07.03.2017-01:10:00 |
Nemám čas na vedu, teda aspoň nie na všetku. Nestíham prečítať všetkých 9000 astrofyzikálnych vedeckých článkov, ktoré každoročne vychádzajú. Skrátka to nejde.
A nemám veľa trpezlivosti s nekvalitnými článkami, ktoré získavajú viac mediálnej pozornosti, ako si zaslúžia. Dokonca aj nával nekvalitnej vedy je obrovský. Stiahnutých po zverejnení je každoročne
viac ako 700 vedeckých článkov,a to predstavuje obrovské podhodnotenie publikovaných nekvalitných štúdií.
Ja osobne, podobne ako väčšina vedcov, filtrujem, čo čítam, pomocou niekoľkých trikov na identifikovanie nekvalitných vedeckých článkov. Žiaden z týchto trikov nie je stopercentne presný, ale spoločne sú veľmi užitočné. Môžu pomôcť rozpoznať pochybné výskumy v priebehu hŕstky minút namiesto niekoľkých hodín.
Okej, toto vyzerá zle
Kvalitná výskumná činnosť je často puntičkárska a do istej miery úzkostlivá. Objavíte niečo nové alebo narazíte na niečo nečakané a úprimne si robíte veľké starosti, aby ste niečo nepokazili. Identifikovať a adresovať možné chyby a následne to celé napísať do stručnej podoby vedeckej štúdie vyžaduje čas. Veľa času. Mesiace. Niekedy roky.
Ak už investujete toľko času do dôslednej výskumnej činnosti, prečo neinvestovať čas aj do prípravy kvalitného vedeckého článku? Pripravte estetické obrázky, opakovane po sebe text prečítajte a podobne. Tento postup sa zdá samozrejmý, čo je dôvod, prečo nedbalý vzhľad rukopisu alebo chybná gramatika predstavujú varovné známky nekvalitnej vedeckej štúdie.
Nedávno Ermanno Borra a Eric Trottier vyhlásili, že zachytili „
signály zrejme pochádzajúce od mimozemskej inteligencie“. Myslel som si, že je to prehnané tvrdenie, ale stále hodné toho, aby som sa pozrel na
preprint ich výskumnú prácu. Ako
varovné znamenie mi do očí udreli rozmazané grafy a obrázky s popismi, ktoré sa nenachádzali na tej istej strane.
Bola moja opatrnosť opodstatnená? Nuž, ako som sa poriadne začítal do článku, objavili sa
ďalšie varovné znamenia. Výsledky práce napríklad spoliehali na Fourierovu analýzu, čo je matematická metóda, ktorá vie byť užitočná, no má notorické problémy s tým, že ju
skresľuje „šum“ spôsobený spracovaním dát či samotnými vedeckými zariadeniami.
Navyše, prekvapujúce závery
vychádzali z drobnej čiastky celkovej sady dát a neuskutočnil sa
žiaden pokus potvrdiť ich dodatočnými pozorovaniami. Ak by autori boli dôslední, nedali by si tú námahu, aby zozbierali viac dát a poriadne naformátovali ich článok? Som veľmi skeptický o záveroch Borru a Trottiera,
ako aj mnohí moji kolegovia.
Samozrejme, existujú aj výnimky z dobre vyzerajúcej kvalitnej vedy. Ohlásenie Higgsovho bozónu, ktoré stálo na fantastickom výskume, obsahovalo powerpointové slidy, ktoré nenadchli ani Vincenta Connareho, tvorcu neslávne známeho písma Comic Sans.
Aby som bol úprimný, súhlasím s Connarem. Zároveň ide o pripomenutie, že triky na rýchle odhalenie nekvalitných vedeckých štúdií sú nedokonalé pomôcky, nie pravidlá s absolútnou platnosťou.
Samozrejme
„To je samozrejmé, prečo to nikoho nenapadlo predtým?“
Nuž, zrejme to niekoho predsa-len napadlo.
Nedávno sa objavilo tvrdenie, že
rozpínanie vesmíru možno nezrýchľuje, čo protirečí zisteniam oceneným Nobelovou cenou za fyziku.
Tvrdenie stojí na štatistickej analýze dát zo supernov. Lenže takéto analýzy nie sú ničím novým.
Mnohé predchádzajúce štúdie
ich vykonali a všetky bez nečakaných výsledkov. To hneď predstavuje varovné znamenie.
Tak čo sa vlastne stalo? Nuž, mohli by sme sa začať zaoberať detailami supernov a kozmológie, ale títo experti poskytli stručné a výstižné odpovede aj na Twitteri:
Jednoducho povedané,
tvrdiť, že dôkazy o zrýchľovaní rozpínania vesmíru sú málo významné, môžete len vtedy, ak vychádzate z nesprávnych predpokladov o vlastnostiach supernov a zametiete pod koberec iné, kľúčové pozorovania. A tak facepalm.
Kozmologička Tamara Davisová
pripomína, že takéto opomínanie, sprevádzané dôrazom na nečakané závery, je charakteristika klamlivej argumentácie. Postup sme videli aj inde, opomínanie a chybné predpoklady stáli napríklad za správami o údajnom príchode malej doby ľadovej.
Hodnotné časopisy
Možno viete, že niektoré vedecké časopisy sa spájajú s istou prestížou. Exitujú aj rebríčky časopisov, v ktorých sa na čelných pozíciách obvykle umiestňujú časopisy ako Nature a Science, pričom hodnotenia univerzít berú do úvahy, v akých kvalitných časopisoch ich výskumníci zverejňujú svoje práce.
Osobne sa o rebríčky vedeckých časopisov príliš nezaujímam. Nature a Science sa za každú cenu snažia získavať veľkolepé články, čo vedie k tomu, že niekedy publikujú chybné či dokonca
sfalšované výsledky. A senzačný
článok o supernovách vyšiel v časopise Scientific Reports, ktorý patrí do portfólia Nature.
Hoci si nezakladám na rebríčkoch vedeckých časopisov,
zakladám si na hodnote vedeckých časopisov. Ak svoj článok pošlete do solídneho časopisu, musíte očakávať, že bude (alebo môže byť) podrobený prísnemu oku editora a odborného recenzenta. To by vás malo prinútiť, aby ste k svojmu výskumu pristupovali dôsledne. Lenže ak viete, že váš článok akceptujú bez riadneho odborného posúdenia, potom je prípustné všetko.
Knihovník z University of Colorado Jeffrey Beall vytvoril
zoznam takýchto „predátorských časopisov“, ktoré vo svojej samoľúbosti poskytujú len zdanie vedeckej recenzie článkov. Je to vlastne
zoznam pochybných časopisov a k článkom, ktoré sa v nich objavia, pristupujem podozrievavo.
Takže som nebol príliš prekvapený, keď jeden z časopisov na zozname zverejnil
článok podporujúci
konšpiračnú teóriu chemtrails. A nebol som prekvapený, že článok mal
závažné chyby. Či už je to dobré alebo nie, môj cynizmus býva často opodstatnený.
-
Perexový obrázok: zvyšky supernovy; licencia - public domain
Článok pôvodne
vyšiel pod slobodnou licenciou na portáli The Conversation.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok