04.06.2015-01:25:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Humor
#Zbúrané mýty
Diamant je najtvrdší. Diamant je navždy. Diamant* je najkrajší. Diamant je najvzácnejší. Áno, ak žijete v osemnástom storočí. Dnešná realita je odlišná.



Tvrdosť a trvalosť


-

Diamant je mimoriadne tvrdý, no nie najtvrdší. Za tvrdosť vďačí niekoľkým faktorom. Tvoria ho atómy jediného chemického prvku – uhlíka. Tie sa nachádzajú v rovnakej vzájomnej vzdialenosti, pričom sú silnými väzbami pospájané do tesno usporiadanej mriežky. Rovnorodosť atómov v diamante zabezpečuje, že do jeho štruktúry neprenikajú nečistoty a vzniká v nej veľmi málo defektov, vďaka čomu je nielen tvrdý, ale aj priehľadný. Z miesta najtvrdšieho materiálu však bol zosadený celou skupinou umelo vytvorených ultra-tvrdých materiálov. Diamant tak ostáva iba najtvrdším prírodným minerálom, no aj tu si na jeho prvenstvo brúsia zuby minimálne dvaja kandidáti (lonsdaelit a wurtzitová modifikácia nitridu boritého).

Navyše, nie je tvrdosť ako tvrdosť. Napríklad sklo je tiež tvrdý materiál – je dosť ťažké ho poškrabať (tvrdosť 7, v porovnaní s diamatnom ktorý má tvrdosť 10), ale každý si z čias radostného vandalizmu... teda detstva spomína, že je možné ho ľahko rozbiť, pretože je krehké. Diamant len tak niečo nepoškrabe, no to vonkoncom neznamená, že je nemožné ho poškodiť. Početné prípady poškodenia diamantov v prsteňoch sú toho svedkom. Ak ste teda niekedy uvažovali nad konštrukciou nezničiteľného brnenia z diamantu, urobte tak iba v prípade, že túžite po peknej, jagavej (a smiešnej) smrti. Asi toľko k fráze „Diamant je navždy“.

Krása

Krása je subjektívna. Existuje však niekoľko konkrétnych vlastností, vďaka ktorým sú diamanty považované za krásne: lesk, index lomu a disperzia. Lesk je schopnosť odrážať svetlo, index lomu je vlastnosť, ktorá pri správnom vybrúsení diamantu zaručí, že svetlo vnikajúce do šperku ostáva zachytené v jeho vnútri (a vďaka tomu je žiarivejší). Disperzia je schopnosť rozkladať vnikajúce svetlo do farieb dúhy. V skratke: diamant je pekný preto, lebo je ligotavý, jagavý a hrá farbami. A vo všetkých troch kategóriách ho dokáže poraziť oveľa lacnejší minerál – moissanit (lesk: 20,4 % vs. 17,2 %; disperzia: 0,104 vs. 0,044; index lomu: 2,65 až 2,69 vs. 2,42), ktorý oko laika od diamantu neodlíši.



Navyše, hodnotenie krásy na základe toho, ako sa nejaká cetka blyští, je príšerne neoriginálne. Čo tak napríklad nádherne sýtočervené rubíny? Alebo tanzanit, ktorý mení farbu podľa toho, z akého smeru sa pozorovateľ na kryštál pozerá (od červenej, cez fialovú, až po modrú)? A čo tak alexandrit, ktorý mení farbu podľa toho, v akom svetle sa nachádza (svetlozelená v prirodzenom, červenkastá v umelom)? Spomenuté minerály sú veľmi často v šperkovej podobe drahšie ako diamant, ktorého cena je umelo nafúknutá.

Vzácnosť a cena

Ročná produkcia surových diamantov dosahuje okolo 26 ton, takže o ich vzácnosti možno hovoriť len ťažko. Okrem toho je dnes možné v laboratóriu „vypestovať“ umelé diamanty šperkovej kvality. Čo teda stojí za vysokou cenou diamantov? Konšpirácia.

Nie, za vysokú cenu diamantov nemôžu ilumináti. Konšpirácia nie je to isté ako konšpiračná teória, aj keď v poslednej dobe tieto dva termíny nešťastne splývajú. Za vznikom konšpirácie stoja sprisahanci, ktorí zosnovú plán s (väčšinou) nekalým účelom. Za vznikom konšpiračnej teórie stojí buď cynický trol alebo pandrlák, ktorý pred desiatimi rokmi prešiel mimoriadne zlým rozvodom s pani zvanou Realita.

„Diamantová konšpirácia“ by mala byť mokrým snom každého konšpiračného teoretika – v jej pozadí stojí umelo predražená surovina, nadnárodná korporácia používajúca nekalé praktiky a mediálna masáž. Napriek tomu o nej mnoho konšpiračných teoretikov nikdy nepočulo (čo zrejme súvisí s ich chronickým nezáujmom o skutočnosť).

„Diamantová konšpirácia“ sa viaže na nadnárodnú firmu De Beers, ktorá začiatkom dvadsiateho storočia získala prostredníctvom (nie vždy práve etických postupov) svetový monopol na diamantovom trhu. Následne mohla priamo regulovať cenu diamantu. Samozrejme, De Beers si nemohli dovoliť priamo stanoviť príliš vysoké sumy, a tak ovplyvňovali cenu diamantov nepriamo prostredníctvom obmedzenia ponuky a dopytu. Aby zvýšili dopyt po diamantoch, rozbehli intenzívnu a úspešnú kampaň. Zapojili sa do nej celebrity ako Marilyn Monroe - mnohé zaužívané frázy a konvencie známe z dneška sú jej výsledkom.

Fráza „diamanty sú navždy“? Súčasť kampane. Konvencia, že zásnubný prsteň musí obsahovať diamant, typická pre niektoré štáty (napríklad USA a Japonsko)? Súčasť ich kampane. Ponuka diamantov bola obmedzená tým, že síce sa ťažili vo veľkej miere, no na trh z nich firma púšťala len zlomok. Značné množstvo vyťažených diamantov ostalo v jej skladoch. Ak sa objavila konkurencia ohrozujúca monopol firmy, De Beers zaplavila trh diamantmi podobnými „konkurenčným“ diamantom, čím znížila ich cenu a prinútila konkurenciu buď stiahnuť sa z trhu alebo stať sa súčasťou firmy.



Monopol De Beers však dnes už nie je realitou. Prispel k tomu aj fakt, že skupina krajín (napríklad Austrália, Kanada a Rusko) pri obchode z diamantmi De Beers obchádza. S cenou diamantov to však príliš nepohlo. Prečo? Môže byť za tým strach – De Beers môže trh z diamantmi „vyhodiť do vzduchu“. Diamantmi, ktoré má na sklade, môže zaplaviť trh, čo by viedlo k drastickému k pádu cien. Alebo konkurentom jednoducho vyhovuje status quo – z vysokej ceny diamantov predsa profitujú aj oni. Nech už je dôvod akýkoľvek, jedno je jasné: cena diamantov je privysoká.

Diamanty určite nie sú bezcenné kusy kameňov. V technike majú nezastupiteľné miesto a z klenotníckeho hľadiska určite nepatria medzi škaredé šperky. Ich povesť ako najnajnajnajnajkrajších šperkov je však mýtus. Existuje celý rad šperkov, ktoré diamant poľahky porazia. A rozhodne nie sú ani dobrou investíciou. Celebrity ovešané diamantmi zrazu vyzerajú hlúpejšie než obyčajne, všakže?

-

Poznámka: diamant vybrúsený do klenotníckeho tvaru sa nazýva briliant, v článku sme však s pojmom diamant narábali tak, ako sa používa v hovorovej reči

Obrázky: Pixabay, Pieter Kuiper
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail