„Naši predkovia sa takto nestravovali, takže ani my by sme nemali.“ Toto je hlavný étos jednej z mnohých novodobých diét. Diéty, ktorá nám radí vyradiť z jedálnička množstvo položiek, ktoré doň pribudli relatívne nedávno, a to preto, že neboli súčasťou stravy našich vzdialených predkov. Existuje množstvo jej variácií. Od všeobecnej diéty „paleolitického typu“ po stravovacie režimy vylučujúce obilniny alebo lepok. Produkty, ktoré sú určené pre paleo diétu, zažívajú explozívny rast popularity v špecializovaných obchodoch aj reštauráciách.



Zástancovia paleo diéty vo všeobecnosti vychádzajú z predpokladu, že počas väčšiny našej evolúcie sme neboli vystavení obilninám, jogurtom či syrom, rafinovanému cukru, strukovinám, káve ani alkoholu. Keďže ich priniesol až rozmach poľnohospodárstva, ktorý začal pred asi 10-tisíc rokmi, naše telá vraj nie sú evolučne prispôsobené, aby sme sa s nimi účinne vyrovnali.

Za všetkým je presvedčenie, že ľudská evolúcia prebiehajúca prostredníctvom prežitia „najsilnejších“ a prírodným výberom je pomalý proces a zmena našich génov obvykle trvá desaťtisíce rokov. To znamená, že „moderné“ jedlá spôsobujú rôznu mieru intolerancie alebo alergických reakcií, čoho dôsledkom je súčasná epidémia alergií. A taktiež presvedčenie, že toxíny vedú k zápalom a obezite. Takže sa stravujte ako naši paleolitickí predkovia, nekonzumujte novodobé jedlá a vaše problémy sa skončia, tvrdia zástancovia paleo diéty.

Možno to znie rozumne, lenže sa ukazuje, že tvrdenia, z ktorých paleo diéta vychádza, sú nezmysly.

Prispôsobili sme sa

Najnovšie výskumy ukazujú, že ľudstvo nie je ako zamrznuté v čase, ale flexibilné, tvárne a prispôsobuje sa svojmu prostrediu aj stravovaniu rýchlejšie, ako sme si v minulosti mysleli. Výskum v prestížnom vedeckom časopise Nature jednoznačne ukázal, že výrazné zmeny našich génov sa môžu odohrať už v priebehu tisícročia, prípadne niekoľko sto generácií.



Výskumníci skúmali DNA 101 kostier z doby bronzovej, pochádzajúce od Holandska po Rusko. Hľadali kľúčové mutácie. Skúmaní ľudia žili pred približne 3000 rokmi a mali plné ruky práce s migrovaním a šírením svojich génov. Výskumníkov najviac zaujímala mutácia génu, ktorý kontroluje enzým riadiaci schopnosť stráviť mlieko aj po dovŕšení tretieho roku života. Približne tri štvrtiny dnešných Európanov nesú mutáciu tohto génu, vďaka ktorej môžu v dospelosti piť mlieko bez nepriaznivých následkov. Častejšie sa vyskytuje v severnej Európe (90 %) než v južnej (približne 50 %).

Donedávna sa myslelo, že táto mutácia začala v Európe dominovať pred približne 7-tisíc až 10-tisíc rokmi, v čase rozširovania poľnohospodárstva a používania mlieka. Zistenie, že v dobe bronzovej pred 3-tisíc rokmi ju niesol len jeden z 20 ľudí, preto predstavovalo skutočný šok. Znamená, že jej dominancia nastala neskôr a jej šírenie prebehlo oveľa rýchlejšie, než sme si mysleli. Znamená to, že sme sa prispôsobili na nový zdroj potravy neporovnateľne rýchlejšie, ako predpokladali predstavy o pomaly sa vyvíjajúcom ľudstve.

Ďalšie genetické dôkazy o nedávnych zmenách v génoch súvisiacich s trávením pochádzajú z celosvetového výskumu, ktorý sa zameral na gén riadiaceho amylázu, čo je enzým kľúčový pre štiepenie škrobu, čiže rastlinného polysacharidu. Ľudia žijúci v oblastiach, kde škrob tvorí významnú časť stravy, si vyvinuli viacero kópií tohto génu, čo im uľahčuje trávenie tohto polysacharidu. Zistili sme tiež, že táto mutácia zároveň chráni pred obezitou. Čo je dôležité, k tejto zmene došlo len počas posledných niekoľko sto generácií.

Iné gény, ktoré sú kľúčové pre trávenie jedla, sa môžu meniť ešte rýchlejšie. Ide o dva milióny génov v DNA triliónov baktérií v našom čreve. Hoci nejde o ľudské gény, sú zásadne dôležité pre naše zdravie, pretože kontrolujú náš mikrobióm, ktorý trávi naše jedlo a produkuje množstvo vitamínov a krvných metabolitov. Tieto bakteriálne gény v našom tráviacom trakte reagujú na zmenu stravovacích zvyklostí mimoriadne rýchlo, pretože sa mimoriadne rýchlo vyvíjajú - rozmnožujú sa rýchlosťou jedna generácia za 30 minút.

Majú taktiež tajnú zbraň, ktorou je takzvaný horizontálny presun génov, čo znamená, že si vzájomne vymieňajú gény, z čoho ťažia bez toho, aby museli čakať na vplyv prírodného výberu. Robia tak veľmi účinne a nadobúdajú rezistentnosť voči novým antibiotikám, pričom rovnaký proces získania odolnosti sa zrejme odohráva aj v prípade nových jedál.



Takže si pokojne pochutnajte počas návštevy trendovej paleo-steakovej reštárácie alebo sa pokúste krátkodobo schudnúť prostredníctvom bezlepkovej diéty. Ale nenechajte sa obalamutiť vedecky znejúcimi, na evolúciu sa odvolávajúcimi tvrdeniami, ktoré sú zastarané.

Áno, vaše gény a vaše mikróby sa vyvíjajú rýchlejšie, než sa vám môže zdať a dokážu sa vysporiadať s potravinami, ktoré sme do jedálnička zaradili v priebehu posledných tisícročí. Pointa je, že potrebujeme zachovať svoj črevný mikrobióm čo najzdravší. A kľúčom k tomu nie vylučovanie celých skupín potravín, ale rozmanitá strava.

-

Perexový obrázok: NPS.gov

Článok pôvodne vyšiel na portáli The Conversation pod slobodnou licenciou.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet