Veda nie je dôležitá len pre výskumníkov alebo pre tých, ktorí sa o ňu zaujímajú. Či vás už fascinuje každý nový objav alebo ste sa v škole zbavili vedných predmetov tak skoro, ako to bolo možné, základná úroveň porozumenia vede je pre občanov dnešného sveta zásadne dôležitá. Poskytne ich postojom, ktoré zastávajú vo verejnej debate o otázkach súvisiacich s vedou, pevnú pôdu pod nohami.



Aká dôležitá je vedecká gramotnosť, sme sa mohli presvedčiť aj v prípade africkej epidémie eboly. Neskôr zvolený senátor spájal snahy o uzavretie americko-mexickej hranice so snahou zabrániť, aby sa do USA dostala ebola - napriek tomu, že ochorenie sa v Mexiku nevyskytovalo. V neskoršom prieskume sa štyria z desiatich Američanov vyjadrili, že očakávajú v USA veľkú epidémiu tejto choroby, hoci sa dovtedy vyskytli len štyri prípady ochorenia a jediná obeť. Na druhej strane, predchádzajúcu zimu zomrelo v krajine až sto detí na chrípku, čo si ale verejnosť prakticky nevšimla.

Spoločnosťou do čoraz väčšej miery rezonujú vášne vyvolávajúce a spolitizované problémy úzko späté s vedou: od šírenia infekčných ochorení a klonovania ľudí, po interupcie alebo klimatickú zmenu. Pritom mnohí Američania – a zrejme dokonca väčšina z nich – nie sú dostatočne vedecky gramotní, aby týmto komplikovaným problémom rozumeli. Ukázal to aj nedávny prieskum verejného porozumenia vede a technológiám, podľa ktorého Američania takmer prepadli. Na otázky týkajúce sa základných poznatkov odpovedali správne v priemere v 5,8-krát z 9.

Bez pevného porozumenia základom vedy a jej dopadom na naše každodenné životy sotva môžeme na vyššie zmienené (a podobné) otázky rozumne reagovať alebo dosiahnuť, aby verejní činitelia ohľadom nich schvaľovali rozumné opatrenia. Navyše riskujeme, že sa staneme obeťami ohromnej sily zastrašovania alebo predpojatej politickej rétoriky. Ale ak svoje názory na uvedené problémy založíme na poznaní, získame dosť istoty, aby sme sa mohli zmysluplne zapojiť do odborného diskurzu. Vedecká gramotnosť je cestou k tomuto poznaniu.

Čo potrebujeme, aby sme boli vedecky gramotní?

Vedecká gramotnosť je základné poznanie a porozumenie vedeckým konceptom a procesom. Vedecky gramotní ľudia tak vedia, že veda predstavuje reprodukovateľné [zistenia možno potvrdiť ďalšími výskumami, pozn .red.], na dôkazoch založené informácie, ktoré predstavujú fakty a nie názory. Mali by rozumieť základnej terminológii, ktorá je potrebná na interpretovanie vedeckých postupov a zistení. Tento slovník využijú, keď sa budú pomocou kritického myslenia a zdravého skepticizmu snažiť rozoznať v informáciách, ktoré vychádzajú z vedy, neisté tvrdenia či závery.



Ako biológ špecializovaný na výskum kmeňových buniek sa celý život zaoberám ťažko uchopiteľnými otázkami typu „čo definuje ľudskú osobu“ alebo „kedy začína ľudský život“. V poslednej dobe som sa zameral na to, aby som pomohol verejnosti zmysluplne sa zapojiť do diskusií o závažných otázkach spojených s vedou.

Cieľom nie je posunúť názor verejnosti jedným alebo opačným smerom, ale vytvoriť priestor na diskusiu, v ktorom majú obe zúčastnené strany základné vedecké poznanie a legitímny hlas.

Ako sa stať gramotným

Študentov prvého ročníka na Tuftsovej univerzite učím predmet nazvaný „Veda a ľudská skúsenosť“, ktorý si zapisujú predovšetkým študenti zaujímajúci sa o humanitné a spoločenské vedy. Učebný plán sa snaží ukázať týmto mladým ľuďom, ktorí nie sú nevyhnutne vedeckými nadšencami, aby spoznali spôsoby, ktorými veda ovplyvňuje náš každodenný život. Diskutujeme o kmeňových bunkách a potratoch, práve na eutanáziu a liečbe drogovej závislosti. Pýtame sa, kedy začína život, čo nám môže prezradiť náš genóm, ako prežívame bolesť a čo to znamená zostarnúť. Študenti sú konfrontovaní s tým, aké emócie vyvolávajú uvedené a ďalšie otázky, a ako sa dotýkajú ich vlastných životov.

Zápas s týmito problémami povznáša. Jedna študentka napríklad prvý raz porozumela, že jej osobné angažovanie vo vede má súvislosť so zápasom, ktorý jej blízky človek zvádzal so závislosťou. Iná prváčka, plánujúca vyštudovať angličtinu, objavila na svoje veľké prekvapenie, že „dokáže pochopiť s vedou súvisiaci materiál a aplikovať ho vo svojom živote rovnako dobre, ako ktokoľvek iný“. Študenti odhaľujú vlastné pohnútky, kvôli ktorým sa zaoberajú týmito problémami, a čo je najdôležitejšie, potom sa sami pýtajú: „Prečo je to pre mňa osobne dôležité?“ Tvrdia, že sa im darí nachádzať vo vede hodnotu, zaoberať sa ňou do hĺbky a rozpoznať, čo vlastne znamená byť človekom.

Hoci poznanie je nevyhnutné, pokiaľ sa chceme zaoberať s vedou súvisiacimi otázkami, naše presvedčenia a hodnoty hrajú rovnako dôležitú úlohu. Ako hovorí profesor práva na Yale university Dan Kahan: „To, čo si ľudia myslia o globálnom otepľovaní často neodráža, čo vedia, ale vyjadruje to, kým sú.“ V skutku, porozumieť vede je možno tou ľahšou časťou úlohy. Tá náročnejšia je, aby sa ľudia s rozdielnymi názormi na vedecké problémy popasovali s protirečiacimi hodnotami. To je veľmi komplikovaná, ale nevyhnutná súčasť zdravej verejnej diskusie. Preto každá snaha o zvýšenie vedeckej gramotnosti musí zároveň mať za cieľ úctivú verejnú diskusiu, ktorá bude smerovať k spoločnému porozumeniu.

Informovaní občania = produktívny dialóg

Takže čo by mal urobiť zodpovedný občan? V prvom rade by sa mal stať vedecky gramotným, aby pochopil dôležité nuansy v otázkach týkajúcich sa vedy. Nasledovne by sa mal pripraviť na zložité diskusie s ľuďmi, ktorých názory sú celkom odlišné. A to preto, aby sa väčšia hodnota prikladala dialógu, nie doktrínam, a vznikla spoločná snaha o rovnováhu medzi záujmami oboch strán a empatiou.

Ak každý začne diskusie so základnými znalosťami a každý prejaví ochotu načúvať tomu druhému, zmeníme polarizované verejné diskusie na produktívne spoločné riešenie verejných problémov. Budeme môcť pristupovať jeden k druhému s úprimnou zvedavosťou a takto diskutovať o otázkach súvisiacich s vedou. Takúto diskusiu spestrí hľadanie vzájomného porozumenia nehľadiac na postoj tohto druhého ohľadom akejkoľvek otázky. Nemusíme predsa mať rovnaké názory a hodnoty, aby sme našli spoločnú reč v zásadných z vedy vychádzajúcich otázkach, ktorým čelíme a ktorých naliehavosť sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši.



-

Príspevok pôvodne vyšiel na portáli The Conversation pod slobodnou licenciou.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet