03.04.2016-21:06:00   |   Peter Lenárt
#Veda
#Názory
Informovať o vedeckých objavoch prostredníctvom senzačných nadpisov a prehnaných textov je bohužiaľ pre väčšinu médií typické. Budí to dojem nenaplnených prísľubov či neustáleho vyvracania hypotéz (ktoré buď nikdy neboli všeobecne uznávané alebo neboli naozaj vyvrátené, čo sa ale čitateľ z článku nedozvie, pozn. red.), čo určite nepodporuje dôveru ľudí vo vedu.



Najhoršie však je, že veda je v tom poväčšine úplne nevinne. Ak sa totiž pokúsite dohľadať štúdiu, na ktorú sa v danom článku, či reportáži odvolávajú, často zistíte, že buď vôbec neexistuje, alebo že zatiaľ čo médiá hovorili o „úžasnom novom lieku, vďaka ktorému budeme žiť takmer dvesto rokov“, vedci vo svojom článku v skutočnosti písali o tom, že skúmaná látka je schopná za istých okolností predĺžiť život špecifického kmeňa jedného druhu červíka asi o 30 %.

Ak by ste si radi overili, ako to s údajnými úžasnými objavmi je naozaj, ponúkam pár tipov, ako na to.

Vyhľadávače

Na úvod si treba priamo povedať, že v dnešnej dobe všetky relevantné vedecké články na poli prírodných vied vychádzajú v angličtine a tak si v slovenčine alebo češtine neprečítate žiadnu serióznu štúdiu. Niekomu sa to môže zdať ako pohoršujúca, či nebodaj nechutná ukážka moderného imperializmu, no to, že vedecké články vychádzajú prakticky len v angličtine, je obrovská výhoda. Stačí sa vám naučiť jeden (jednoduchý) jazyk namiesto toho, aby ste sa ich učili desiatky. Treba však pripomenúť, že ak aj po anglicky neviete, základné informácie budete napriek tomu schopný z vedeckých článkov vyťažiť. Napríklad určite si zvládnete overiť, či daná štúdia vôbec existuje.

Vyhľadávať vedecké články nie je oveľa náročnejšie ako používanie Googlu. Prvým krokom je voľba správneho vyhľadávača. Vlastne aj spomínaný Google umožňuje prehľadávať vedecké štúdie pomocou vyhľadávača s názvom Google Scholar (alebo po slovensky Študovňa Google), ktorý je určite dobrou voľbou, ak vám Googlovské prostredie vyhovuje a nechcete si zvykať na niečo nové.



Veľmi často používaným vyhľadávačom je PubMed, ktorého hlavnou výhodou aj nevýhodou je, že vyhľadáva len články zaoberajúce sa medicínou, biológiu, biochémiou a príbuznými odbormi. Inými slovami, ak hľadáte konkrétny medicínsky článok na PubMede ho môžete nájsť jednoduchšie, keďže nebudete musieť prehľadávať množstvo podobne nazvaných článkov z iných odborov. Na druhej strane, ak vás zaujíma nejaký rýdzo fyzikálny článok, nemá pre vás zmysel PubMed čo i len zapínať.

Medzi ďalší rozšírený vyhľadávač patrí napríklad ScienceDirect, ktorý dokáže okrem tých vedeckých, vyhľadávať napríklad aj články z humanitných oborov.

Príklad

Človek sa nič nenaučí tak dobre, ako keď si to sám vyskúša, a preto si vyhľadávanie štúdií ukážeme na modelovom príklade.

Na úvod si predstavte, že ste narazili na článok, ktorý píše „Japonskí vedci dokázali pomocou špecifického kmeňa Lactobacilla spomaliť starnutie vďaka schopnosti tejto baktérie produkovať antioxidanty. Profesor Tadaaki Miyazaki sa pre médiá vyjadril, že tento objav môže viesť...“ Tento úryvok je samozrejme vymyslený, ale pre naše účely by mal stačiť. Ak chcete zistiť, či článok, na ktorý odkazuje, existuje, stačí si zvoliť vhodný vyhľadávač, napríklad PubMed a zadať do neho pár kľúčových slov, ktoré vyplývajú z úryvku, napríklad Miyazaki – meno autora, Lactobacillus – názov baktérie, ktorú testovali, aging – starnutie po anglicky. S trochou šťastia by ste mali nakoniec vidieť niečo takéto (ak ste používali iný vyhľadávač, tak to môže vyzerať odlišne, ale názov bude rovnaký).


-





Ak vám vyhľadávač ponúka desiatky článkov a ani jeden nie je ten správny, skúste pridať ďalšie informácie, ako napríklad krstné meno autora, iné kľúčové slovo - v našom prípade napríklad (antioxidant), či nastaviť vyhľadávanie len na určité roky. V našom príklade môžete predpokladať, že článok vyšiel v roku 2016 a keďže asi nechce odkazovať na nič staré, daná štúdia musela vzniknúť najskôr v roku 2015.

Teraz, keď sme už dospeli k hľadanému článku, môžeme si ho porovnať s našim modelovým úryvkom. Prvá vec, ku ktorej dospejete, je to, že úryvok očividne nie je úplné klamstvo, keďže článok existuje. Druhú podstatnú informáciu, ktorú si s pomocou elementárnej znalosti angličtiny alebo s použitím prekladača bez problémov zistíte z abstraktu, alebo v tomto prípade už dokonca z nadpisu je, že pozitívny vplyv na starnutie bol pozorovaný len na organizme s názvom Caenorhabditis elegans. Po krátkom vyhľadaní tohto názvu v Googli by ste určite zistili, že ide len o latinský názov háďatka, ktoré sa dá bežnému človeku opísať jednoducho ako malý, pár týždňov žijúci červík. Toto zistenie síce nerobí z nášho modelového úryvku klamstvo, ale poukazuje na to, že hoci je výsledok štúdie iste zaujímavý, má ešte veľmi ďaleko k tomu, aby bol priamo aplikovateľný napríklad u ľudí.

Navyše, ak rozumiete po anglicky a otvoríte si celý článok (tento je zadarmo, množstvo iných nie) a prečítate si ho, ste schopný vyťažiť ešte množstvo zaujímavých doplňujúcich informácií. Napríklad, že zaznamenaný vplyv na predĺženie života bol síce štatisticky významný, ale bol skôr menší ako väčší (len pre zaujímavosť, u háďatka sme schopní inými postupmi predĺžiť život aj desaťnásobne).


Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail