02.02.2016-01:57:00   |   Dušan Valent
#Dejiny človeka
#Longformy
Znamená však objavenie pozostatkov Tróje, že sa odohrala aj samotná trójska vojna? Alebo inak. Vieme povedať, do akej miery sú príbehy v Homérovej Iliade mýtické a do akej sa zakladajú na reálnych udalostiach?

Áno, vieme. Hoci si nemôžeme byť vo všetkých záveroch úplne istí, niektoré scenáre môžeme jednoznačne vylúčiť. A naopak, iné sú z archeologických či historických záznamov dobre podložené.



Ako uvidíme, situácia je podobná, ako v prípade kníh biblického Starého zákona (ktorým sa podrobne venujeme v seriáli Biblia vs história). Archeologické nálezy a prastaré písomnosti poukazujú na inšpiráciu oveľa staršími mýtmi a spájanie rôznych udalostí, ktoré sa odohrali v rôznych historických obdobiach. A presne ako v prípade starozákonných príbehov, aj príbehy Iliady zachytávajú predstavy autorov o dávnej histórii vlastnej kultúry z perspektívy 8. storočia pred n. l.1, ktoré boli navyše viac vybájnené, ako skutočné.

Mýtický príbeh?

Viaceré pomerne závažne zistenia viedli ešte celkom nedávno niektorých historikov a archeológov k presvedčeniu, že hoci samotné mesto Trója existovalo, obsah Iliady patrí do sféry mýtov. Trójska vojna sa vraj nikdy neodohrala. Jedným z argumentov v prospech tohto pohľadu sú anachronizmy, ktorými je Iliada presiaknutá , ďalším je povaha postáv či prvky deja, ktoré sa zdajú prevzaté z iných, starších literárnych diel Mezopotámie.


-



Podľa nedávno zosnulého amerického historika Martina Westa, Iliadu inšpiroval predovšetkým Epos o Gilgamešovi. Do očí bijúce paralely nachádzame pri menách postáv, opise jednotlivých scén, štruktúre oboch diel či dokonca celých častiach príbehov. Hrdinu Iliady Achilla napríklad s Gilgamešom spája prakticky rovnaký polobožský pôvod, rovnaká úloha rodičov v jeho živote, ako aj charakter a vzhľad. A totožný vzťah (aj s tragickým koncom), aký mal Achilles s jeho verným priateľom Patroklom, mal Gilgameš s Enkiduom.

Hoci sa v Iliade zachovalo poznanie geografického rozmiestnenia miest neskorej bronzovej doby, vo väčšine iných smeroch jeho dobová presnosť zlyháva.



Homérom opísané zbrane pripomínajú výzbroj jeho vlastnej éry, nie tej mykénskej 2, hoci básnik uvádza, že sú zo starobylého bronzu a nie železa,“ pripomína historik Moses Finley. „Bohovia majú svoje svätyne, hoci mykénčania žiadne nestavali. Namiesto toho budovali klenuté hrobky, kde ukladali svojich vodcov, ale poet ich v príbehu necháva spáliť.“

Obzvlášť názorný príklad anachronizmu podľa Finleyho predstavuje opis používania bojových vozov: „Homér o nich počul, ale nedokázal si celkom predstaviť, ako sa v bitkách používali. A tak jeho hrdinovia obvykle hneď pri stane nasadli na voz, previezli sa asi míľu alebo menej, z voza zliezli a potom pokračovali v boji na vlastných nohách.

Hľadanie historického jadra (jadier)

Trójania a Gréci ako spojenci

Možno vás to prekvapí, ale teraz sa presunieme do obdobia, ktoré tradičnému datovaniu trójskej vojny predchádza o viac ako dve storočia. V tomto čase, v 30. rokoch 15. storočia pred n. l.3, došlo k najväčšiemu vojenskému konfliktu neskorej bronzovej doby v severozápadnej Anatólii – k assuwskému povstaniu. Mocnej chetitskej ríši sa na tomto území vzoprela liga 22 (mestských) štátov.

Chetiti napokon vzburu potlačili. Výsledok povstania však pre nás nie je tak dôležitý ako jeho účastníci. V zozname rebelujúcej koalície totiž nachádzame názvy Wiluša (Wilusiya) a Tarusia. Tie podľa bádateľov silne pripomínajú názvy z neskorej bronzovej doby pre Tróju a okolitý región Troas4. Navyše, v jednom zachovanom chetitskom liste z roku 1280 pred n. l. je za kráľa mesta označený Alaksandu5. A v Iliade sa meno Parida označuje Alexander. Identifikácia mesta Wiluša s Trójou je tak dnes široko uznávaná.

Ale späť k assuwskému povstaniu. Toho sa podľa písomností Chetitov zúčastnili aj bojovníci z kráľovstva Achchijava. List chetitského kráľa panovníkovi tohto kráľovstva spomína, že oblasť leží za morom (zrejme Egejským) a má pod kontrolou mesto Milliwanda (Milétos). To znamená, že Achchijava bolo chetitské označenie pre starogrécky kmeň Achájcov, čo boli nositelia mykénskej kultúry. „Kráľovstvo Achájcov“ vlastne označuje mykénsku civilizáciu.


-


Rozsah chetitskej ríše a oblasť, v ktorej došlo k assuwskému povstaniu.


Achájci (Gréci) assuwské povstanie podporovali a zrejme sa ho aj aktívne zúčastnili. Miera účasti je nejasná, zrejme nešlo o inváziu armád(y), ale skôr o prítomnosť bojových družín. Tak či onak, v tomto bode v histórii ťahali s Trójanmi za rovnaký koniec povrazu.



Historické jadro Iliady, ktoré nesúvisí s Trójou

Prečo ale spomíname assuwské povstanie v súvislosti s oveľa neskoršou trójskou vojnou? Jeho aktívna podpora zo strany Mykén a účasť samotných Achájcov na rôznych konfliktoch povstania v Anatólii predsa zdanlivo nemá nič spoločné s obliehaním mesta Trója. O to viac, že Trójania vlastne boli – prinajmenšom nepriamo - spojencami (!) Mykén.

Lenže Iliada zďaleka nie je len príbehom o obliehaní Tróje. Achájski hrdinovia v mnohých príbehoch pustošia taktiež mestá a oblasti v jej viac či menej blízkom okolí. A opisy týchto hrdinov akosi nezapadajú do trinásteho storočia pred n. l.

„Historici sa zhodnú, že v Homérovej Iliade nachádzame príbehy bojovníkov predchádzajúce trójskej vojne o celé stáročia,“ upozorňuje archeológ a expert na archeológiu doby bronzovej Eric C. Cline. „Napríklad vežovitý štít Aianta predstavoval typ štítu, ktorý sa prestal používať dávno pred trinástym storočím pred n. l. Rovnako striebornými výstupkami pokryté meče (phasganon arguwelon či xiphos arguroelon), ktoré mali viacerí hrdinovia, sa prestali používať dávno pred trójskou vojnou.“


-


Achájsky hrdina Ajax niesol štít, aký bol typický pre 17. storočie pred n. l. U iných bojovníkov sa spomínajú helmy zdobené kančími klami, typické pre rovnaké obdobie.


Podľa Clinea je oveľa starší aj príbeh Bellerofonta (6. spev, verše 178-240). Toho kráľ Tíryntu (v mykénskom grécku) vyslal do Lýkie v Anatólii. Tu vykonal tri úlohy a zdolal rôzne prekážky, vďaka čomu bol ocenený kráľovstvom v Anatólii.

Achájske kampane v Anatólii z čias assuwského povstavania sa tak podľa mnohých bádateľov zrejme zachovali v podobe príbehov o anatólskych kampaniach6 gréckych bojovníkov, ktoré sa napokon stali súčasťou Iliady, kde boli prisúdené legendárnym hrdinom.

Historické jadro Iliady, ktoré súvisí s Trójou

Iliada je teda zväčša mýtická, no zároveň inšpirovaná reálnymi udalosťami. Tie však s trójskou vojnou nesúviseli. Odohral sa vôbec tento slávny vojenský konflikt?

Alebo lepšia otázka: Ktorý z konfliktov, ktoré sa týkali Tróje, inšpiroval Iliadu?



V Tawagalawskom liste (1250 pred n. l.) chetitského kráľa adresovanom kráľovi Achájcov sa doslovne píše: „Teraz, keď sme našli zhodu ohľadom mesta Wiluša, kvôli ktorému sme sa dostali do vojny...“ A v neskoršom (1237 - 1209 pred n. l.) Milawatskom liste chetitský kráľ pre zmenu píše o znovuustanovení istého Walmua za kráľa Tróje. Ten bol podľa chetitských písomností niekedy v polovici 13. storočia pred n. l. zvrhnutý nemenovanými nepriateľskými silami.

Pozrime pre zmenu, čo hovorí archeológia.

Nálezisko Hisarlik poskytlo dôkazy o existencii niekoľkých miest (zachovaných v podobe archeologických vrstiev), ktoré sa tu v priebehu času postupne vystriedali. Za najpravdepodobnejšieho kandidáta na Tróju Iliady sa považuje Trója VIIa. Pôvodne expertkou na mykénsku keramiku Penelope Mountjoyovou datovaná do 13. storočia pred. n. Zanikla niekedy medzi rokmi 1230 a 1170 pred n. l.


-


Archeologické vrstvy na nálezisku Hisarlik.


To, čo tu dávnejší bádatelia považovali dôkazy života v podmienkach dlhodobého obliehania (napr. niekoľko rodín obývajúcich domy, v ktorých pôvodne žila jediná) však Mounjoyová považuje za znak provizórneho bývania v ruinách. Ruinách veľkolepej Tróje VIh, ktorá pravdepodobne zanikla pri zemetrasení okolo roku 1300 pred n. l.

K obliehaniu Tróje VIIa skutočne došlo. Dokazujú to telá nájdené na uliciach, zapichnuté šípy v stenách či dôkazy o požiaroch. „Bolo to mesto, ktoré bolo obliehané, ktoré sa bránilo a chránilo sa. Ale napokon vojnu prehralo,“ píše archeológ Manfred Korfmann. Trója VIIa zanikla v ohni.


-


Zvyšky múrov akropoly Tróje VII.


„Tak či onak, nebolo to mesto, ktorého obliehanie by mohlo trvať desať rokov, a určite to nebolo mesto hodné toho, aby o ňom napísali epos. Jediné, v čom sa Trója VIIa zhoduje s Homérovým príbehom, je spôsob zániku – vojna,“ konštatuje Eric Cline. „Možno Homér písal o veľkolepej Tróji VI, ale zároveň o zničení Tróje VIIa.“

Identitu útočníkov, ktorí mesto pokorili, nepoznáme. Zničenie Tróje koncom 13. storočia pred n. l. však spochybňuje, že to boli Achájci. Tróju by totiž dobýjali presne v rovnakom čase, v akom zanikali ich paláce a rúcala sa ich civilizácia. Kolaps mykénskeho sveta totiž vrcholil práve medzi rokmi 1225 - 1190, pričom sa začal okolo roku 1250 pred n. l.

Vráťme sa ale k (možno) znepokojivej narážke na trójske vojny, nie trójsku vojnu. Hoci sa to často prehliada, viacero konfliktov nám indikujú už starogrécke literárne tradície.

Podľa dôkazov z gréckej literatúry sa odohrali prinajmenšom dve trójske vojny, Heraklova7 a Agamemnonova, nielen jedna. Vlastne boli tri, ak započítame Agamemnonov uponáhľaný útok na mesto Teuthrania,“ upozorňuje Eric Cline.

Podľa chetitských písomností sa odohrali prinajmenšom štyri trójske vojny. Assuwské povstanie koncom pätnásteho storočia pred n. l., konflikt Alaksandua s neznámymi nepriateľmi krátko pred rokom 1280 pred n. l., konflikt o Tróju medzi Achájcami a Chetitmi niekedy medzi rokmi 1267 – 1237 pred n. l. a zvrhnutie Walmua, kráľa Tróje, niekedy medzi rokmi 1237 – 1209 pred n. l.

Nuž a podľa archeologických dôkazov bola Trója/Hisarlik medzi rokmi 1300 až 1000 pred n. l. zničená dvakrát, ak nie trikrát.

Žiaľ, spojiť jednotlivé trójske vojny dochované v literárnych prameňoch s tými, ktoré nám poskytli pramene archeologické, nie je jednoduché. Najreálnejšie vyzerá (čo ale nemusí nič znamenať) spojenie medzi zvrhnutím kráľa Walmua a zničením Tróje VIIa.



Záver

Iliada nie ani záznamom histórie, ani úplne vymysleným mýtom. A hoci niektoré nejasnosti zostávajú, mnohé zdroje inšpirácie, či už v podobe historických udalostí alebo iných literárnych diel, sa s väčšou či menšou istotou podarilo identifikovať.

Homér vo svojom epose spojil spomienku na veľkoleposť Tróje VIh so spomienkou na zánik jej menšieho nasledovníka, Tróje VIIa. Vzal prvky literárneho diela z 21. storočia pred. n. l., pridal bojovníkov (s výzbrojou) ako zo 17. storočia pred n. l., ktorých nechal konať skutky inšpirované udalosťami z 15. storočia na pozadí príbehu, ktorý vychádzal z niekoľkých konfliktov z 13. storočia pred n. l.

To všetko vložil do kontextu vybájeného sveta – takého, ako si predstavoval, že mala vyzerať hrdinská minulosť jeho vlastnej kultúry, antického Grécka 8. storočia pred n. l.8 Ale zároveň vybájeného sveta tak odlišného od reality mykénskeho Grécka.

-

Za cenné pripomienky k článku autor ďakuje Ivanovi Lábajovi.


Poznámky:
Príčina trójskych vojen: Hoci Homér trójsku vojnu vykreslil ako konflikt medzi Grékmi a Trójanmi, hlavnými protihráčmi mykénskej civilizácie v severozápadnej Anatólii podľa všetkého neboli Trójania, ale mocní Chetiti.

(Ne)známy autor Iliady: Článok pre jednoduchosť nasleduje zaužívané prisudzovanie autorstva Iliady Homérovi. Klasický filológ Ivan Lábaj však upozorňuje: „Otázka Homérovho autorstva Iliady a Odysseie je rovnako široká ako otázka historickosti trójskej vojny. Hovorí sa nie o jednom, ale viacerých "Homéroch". Aj to by mohlo byť dôvodom, prečo môžu byť v texte Iliady spomenuté rôzne historické udalosti odohrávajúce sa v rozmedzí niekoľkých storočí.“

1 - v prípade starozákonných kníh prebiehala kompozícia podstatne dlhšie, od 8. do 4./5. storočia pred n. l., takže reprezentuje perspektívu autorov z niekoľkých storočí
2 - civilizácia, ktorú vybudovali starovekí Gréci (konkrétne kmeň Achájcov) koncom bronzovej doby, sa označuje ako mykénska
3 - v minulosti sa povstanie chybne datovalo do obdobia o dvesto rokov neskôr
4 - podobnosť medzi ranogréckym Ϝίλιον - Wilion, neskôr Ἴλιον Ilion, čo bolo archaické meno pre Tróju
5 - Alaksandu sa podľa chetitských textov zúčastnil krátko pred rokom 1280 pred n. l. prinajmenšom dvoch vojenských konfliktov. Z jedného vzišiel víťazne – ale iba vďaka pomoci Chetitov. V druhom sa obrátil proti svojim niekdajším ochrancom, tí ho porazili a bol donútený podpísať dohodu o opätovnom spojenectve. Obe udalosti nezapadajú do príbehov o trójskej vojne, čo znamená, že Alaksandua z Wilusie by sme nemali automaticky stotožňovať s Alexandrom/Paridom trójskej vojny.
6 - napr. Achillove vojenské ťaženia sa odohrali na severe Egejského mora, Aiantove v Trákii a Frýgii
7 - Potom, ako mu trójsky kráľ Láomedón odmietol dať za zabitie morskej príšery odmenu, o akú žiadal, prišiel Herakles, postavil armádu a Tróju spustošil. Kráľa aj jeho synov zabil až na jediného, Priama, ktorý vládol Tróji počas udalostí Iliady.
8 - Štatistické modely založené na evolúcii gréckeho jazyka naznačujú, že ku kompozícii Iliady došlo niekedy medzi rokmi 760 až 710 pred n. l. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/bies.201200165/full

Zdroje:
Cline, E. H. (2013): The Trojan War: A Very Short Introduction. Oxford University Press
Cline, E. H. (2015, 9. vydanie): 1177 B.C.: The Year Civilization Collapsed. Princeton
Finley, M. I. (1978): The World of Odysseus. Harmondsworth.
West M. (1999): East Face of Helicon. Oxford.

Obrázky: fair use, používatelia wikimédie: Bibi Saint-Pol, Diplodoco, CherryX
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail