To, čo je v skutočnosti najväčšia prednosť vedeckého poznania, niektorí pod vplyvom skreslených informácií považujú za jeho hlavnú slabinu.

Skutočne, veda sa mení. Nové objavy prinášajú nielen nové poznatky, ale aj nové hypotézy. Niekedy dokonca vyvracajú staršie hypotézy alebo teórie. A to je dobre. Vlastne ide o jeden z hlavných znakov, ktorý odlišuje vedu od pseudovedy.



Kým vedecké poznanie kladie dôraz na hodnotné dôkazy a prispôsobuje im svoje hypotézy a teórie, pre pseudovedu je charakteristické, že sa zubami-nechtami drží konceptov, pre ktoré spoľahlivé dôkazy nemáme (mimozmyslové vnímanie, telekinéza a pod.), či dokonca takých, ktoré vychádzajú z dávnych povier a mylných (často navzájom protichodných) predstáv o fungovaní ľudského tela, ako mnohé odvetvia alternatívnej medicíny.

Čo sa naozaj vyvracia

Mýtus o nespoľahlivosti vedeckého poznania úzko súvisí so skresleným vnímaním pojmu teória. Ako vysvetľujeme v samostatnom článku, vedecká teória nie je žiadna špekulácia či domnienka, ale súbor mimoriadne dobre podložených princípov či zákonov, ktoré navzájom úzko súvisia a týkajú sa nejakého konkrétneho javu, napríklad gravitácie či evolúcie.

Túto mylnú predstavu do veľkej miery podporujú médiá, a to nielen tie „alternatívne“, u ktorých prekrúcanie bežne dosahuje astronomické rozmery. V honbe za senzáciami o nových vedeckých zisteniach informujú tak, že zveličujú ich význam a niekedy dokonca skresľujú stav poznania v relevantných odboroch. Dozvedáme sa o údajnom „prevratnom vyvracaní“ názorov či hypotéz (často sa chybne označujú za teórie), ktoré v skutočnosti nikdy neboli všeobecne uznávané alebo novým zistením v skutočnosti neboli ani zďaleka vyvrátené.



Napríklad v paleontológii dlhé roky prebieha debata o tom, či vymieranie megafauny ľadových dôb zapríčinil alebo nezapríčinil človek, resp. do akej miery k nemu prispel. Táto debata pokračuje dodnes, napriek tomu sa bežne objavujú objavy z jedného alebo druhého tábora prezentované, ako keby celý problém vyriešili. Či iný príklad: titulok jedného z najpopulárnejších portálov, ktoré informujú o vedeckých objavoch - IO9 - o novej štúdii o vymieraní dinosaurov, ktorá v skutočnosti nepriniesla nič nové. Článok sa volá Možno sme sa celkom mýlili, prečo dinosaury vymreli.*

Poznámka: Ako si overiť, či pôvodný výskum skutočne tvrdí to, čo niektorá spravodajská správa, uvádzame v tomto článku.

A keď sa priamo nezveličujú zistenia výskumov, celkom sa zabúda, že závery vedcov majú rôznu váhu. „Vedci si mysleli...“ môže znamenať, že išlo o takmer jednotnú názorovú zhodu (konsenzus), ale aj to, že išlo o hypotézu, ktorá bola považovaná za najpravdepodobnejšiu z viacerých možných. A aj v tom prípade, keď ide o takmer jednotnú názorovú zhodu, môžeme hovoriť o rôznych rovinách istoty, a to v závislosti od množstva, kvality a typu dôkazov.**

Inými slovami, „vedci si mysleli...“ môže znamenať všetko od „podľa väčšiny vedcov išlo o najpravdepodobnejšie vysvetlenie...“ po „takmer všetci relevantní experti považovali na základe množstva kvalitných výskumov za takmer úplne isté, že...“

A vyvrátenie konsenzu druhého typu je v posledných desaťročiach nesmierne vzácnym javom.

Hoci skutočne dochádza k vyvracaniu hypotéz, obvykle sa to týka takých hypotéz, ktoré nikdy neboli dostatočne podporené hodnotnými dôkazmi.

Teórie spravidla nezanikajú, ale sa rozrastajú

„Vedecké teórie v skutočnosti rastú a expandujú, aby absorbovali nové poznatky, pričom si zachovávajú spoľahlivé prvky dávnejších myšlienok,“ upozorňuje Lisa Randallová, profesorka teoretickej fyziky a kozmológie na Harvardovej univerzite. Vedecký pokrok podľa nej nevyhnutne neznamená, že v minulosti formulované zákonitosti fungovania prírody sú chybné, ale môžu znamenať napr. to, že tieto zákonitosti neplatia pre menšie veľkostné škály, kde došlo k objaveniu nových komponentov.

„Newtonove zákony sú nápomocné a správne, ale prestávajú platiť pri rýchlosti svetla alebo blízko nej, kde sa uplatňujú Einsteinove teórie. Newtonove zákony sú správne a zároveň nekompletné. Platia s obmedzeným dosahom,“ upozorňuje fyzička.

V rovnakom duchu sa svojho času vyjadril Albert Einstein o vlastnom prínose pre fyziku a kozmológiu: „Vytvoriť novú teóriu nie je ako zbúrať starú stodolu a postaviť na jej mieste nový mrakodrap. Je to skôr ako výstup na vysokú horu, pri ktorom získavate čoraz širší výhľad, objavujete nečakané spojenia medzi miestom, odkiaľ ste vyrazili, a jeho bohatým okolím. Ale bod, z ktorého ste vyrazili, stále existuje a možno ho vidieť, hoci sa môže zdať menší a tvorí len drobnú časť šíreho výhľadu, ktorý ste získali tým, že ste zdolali prekážky pri vašej dobrodružnej ceste v ústrety vrcholu.“

Posuny paradigmy

Táto tzv. kumulatívna povaha vedy platí aj pre najzásadnejšie, priam revolučné zmeny vo vede - posuny paradigiem.

Historik vedy Michael Shermer tak upozorňuje, že síce Darwin nahradil koncept samostatného stvorenia evolúciou, no množstvo toho, čo bolo súčasťou prírodných vied predtým, zostalo, ako napríklad linnéovská klasifikácia (kladistická systematika ju nahradila až na prelome tisícročí), deskriptívna geológia, komparatívna anatómia a podobne.

Geológ Juraj Littva prízvukuje, že to isté možno povedať aj o zrode novej paradigmy v geológii - platňovej tektonike.

„V počiatkoch zrodu platňovej tektoniky sa jeden z jej odporcov vyjadril, že "Ak by sme mali veriť tejto hypotéze, museli by sme zabudnúť na všetko, čo sme sa za posledných sedemdesiat rokov naučili, a začať odznova." Potom, ako sa platňová tektonika stala novou paradigmou geológie, sa tieto slová ukázali ako prehnané,“ hovorí vedec.



Littva pripomína, že kamenná soľ zostala minerálom so slanou chuťou a chemickým vzorom NaCl a horniny v pohoriach neposkákali na iné miesta, aby sa prispôsobili „novej realite“.

„Podstata mnohých geologických javov a fenoménov ostala nezmenená, zmenil sa iba náš pohľad na ich príčiny a dôsledky,“ hovorí geológ. „Neznamenalo to, že všetko čo vieme, treba hodiť za chrbát, ale že to, čo vieme, je potrebné vnímať v inom svetle.“

Littva tiež upozorňuje, že „prepisovanie učebníc“ (pravda, nie úplné pozn. red.) sa vo vede deje oveľa častejšie, než si mnohí ľudia myslia. „To je mimochodom jeden z dôvodov, prečo je vyplakávanie šarlatánov o tom, že "nechcú akceptovať náš výskum, lebo by museli prepísať učebnice", absurdné,“ pripomína. „Schválne, skúste prísť na skúšku s tým, že ste sa na ňu učili z päťdesiat rokov starej učebnice, som zvedavý ako by dopad... Ah, na moment som zabudol, kde žijem. Tak nič.“

Návod na vedeckú revolúciu

Keď vo vede dochádza k revolučným zmenám, či už k vyvráteniu niektorej hypotézy, teórie alebo priamo k zmene paradigmy, tieto zmeny sa presadzujú celkom iným spôsobom, ako sa snaží presadiť pseudoveda (napríklad parapsychológia, kreacionizmus resp. inteligentný dizajn, „záhadologický výskum“ či homeopatia).

Platňová tektonika aj Darwinova evolučná teória začali ako odvážne hypotézy. Spočiatku sa stretli s odstupom vedeckej obce, no priniesli dostatočne pádne argumenty na to, aby ich začali skúmať stovky serióznych výskumníkov. Tí časom vykonali obrovský počet hodnotných výskumov - teda takých s vysokým štandardom dokazovania a nie s pochybnou metodikou, neurčitými ale nezávisle nereplikovanými výsledkami a častými podvodmi. V konečnom dôsledku sa podarilo nahromadiť toľko nespochybniteľných dôkazov pochádzajúcich z rôznych vedných odborov, že ako evolučná teória, tak aj platňová tektonika, sa považujú za teórie všetkého biológie respektíve geológie. A hoci zostávajú niektoré detaily, o ktorých sa diskutuje alebo sú sporné, tieto teórie akceptuje prakticky každý výskumu sa venujúci geológ, biológ či paleontológ.



Vedecké revolúcie sa možno v budúcnosti skutočne odohrajú. Ak sa tak stane, budú sa týkať extrémnych podmienok, ktorým zatiaľ nerozumieme, podobne ako sa týchto extrémnych podmienok týkala napríklad kvantová mechanika alebo Einsteinove teórie relativity.

-

Za odborný dohľad ďakuje autor Slávke Husárovej PhD.

Poznámky
* Štúdia tvrdí, že dinosaury ku koncu druhohôr vymierali postupne, čo je možnosť, ktorú zastávajú niektorí paleontológovia niekoľko desaťročí.
** Inú výpovednú hodnotu majú výskumy v exaktných vedách, ako je fyzika, a inú sociologické či psychologické výskumy. V prípade psychológie a medicíny navyše mimoriadne záleží na metodike daných výskumov. Niektoré výskumy sú totiž spoľahlivejšie ako iné. Spravidla majú obmedzenú výpovednú hodnotu výskumy vykonané na bunkových kultúrach či zvieratách (medicína), alebo také, ktoré spoliehajú na sebahodnotnie a spomienky dobrovoľníkov pri vyplňovaní dotazníkov (psychológia aj medicína). Nespoľahlivé sú tiež výskumy vykonané na malej, či nereprezantívnej vzorke.

Nie je štúdia ako štúdia. Tzv. pyramída vedeckého dôkazu umiestňuje najmenej spoľahlivé typy výskumov na spodné, a tie najspoľahlivejšie na najvrchnejšie poschodia.

Zdroje:
Randall, L.: Knocking on Heaven's Door. Ecco Press, 2012.
Shermer, M.: Why People Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time. Henry Holt and Company, 2003.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet