14.10.2015-13:59:00   |   Juraj Littva
#Zem
Každý geológ vie, že vznik oceánov a pohorí je prísne riadený tými istými zákonitosťami, ktoré riadia pohyb kontinentov. Nie, geologická komunita nešnupe priveľa podrvených hornín. Princíp je v skutočnosti pomerne jednoduchý a intuitívny.



Najvrchnejšia časť Zeme – litosféra nemá všade rovnaké zloženie. Tenšia a ťažšia oceánska litosféra vytvára zníženiny vyplnené vodou, zatiaľ čo hrubšia a ľahšia kontinentálna litosféra vytvára vyvýšeniny, ktoré zväčšia trčia nad vodnou hladinou. Vďaka tomu povrch Zeme vyzerá takto:


-



Litosféra ale nie je súvislá. Skladá sa z niekoľkých vzájomne sa pohybujúcich platní oddelených niekoľkými typmi platňových rozhraní:


-



Transformné rozhrania, kde sa platne popri sebe kĺžu, sú pomerne nenápadné – obyčajne sa prejavujú „iba“ výskytom hojného množstva zlomov a silných zemetrasení.



Divergentné rozhrania sú miesta, kde sa platne od seba vzďaľujú. Ak k divergencii dochádza na kontinente, vznikajú rozsiahle pevninské riftové údolia. Stenčovanie litosféry umožňuje žeravinám zemského vnútra vystupovať na povrch, preto na divergentných rozhraniach často dochádza k vulkanizmu. Ak rozpínanie neprestáva, kontinent sa roztrhne a hmoty vystupujúce „zdola“ začnú vytvárať novú oceánsku litosféru – vzniká nový oceán. Centrom jeho ďalšieho rozpínania - už na oceánskej litosfére - sú takzvané stredooceánske chrbty (to sú tie „švy“ pozorovateľné na prvom obrázku).

Konvergentné okraje sú miesta vzájomného zbližovania platní. Nečakajte tu žiadnu láááásku, naopak, platne sa v takzvaných subdukčných zónach vzájomne vraždia – jedna z platní sa pod druhú podsúva - subdukuje (v dôsledku čoho tu dochádza k zemetraseniam), ponárajúc sa do zemského vnútra (preto sa tu vyskytujú najhlbšie miesta na zemi – hlbokomorské priekopy), kde sa taví (roztavený materiál stúpa späť k povrchu, čo vedie k vzniku reťazcov sopečných ostrovov a pohorí) a zaniká. Oceány tak nielen vznikajú, ale aj zanikajú a v momente ich úplného zániku vznikajú pohoria. Pri zrážke dvoch kontinentov už totiž k subdukcii nedochádza – zrážajúce sa okraje kontinentov sa deformujú (a dochádza k zemetraseniam, či vrásneniu), čo vedie k vzniku pohorí, respektíve orogénov.

Okrem toho existujú takzvané horúce škvrny, kde k vulkanizmu dochádza ďaleko od okrajov platní. Predpokladá sa, že ide o anomálne horúce miesta v zemskom vnútri, ktoré doslova prepaľujú nadložie a spôsobujú tak sopečnú činnosť uprostred platní.



Brutálne zjednodušene sa dá platňová tektonika zhrnúť nasledovne: Chcete vytvoriť oceán? Musíte roztrhnúť kontinent. Chcete vytvoriť pohorie? Musíte kontinenty zraziť s iným kontinentom.

A na koniec už len dva obrázky hodné tisíca slov:


-




-



-

Obrázky: používateľ wikimédie Yug, public domain
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail