Tak to by už naozaj stačilo. Čo za Husákovo dieťa ste to najali na písanie perexov? Menšia a väčšia polovica? Vážne? Volala mi Tutanchámonova múmia, chce späť svoj zápisník s vtipmi!
Je pravda, že z frázy "prírodné katastrofy" sa mnohým geológom ježia vlasy/brady/chlpy/šupiny. Ale prečo? Nie snáď besnenie živlov dielom prírody? Áno ale. Veľké ale. Veľkosť tohto “ale” si objasníme na jednom z najnepredvídateľnejších, najnekontrolovateľnejších a najničivejších prírodných javov - zemetraseniach.
Nešťastie alebo nepripravenosť?
Dve najsilnejšie zaznamenané zemetrasenia v histórii (Čilske a Aljašské) by ste napriek ich ohromnej sile
medzi najsmrtiacejšími zemetraseniami hľadali márne. Len pre predstavu uvediem, že Čilske zemetrasenie vyvolalo tsunami, ktoré zasiahlo dokonca i krajiny na opačnej strane Tichého oceánu. Naopak, v radoch najväčších rozsievačov smrti do očí priam bijú niektoré nepomerne slabšie zemetrasenia. Napríklad katastrofálne zemetrasenie na Haiti v roku 2010 so stovkami tisíc obetí uvoľnilo približne štyritisíc krát menej energie ako Čilske zemetrasenie. Čo hľadajú medzi najsmrtiacejšími zemetraseniami?
Po vysvetlenie nemusíte chodiť ďaleko. Stačí si porovnať dve nedávne extrémne zemetrasenia s podobnou silou - Sumatranské a Japonské. Zatiaľ čo to prvé si vyžiadalo vyše dvestotisíc obetí, pri tom druhom ich bolo desaťkrát menej. Prečo? Skrátka, Japonsko je na podobné udalosti pripravené oveľa lepšie ako Indonézia. Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. No v prípade prírodných katastrof skôr
nešťastie nepraje nepripraveným.
Na to aby ste boli pripravení nemusíte byť ekonomicko-technologický gigant na úrovni Japonska. Vezmite si napríklad také Čile. Vďaka svojej geológii je jedným z najtrasľavejších štátov sveta. Zemetraseniami s podobnou silou ako tie, ktorými rok 2020 obšťastnil Chorvátsko, je Čile počastované niekoľkokrát v do roka. Napriek ich frekvencii a sile si Čilske zemetrasenia nevyžiadajú tisíce (a len veľmi zriedka stovky) obetí. Časté zemetrasenia paradoxne pomohli Čile získať istú superschopnosť, ktorá mnohým krajinám chýba - pamäť.
Deja vú na n-tú
Predstavte si, že žijete v malebnej chatke učupenej medzi horami. Romantika misí buď, takže ju vykuruje malá piecka. Romantika ale vedie k deťom a z piecky je zrazu problém. Napriek pár drobným incidentom naučíte deťúrence k piecke pristupovať s rešpektom. Teda až na Lesanu, ktorá nie a nie si zapamätať, že sa tej prekliatej piecky nesmie chytať.
O pár rôčkov neskôr, po dlhej šnúre nešťastných incidentov, vyzerajú Lesankine rúčky sťa gekónie tlapky. Driemkáte si v kresle a v tom kútikom oka zbadáte Lesanu ako sa potmehúdsky zakráda k piecke. Chvíľu uvažujete, či po nej aspoň niečo po nej nešmaríte, ale úprimne? Máte toho plné zuby a tak rezignujete. Keď vaše nozdry začne plniť sladkastý zápach čerstvo sa škvariacej kože, zadumete sa nad tým či slovné spojenie "nešťastný incident" skutočne vystihuje Lesankine zápecnícke roztopaše.
Asi netreba byť Ezop na to, aby ste túto bájku dešifrovali. Vidieť katastrofu udierať po prvý krát je tragické. Ale ako sa hovorí, opakovaný vtip už nie je vtipom. (Moje vtipy sú výnimka - tie nie sú smiešne ani vtedy, keď ich hovorím po prvý krát.) Zopakujte si ten istý katastrofický scenár viackrát a tragickosť mizne rýchlejšie než prsty na Silvestra.
Katastrofy obyčajne udrú raz za stovky či tisícky rokov. Spomienky na na pohromu za ten čas vyprchajú a keď katastrofa vycerí zuby znova, opäť jej čelíme s prekvapením. Naša kolektívna pamäť nie je o nič lepšia ako Lesankina. Teda, nebola.
Ponaučenie?
A tu sa dostávame k najväčšiemu hlupákovi mojej bájky a tou nie je naša milá Lesanka, ale jej rodičia. Kto by sa desať rokov prizeral, ako si jeho dieťa mrzačí paprče a nezobral by si z toho aspoň nejaké ponaučenie? Čo tak tú piecku napríklad ohradiť?
Ľudstvo minulosti sa síce podobalo Lesanke, ale ľudstvo dneška sa ponáša na Lesankinych rodičov. Máme neslýchané možnosti ako rožšíriť svoju "katastrofickú pamäť" pohľadom do minulosti skrz geológiu a jej pomocné disciplíny (história, archeológia, fyzika, biológia a iné). Ale učiť sa dá aj v súčasnosti, z (ne)úspechov iných krajín potýkajúcich sa s katastrofami. Napriek tomu ľudia majú tú drzosť veselo stavať tam, kde sa stovky rokov vylieva rieka a hundrať, keď potom do pivnice potrebujú plutvy a neoprén. Z niečoho takého môžeme viniť prírodu jedine vtedy, ak by sme chceli tvrdiť, že hlúposť je prírodná sila.
Ale čo ak príroda udrie takým spôsobom, ktorý by sa ani pri tej najlepšej príprave a pamäti nedal vôbec predvídať? Odpoviem protiotázkou: Predstavte si, že zajtra by dve navlas rovnaké katastrofy z ničoho nič zastihli dve odlišné mestá: jedno naskrz prehnité korupciou, ledva fungujúcou políciou a záchrannými zložkami, preťaženou infraštruktúrou, krčmami s riedeným pivom, skrátka jedna veľká pekelná diera a druhé mesto, ktoré funguje podstatne lepšie. V ktorom z nich tá katastrofa dopadne horšie? Jednoducho, to kedy zlý vlk príde možno neovplyvníme, ale z čoho bude postavený domček, ktorý sa pokúsi rozfúkať, je iba len na nás.
Práve preto mnohí geológovia vedľa seba slová "prírodná" a "katastrofa". Veľmi dobre chápu, že príroda je iba jednou stranou katastrofálnej mince. Tou druhou je niečo čo by sme mohli nazvať "ľudský faktor", ktorý drasticky ovplyvňuje rozsah katastrofy bez ohľadu na jej silu. V tieni mnohých katastrof stojí skôr
neochota pripraviť sa, pamätať si a poučiť sa. Ale možno ich potom skutočne nazývať prírodnými?
Ozaj, jedna malá poznámka na záver. Iste vám neuniklo, že som sa pri zmienkach o počte obetí vyhýbal presným číslam. Dôvod je jednoduchý. Myslím si, že udávanie presných čísel obetí katastrof je konina sťa voda v koši. Ak sa zatrasie zem a na niekoho spadne dom, môžeme si ho odfajknúť ako obeť zemetrasenia, (i keď aj o tom by sa dalo polemizovať). Ale čo tí čo zahynú pri požiari alebo zosuve vyvolanom zemetrasením? Čo tí, ktorým zemetrasenie vyvolá srdcovú alebo mozgovú príhodu? Čo ak následkom zemetrasenia dôjde k epidémii cholery (ako v Haiti)? Alebo čo ak ste boli po zemetrasení obetovaní na uspokojenie zeme a oceánu (ako sa stalo po spomenutom Čilskom zemetrasení)? Patria títo ľudia do oficiálnych štatistík obetí zemetrasenia? Ako vidíte,
ak sa sústredíte výlučne na priame obete katastrof, unikne vám celá zlovestná kaskáda utrpenia spôsobená nadväzujúcimi katastrofami a incidentmi, ale aj "preťažením systému" (nedostatkom jedla a vody, výpadkom elektriny, preplnenými nemocnicami a podobne). Stará ľudová múdrosť hovorí, že prepytujem "Čert serie na jednu hŕbu." Podľa môjho skromného názoru nie je dôležité vedieť, koľko presne na gramy tá kopa váži, ani do ktorej časti čertovho tráviaceho cyklu sa dá tá-ktorá časť kopy zaradiť. Oveľa dôležitejšie je vedieť ako zamedziť tomu aby tá kopa vôbec narástla pred tým, než sa celá smrtiaca špirála roztočí.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok