05.07.2017-21:08:00   |   Radoslav Janoštiak
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Žiaľ, ľudia sú náchylní veriť jednoduchým a rýchlym riešeniam. A preto sa pravidelne objavujú údajné „zázračné“ postupy na liečbu rakoviny. Niekedy sa dokonca dozvedáme, že sú tajené pred verejnosťou farmafirmami a skorumpovanými lekármi. V skutočnosti sú takto proklamované postupy prinajmenšom neúčinné, v horších prípadoch až život-ohrozujúce. Jedným z nich je liečba rakoviny vyhladovaním. Jej zástancovia tvrdia, že obmedzením príjmu živín možno vyhladovať, a tým zahubiť nádorové bunky bez akejkoľvek podpory štandardných terapií.



Opäť raz nesprávna interpretácia výskumov

Propagátori vyhladovania rakoviny dokonca operujú s výsledkami vedeckých výskumov. A tie prezentujú, akoby z nich vyplývala správnosť a účinnosť tejto liečebnej metódy. Podrobnejší pohľad na ne ale odhalí, že to tak nie je.

Snaha vyhladovať rakovinu vychádza z nesprávnej interpretácie štúdií Otta Warburga, ktorým sme sa venovali nedávno. Jedným z Warburgových najznámejších objavov je zdanlivá závislosť rakovinových buniek na glukóze. Zástancovia pseudoliečebnej metódy vyhladovania rakoviny sa opierajú práve o toto zistenie a zároveň mýtus, že na rozdiel od rakovinových, normálne bunky v ľudskom tele dokážu získavať energiu aj z iných molekúl ako sú napríklad mastné kyseliny (stavebné jednotky tukov). A teda jednoduché riešenie je prestať prijímať cukor respektíve glukózu, a tým vyhladovať nádor.

Ibaže vzťah medzi rakovinou a metabolizmom je v skutočnosti omnoho komplikovanejší, ako tvrdia šarlatáni.

Kalorický príjem a vznik rakoviny

Prakticky všetci seriózni odborníci sa zhodujú, že príčinou rakovinového bujnenia sú spravidla mutácie DNA. Je to fakt potvrdený obrovským množstvom výskumov. Ako do tohto obrazu zapadá zvýšený kalorický príjem a obezita?



Mechanizmus, ktorý zodpovedá za reakciu na zvýšený kalorický príjem, je vylučovanie inzulínu. Inzulín je širokospektrálny hormón. Nielenže stimuluje bunky, aby zvýšili príjem glukózy, ktorá sa nachádza v krvi, ale taktiež aktivuje ďalšie signálne dráhy, ktoré vedú k deleniu buniek. Navyše, zvýšený kalorický príjem stimuluje vylučovanie aj ďalšieho hormónu s podobnými účinkami – tzv. IGF (insulin-like growth hormone – inzulínu-podobný rastový hormón).

Ak vysoký kalorický príjem nevyrovnáva adekvátnym energetický výdaj, telo ukladá nadbytočnú energiu vo forme tuku. Tukové tkanivo pritom produkuje množstvo hormónov, medzi inými leptín, ktorý tak ako vyššie spomenuté hormóny, stimuluje bunkové delenie. Výsledkom uvedených procesov je stimulácia replikácie (kopírovanie a zdvojenie) DNA a bunkového delenia.

Taktiež je dobre známy fakt, že replikácia DNA nie je 100 % presná a spontánne pri nej vznikajú mutácie. Navyše, kalorický nadbytok potláča opravné mechanizmy, ktoré za normálnych okolností opravujú mutácie. Situácia sa teda vyjasňuje – zvýšený kalorický príjem a obezita stimulujú bunkové delenie. A čím viac sa bunky delia, tým vyššie je riziko náhodnej mutácie, ktorá nebude opravená a môže spôsobiť vznik rakoviny.

Mnohé výskumy ukazujú, že znížený kalorický príjem, čiže tzv. kalorická reštrikcia, u experimentálnych zvierat znižuje výskyt rôznych druhov rakoviny. Navyše, epidemiologické výskumy potvrdzujú tento súvis aj v ľudskej populácii. Existuje teda prepojenie medzi kalorickým príjmom a vznikom rakoviny. Na druhej strane, neznamená to, že platí opačný vplyv, a síce že zníženie kalorického príjmu vylieči rakovinu. Po vzniku mutácie, ktorá spôsobí rakovinu, je totiž ďalšie delenie buniek primárne stimulované proteínom, ktorý táto mutácia zmenila. To znamená, že už nebude možné regulovať aktivitu tohto proteínu.



Kalorická nerovnováha vodou na mlyn rakovine

Aký je ale súvis kalorického príjmu a rakovinového bujnenia v prípade, že rakovina sa už vyvinula (ako následok mutácie, či už v súvislosti s obezitou alebo u človeka s vyrovnanou energetickou rovnováhou)?

V prvom rade treba povedať, že obezita je rizikovým faktorom nielen pre vznik rakoviny, ale aj pre jej ďalší rozvoj, pretože signalizácia, ktorá vedie k zvýšenému deleniu buniek pred vznikom rakoviny, bude rovnako stimulovať aj delenie buniek a rast už vzniknutého nádoru.

Na druhej strane, každý nádor má históriu toho, aké mutácie sa v ňom objavili. Od daných mutácií závisí aj metabolizmus nádoru. Warburgov efekt síce správne tvrdí, že nádory sú závislé na glukóze, avšak len do určitej miery. Nádory sú vysoko prispôsobivé, a teda ak obmedzíme príjem glukózy, rakovinové bunky síce budú chvíľu trpieť, ale časom nájdu spôsob, ako získať potrebnú energiu a živiny pre svoj ďalší rast z iných zdrojov. Ako povedal Jeff Goldblum v Jurskom parku: „Život si vždy nájde cestu!“ Nanešťastie, v tomto prípade to platí aj pre nádory.

Potenciál kalorickej reštrikcie

Ako to už v živote a špeciálne v biológii býva, veci nie sú čierno-biele. Objavuje sa viac a viac výskumov poukazujúcich na výhody tzv. kalorickej reštrikcie. O čo teda ide?

Kalorická reštrikcia znamená obmedzenie denného príjmu živín o 10 - 20 %, avšak bez podvýživy a so zachovaním rovnovážneho príjmu všetkých makroživín (bielkoviny, tuky, sacharidy) a mikroživín (vitamíny, minerály). S bezhlavým hladovaním, na aké poukazujú zástancovia hypotézy o vyhladovaní rakoviny, to nemá absolútne nič spoločné.

Výskumy naznačujú, že vyššie popísaná forma obmedzenia príjmu kalórií môže spomaľovať starnutie, predĺžiť život a taktiež spomaliť* postup rakoviny. Kalorická reštrikcia, tak isto ako hladovanie, rakovinu ale nevylieči.

V poslednej dobe sa objavuje čoraz viac výskumov, ale aj klinických štúdií, v ktorých sa skúma kombinácia kalorickej reštrikcie s tradičnými postupmi liečby, ako je chemoterapia alebo rádioterapia. Prvotné výsledky preukázali zvýšenú účinnosť kombinácie tradičných terapií a kalorickej reštrikcie pri liečbe rôznych typov nádorov. Navyše boli popísané tzv. mimetiká kalorickej reštrikcie – látky, ktoré majú podobný účinok na metabolizmus nádorov ako obmedzenie príjmu kalórií. Jednou z takýchto látok je napríklad metformín, ktorý sa bežne používa pri liečbe cukrovky druhého typu. A práve u pacientov trpiacich cukrovkou druhého typu užívajúcich metformín sa zistil znížený výskyt rakoviny.



V súčasnosti preto prebiehajú desiatky klinických štúdií zameraných práve na skúmanie kombinácie tradičných terapií a metformínu. Avšak aj v prípade priaznivých výsledkov je nutné podotknúť, že ani kombinácia kalorickej reštrikcie a tradičnej chemo- alebo rádioterapie nebude účinná pri liečbe všetkých typov nádorov. Úspešnosť bude záležať od mutácií, ktoré budú dané nádory obsahovať.

Záver

Z uvedených faktov vyplýva, že snažiť sa vyhladovať rakovinu je neúčinná až nebezpečná „liečebná“ metóda. Rakovinové bunky sú mimoriadne prispôsobivé a dokážu sa adaptovať na znížený príjem živín rýchlejšie než netransformované bunky. Inými slovami, hladovka by zabila zdravé bunky (a tým pádom aj samotného človeka) skôr ako bunky rakovinové.

Na druhej strane je pravda, že zvýšený kalorický príjem vedúci k obezite je výrazným rizikovým faktorom pre vznik a progres rakoviny. Tento samotný fakt by mal postačovať na to, aby si ľudia osvojili zdravý životný štýl zameraný na vyvážený príjem a výdaj energie, a takto znížili riziko prepuknutia rakovinového bujnenia. V poslednom čase sa zároveň ukazuje, že tzv. kalorická reštrikcia môže mať v kombinácii s tradičnými formami nádorovej terapie pozitívny vplyv na liečbu.

-

Autor sa venuje výskumu rakoviny na Yale University.

-

Poznámky
*Otázku, aká je miera tohto spomalenia, zatiaľ jednoznačne nevieme zodpovedať – situácia je komplikovaná, výskumné metodiky použité v jednotlivých štúdiách nejednotné a samotné výsledky závislé na konkrétnom type nádoru ako aj na miere kalorickej reštrikcie.



Zdroje
https://www.cancer.gov/about-cancer/causes-prevention/risk/obesity/obesity-fact-sheet
Caloric restriction - A promising anti-cancer approach: From molecular mechanisms to clinical trials.
Kopeina GS1, Senichkin VV1, Zhivotovsky B2. Biochim Biophys Acta. 2017 Jan;1867(1):29-41. doi: 10.1016/j.bbcan.2016.11.002. Epub 2016 Nov 19
Caloric restriction and cancer: molecular mechanisms and clinical implications. Meynet O1, Ricci JE2. Trends Mol Med. 2014 Aug;20(8):419-27. doi: 10.1016/j.molmed.2014.05.001. Epub 2014 Jun 8.
Calorie restriction and cancer prevention: a mechanistic perspective. Hursting SD, Dunlap SM, Ford NA, Hursting MJ, Lashinger LM. Cancer Metab. 2013 Mar 7;1(1):10. doi: 10.1186/2049-3002-1-10.
Calorie restriction and cancer prevention: metabolic and molecular mechanisms. Longo VD, Fontana L. Trends Pharmacol Sci. 2010 Feb;31(2):89-98. doi: 10.1016/j.tips.2009.11.004. Epub 2010 Jan 25. Review.
Cancer's Fuel Choice: New Flavors for a Picky Eater. DeNicola GM, Cantley LC. Mol Cell. 2015 Nov 19;60(4):514-23. doi: 10.1016/j.molcel.2015.10.018.
Cancer Cells Hijack Gluconeogenic Enzymes to Fuel Cell Growth. Balsa-Martinez E1, Puigserver P2. Mol Cell. 2015 Nov 19;60(4):509-11. doi: 10.1016/j.molcel.2015.11.005.
Obesity and Cancer Mechanisms: Cancer Metabolism. Hopkins BD1, Goncalves MD1, Cantley LC1. J Clin Oncol. 2016 Dec 10;34(35):4277-4283. Epub 2016 Nov 7.
Obesity as a major risk factor for cancer. De Pergola G1, Silvestris F. J Obes. 2013;2013:291546. doi: 10.1155/2013/291546. Epub 2013 Aug 29.
Roles of caloric restriction, ketogenic diet and intermittent fasting during initiation, progression and metastasis of cancer in animal models: a systematic review and meta-analysis. Lv M1, Zhu X2, Wang H3, Wang F3, Guan W3. PLoS One. 2014 Dec 11;9(12):e115147. doi: 10.1371/journal.pone.0115147. eCollection 2014.


Obrázok: Jean Fortunet
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail