Vyhadzovanie peňazí?

Pre finančných mecenášov vedy, ktorí vo vede nikdy nepracovali, je však dostatočne „sexi“ len aplikovaný výskum. Po priškrtení financovania toho základného volali dokonca aj niektorí naši bývalí ministri školstva. Už Louis Pasteur hromžil: „Prostoduchí ľudia podceňujú vo vede všetko, čo nemá bezprostredné využitie.“

Kvôli zdanlivej izolácii od praxe sa na základný výskum mnohí ľudia pozerajú ako na vyhadzovanie peňazí. Konštruktér prvého sputnika, Sergej Korolev, napríklad spomína, ako mu za čias prídelových lístkov na chlieb vedúci úradu ich distribúcie povedal: „Ľuďom, čo sa zaoberajú hlúpymi fantáziami, ako lietať na Mesiac, lístky nedám!“



Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, odklon od základného výskumu môže byť zhubný. Základný výskum, tá nesúrodá zmes tisícorakého rozširovania poznatkov, je totiž živnou pôdou inovácií a podhubím, bez ktorého by sa aplikovaný výskum nezaobišiel. „Prakticky všetky metódy používané v aplikovanom výskume pochádzajú zo základného výskumu,“ zdôrazňuje biológ Peter Both. „Najevidentnejšie je to v prípade analytických metód.“

Podľa zakladateľa kybernetiky Norberta Wienera objav, ktorý si vyžiada povedzme päťdesiat rokov, kým povedie k novej výrobnej praxi, sa takmer určite nevyplatí tým, čo zaplatili za prácu, ktorá mu predchádzala, „ale ak nebude dochádzať k takým objavom a ak budeme naďalej závislí len od objavov jestvujúcich, tak sme rozpredali svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí a vnukov.“

Pasteur by v mikrobiológii nemohol spraviť nič pred objavením mikroskopu. Chladničky sa nemohli začať vyrábať pred teoretickými prácami Faradaya o skvapalňovaní plynov a pred pokrokmi v termodynamike. Alebo iný príklad. „Vlastníte mobil? Niektoré použité technológie priniesol výskum čiernych dier!“ upozorňuje astrofyzik Kevin Pimbblet.

Používate GPS? Nenadávajte na základný výskum!

Možnosťou praktického aplikovania svojho výskumu si nerobil ťažkú hlavu ani Albert Einstein, keď pred asi sto rokmi formoval teórie všeobecnej a špeciálnej relativity. Hoci sa obe zdajú odtrhnuté od každodennej reality, dopady ich zákonitostí dnes musia brať do úvahy aj konštruktéri navigácie GPS.

Bez zohľadnenia dvoch relativistických javov - relatívneho spomalenia (dilatácie) času na povrchu Zeme v dôsledku blízkosti ku gravitačnému centru Zeme a dilatácie času pre satelit z dôvodu jeho relatívnej rýchlosti v porovnaní s povrchom Zeme - by sa meranie času GPS satelitov denne seklo o 38-tisíc nanosekúnd. To sa môže zdať smiešne málo, ibaže navigačný systém GPS je na presné meranie času extrémne citlivý. Aby správne fungoval, na palube satelitov musí byť jeho meranie presné na úrovni nanosekúnd. Nepresnosť 38-tisíc nanosekúnd denne by znamenala, že by sa nepresnosti v udávaní polohy každý deň nabaľovali o približne desať kilometrov.

Dôležitá lotéria

Mimochodom, ani samotní objavitelia často neveria v neskoršie praktické využitie svojich objavov. Hertz na otázku, či sa ním objavené vlny môžu použiť v praxi, odvetil: „Nie, nikdy nebudú mať žiaden praktický význam.“ Už o päť rokov neskôr sa uskutočnilo prvé rádiové spojenie. Rutherford ani Bohr neverili v praktické využitie jadrovej fyziky. Molekulárna genetika vzišla zo štúdia mutácií u ovocných mušiek drozofíl. Jej práce si nekládli za cieľ praktické ciele, a preto boli dokonca vystavené posmechu. V skutočnosti ale otvorili cestu génovému inžinierstvu, v mnohých ohľadoch nenahraditeľnému.

Obdobie od objavu po jeho využitie vo výrobe je síce čoraz kratšie, ale predpovedať jeho dĺžku zostáva veľmi ťažké. Základný výskum má tak podľa geológa Milana Mišíka do určitej miery povahu lotérie. „Musíme sa jej zúčastniť, ak chceme mať nádej na výhru.“

„Bez základného výskumu z minulých storočí a následných technológií by bola naša civilizácia stále na úrovni stredoveku, píše biológ Milan Hajduch. „Každé euro investované do základného výskumu sa tak niekoľkonásobne vráti u nasledujúcich generácií.“

V neposlednom rade, je smutné, že základný výskum vôbec musíme obhajovať. Tak ako umenie, vedecké poznanie sveta, rozširujúce sa ktorýmkoľvek smerom, obohacuje ľudský život a vyvoláva pocit úžasu (ako povedal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman: „Všetko je zaujímavé, pokiaľ do toho preniknete dostatočne hlboko.“). Nuž a úžas je hnacím motorom entuziazmu a inšpirácie, ktoré pre naplnený život, ale aj praktický, technologický pokrok, tak veľmi potrebujeme.



Ďalšie zdroje:
Mišík, M. (1990): Štafeta vedy. Obzor

-

Autor ďakuje Petrovi Bothovi a Slávke Husárovej za posúdenie a cenné pripomienky k článku.

-
Perexový obrázok: http://webdoc.nyumc.org/

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet