Táto otázka sa objavuje kedykoľvek skeptici a nadšenci vedy vysvetľujú niektorý spoločensky, ale nie vedecky kontroverzný fakt, ako je napríklad evolúcia, globálne otepľovanie alebo bezpečnosť vakcín. Taktiež sa pomocou nej kontruje ráznej kritike nebezpečných nezmyslov, ako je popieranie holokaustu, popieranie HIV a popieranie spojitosti medzi cigaretami a rakovinou, alebo pochabých presvedčení, ako je viera v strašidelné domy, Bigfoota, astrológiu alebo únosy mimozemšťanmi. Som skeptikom vyše osem rokov, ale nikdy som nemal pripravenú dôsledne premyslenú odpoveď na otázku „ako to škodí“. Obvykle len odkážem na stránku What's the Harm. Tento web zbiera názorné príklady fyzickej, psychologickej a finančnej ujmy, ktorú utrpeli ľudia veriaci v zvláštne veci. Predstavuje neoceniteľný zdroj pre každého, kto čelí napríklad tvrdeniu, že „radenie sa s veštcami nikomu neubližuje“. Problém s prílišným spoliehaním sa na túto stránku však je, že nevysvetľuje, ako škodí absencia kritického myslenia a presvedčenia o zvláštnych veciach vo všeobecnosti.



Keď som chcel tento problém adresovať lepšie, oslovil som autorov niektorých z mojich najobľúbenejších kníh o vede, kritickom myslení a zvláštnych veciach. Kto by mohol ponúknuť lepšiu odpoveď na otázku „ako to škodí?“, než oni? – pomyslel som si. Napriek tomu, že ma nepoznali, boli veľmi ochotní a poslali veľmi zaujímavé odpovede. Pôvodne som plánoval ich slová citovať na rôznych miestach tohto článku, aby som podporil moje vlastné argumenty. Lenže ich argumenty boli také dobré, až som si uvedomil, že k ich hodnote nemám ako prispieť. Čiže jednoducho zmĺknem a nechám, aby situáciu objasnili experti.

Keitch Parsons je profesor filozofie na Univerzite v Houstone. Keith sa vo svojich prácach do veľkej miery venuje postštrukturalizmu („postmodernizmu“) a jeho útokom na vedu. Jeho dve knihy Drawing out Leviathan a The Science Wars predstavujú ideálny úvod do problematiky týchto konfliktov. Vo svojej odpovedi Keith upozorňuje, že iracionalita nás oslabuje.

„Ako sa hovorí, hlavným nepriateľom pravdy nie je nevedomosť, ale ilúzia poznania. Populárne voloviny – ako kreacionizmus, popieranie holokaustu, konšpiračné teórie (napr. nezmysly o Obamovom narodení v Keni), protiočkovacie hnutie a mnohé iné – nedemonštrujú iba nevedomosť, ale demonštrujú falošné poznanie. Obhajcovia takýchto škodlivých a nepodložených presvedčení ich obraňujú chybami v uvažovaní a argumentovaní, dezinformáciami, sfalšovanými či chybnými „štúdiami“, pseudovedou, vyvrátenými tvrdeniami, rétorickými obratmi, prekrúcaním štúdií, polopravdami a tak ďalej. Takéto postupy sú často diabolsky účinné v podkopávaní jasného myslenia a v znejasňovaní pravdy.

Voloviny nie sú len ne-racionálne, sú agresívne iracionálne. A keď im uveríte, posilníte iracionalitu a oslabíte sami seba. Pravda má hodnotu, ako vnútornú tak praktickú. Racionalita má hodnotu, pretože racionálne uvažovanie predstavuje najlepšiu šancu ako sa dopátrať pravdy. Ak uveríte iracionálnym presvedčeniam, oslabíte svoju schopnosť myslieť kriticky a podporíte nepriateľov pravdy. Ak stratíte rešpekt voči pravde, čoskoro stratíte všetko ostatné, ako slobodu, rešpekt voči sebe a slušnosť.“

Daniel C. Dennett je profesor filozofie a spoluriaditem Centra kognitívnych štúdií na Tuftsovej univerzite. Stal sa jednou z hlavných bariér voči forme kreacionizmu zvanej „inteligentný dizajn“, napísal knihu Darwin's Dangerous Idea a filozofickú „súpravu pre myseľ“ Intuition Pumps and Other Tools for Thinking. Dan argumentuje, že popieranie kritického myslenia oslabuje „skupinovú imunitu“ spoločnosti voči nezmyslom.

„Čo je zlé na ľahostajnosti voči pravde? To isté, čo je zlé na neočkovaní vašich detí: stanete sa príživníkom, spoločenským parazitom, ktorému sa dostávajú výhody presvedčenia o pravde a dôkazoch, ktoré panuje vo vašom okolí, a to bez toho, aby ste ho podporovali. „Skupinová imunita“ je kľúčovým faktorom úspechu vakcín, takto sme napríklad eliminovali kiahne a detskú obrnu (takmer). Ľudia, ktorí neakceptujú (nepatrné) neodstrániteľné riziko, ktoré so sebou nesie očkovanie, sabotujú celú verejnú zdravotnú starostlivosť a mali by niesť zodpovednosť za úmrtia, ktorým by sa dalo vyhnúť, keby boli ústretovejší voči komunite, v ktorej žijú, a spolupracovali. Čelíme epidémii falošných správ a detinskej dôverčivosti, pokiaľ neprispejete k tomu, aby sa s týmto problémom bojovalo, ste jeho súčasťou. Nechceme aby naše deti a vnúčatá vyrastali zmätené potrhlými pochybnosťami o vede.“

Harry Collins je profesor sociológie na Cardiffskej univerzite. Venuje sa metodológii vedy, pričom sa zaoberal komunitou výskumníkov gravitačných vĺn. Jeho dve nedávne knihy Are We All Scientific Experts Now? a Gravity's Kiss sú prvotriedne publikácie v odbore výskumu vedy. Harry píše, že ignorovanie vedy (a pravdy vo všeobecnosti) nás odzbrojuje a vystavuje na milosť a nemilosť mocných.

„Musíme uvažovať o tom, v akej spoločnosti chceme žiť. Ak nebudeme dostatočne rešpektovať expertov, predovšetkým vedeckých expertov, skončíme v dystópii (antiutópii), kde rozhodnutia o prerozdeľovaní zdrojov na vedecký výskum - a to aj ten medicínsky, liečebné postupy, vhodnosť vakcín, realitu niektorých historických udalostí a podobne, budú posudzovať bohatí a mocní a tí, ktorí sa častejšie objavujú v médiách namiesto tých, ktorí trávia životy zisťovaním, ako sa veci majú. Nepotrvá dlho, než budú podobne rozhodované aj súdne spory. Právny systém sa stane doménou pôsobenia mocných, namiesto toho, aby mal čokoľvek dočinenia s pravdou. Podporovať názory konšpiračných teoretikov a im podobných znamená blížiť sa k takejto dystópii, pretože všetko, čo robíte a hovoríte, nejakým spôsobom prispieva vývoju kultúry našej spoločnosti.“

Theodore Schick Jr. je profesor filozofie a riaditeľ Muhlenbergovho bádateľského programu na Muhlenbergovom kolégiu. S Lewisom Vaughnom napísal How to Think About Weird Things a Doing Philosophy. Druhá menovaná je jednoznačne najlepšou knihou o kritickom myslení, akú som kedy čítal. Ted vo svojej odpovedi poukázal na osobnú a spoločenskú ujmu, ktorú spôsobuje iracionalita.

„Pre tých, ktorí sa čudujú, ako môžu škodiť nepodložené presvedčenia, existuje jednoduchá a neodškriepiteľná odpoveď: dôverčivosť zabíja. Utváranie presvedčení bez ohľadu na hodnotné dôkazy a rozum nielenže škodí človeku, ktorý si tieto názory osvojí, ale taktiež ohrozuje spoločnosť. Činy vychádzajú z presvedčení a ak sú tieto presvedčenia pomýlené, pomýlené sú aj činy.

Cenu, ktorú platia jednotlivci, dobre dokumentuje portál www.whatstheharm.net. Venuje sa početným typom presvedčení o paranormálnych a nadprirodzených javoch, a cene, ktorú za ne ľudia zaplatili na svojom zdraví, financiách a dokonca živote. Spoločenskú cenu za pochabé presvedčenia výrečne vysvetľuje klasický článok W. K. Clifforda The Ethics of Belief. Clifford v ňom poznamenáva, že dobre fungujúca demokracia je závislá na dobre informovaných občanoch. Lenže schopnosť rozhodovať sa racionálne predstavuje zručnosť, ktorú možno zdokonaľovať a udržovať len neustálou praxou. Ak si nevytvoríme zvyk vytvárania zodpovedných presvedčení v našich súkromných životoch, čelíme riziku, že sa dopustíme iracionálnych rozhodnutí na verejnosti.“

Geológ David R. Montgomery je profesorom na Washingtonskej univerzite. Napísal množstvo popularizačných kníh, ako napríklad The Hidden Half of Nature, ktorá vysvetľuje princípy geológie a dôležitosť pôdy. Taktiež sa venoval tvrdeniam kreacionistov v knihe The Rocks Don’t Lie. Vďaka priateľskému tónu je táto kniha ideálna aj pre samotných kreacionistov. David bystro poznamenáva, že uznávanie nezmyslov narúša našu schopnosť rozhodovať sa.

„Prečo škodí, keď neveríme, že svet funguje tak, ako skutočne funguje? Pretože v ňom žijeme a podliehame zákonitostiam jeho fungovania. Ak chceme porozumieť bezprostredným dopadom a potenciálnym budúcim následkom našich činov, určite nepôjde o informované rozhodnutia, pokiaľ budeme vychádzať z presvedčení, ktoré sa vyhli akémukoľvek kritickému hodnoteniu alebo overiteľným dôkazom. V niektorých oblastiach môžu byť dopady malé – od údajnej existencie Bigfoota toho veľa nezávisí. Ale v iných oblastiach, ako je napríklad klimatická zmena, sú v hre dopady, ktoré môžu zmeniť osud ľudstva. Čo takéto otázky spája je, že nekritické akceptovanie vyvrátených alebo nepodložených ideí rozvracia základy našej schopnosti racionálne uvažovať, keď stojíme zoči-voči rozhodnutiam, od ktorých závisí naša budúcnosť.“

Benjamin Radford je výskumník Výboru pre skeptické vyšetrovanie (CSI), zastupujúci editor časopisu Skeptical Inquirer a spoluzakladateľ a spolumoderátor podcastu Squaring the Strange. Je autorom mnohých vedecko-skeptických kníh, ako napríklad skvelej Tracking the Chupacabra alebo Bad Clowns, ktoré skúmajú mestské legendy a iné populárne mýty. Keďže Ben má v rámci svojej práce veľmi často dočinenia s nosnou témou tohto článku, od jeho odpovede som očakával veľa. Nesklamal.

„Mylné presvedčenia samé o sebe nie sú škodlivé. Akékoľvek presvedčenia sú z podstaty neškodné. Veriť, že môžete vyskočiť zo strechy výškovej budovy, je neškodné – do momentu, keď sa o to pokúsite. Sú to činy a rozhodnutia založené na týchto mylných presvedčeniach, ktoré spôsobujú ujmu.

Každý človek počas svojho života dospeje k nespočetným mylným presvedčeniam. Mnohé nie sú príliš významné (napríklad presvedčenie, že Sydney je hlavné mesto Austrálie). Niektoré sú hlboko osobné (ako keď niekto nevie, že je adoptovaný). A ďalšie sú závažné a život ohrozujúce. S každým mylným presvedčením, ktorého sa človek zbaví, zároveň zníži hrozbu, že mu dané presvedčenie v budúcnosti uškodí.

Miera ujmy je úplne podmienená tým, čoho sa dané presvedčenie týka. Presvedčenie o účinnosti nepotvrdených liečebných postupov alebo liečiv môže zabiť. Viera v schopnosti jasnovidcov môže pripraviť o úspory. A tak ďalej. Cena, ktorú zaplatíme a ujma, ktorú utŕžime kvôli mylným presvedčeniam, môže byť aj nepriama. Ľudia zomreli počas lovu duchov a pátrania po stratených pokladoch. Iní strávili dekády svojho života – a minuli celý svoj majetok – pátraním po Atlantíde, Nessie a iných mýtoch založených na nepodložených presvedčeniach. Viera v mimozemšťanov v roku 1997 sama o sebe nespôsobila samovraždy v sekte Heaven’s Gate, ale predstavovala kľúčový element svetonázoru jej členov.

Mylné presvedčenia môžu spôsobiť ujmu nielen ich nositeľom, ale aj iným, napríklad keď rodičia odmietnu zdravotnú starostlivosť pre svoje deti pretože veria, že ich uzdraví Boh. Už dlhé roky dokumentujem ujmu, ktorú ľuďom spôsobuje viera v nadprirodzené sily – nielen v histórii, ale aj v súčasnosti. V Pakistane a Indii vraždia ženy obvinené z bosoráctva. Vo východnej Afrike albínom mačetami odsekávajú končatiny, aby ich použili v magických rituáloch. Škody sú všade okolo nás, stačí sa pozrieť.

Úplne najzákladnejšia odpoveď znie, na pravde záleží. Vedieť, čo je skutočné, presné a pravdivé, je dôležité. Dokonalý falzifikát skvelej maľby bude navždy len falzifikátom, a či obraz je alebo nie je pravý, by malo byť pre kupca dôležité. Neznalosť predstavuje pôvodný stav ľudstva, skepticizmus a kritické myslenie sú najlepšie spôsoby, ako zaplniť absenciu poznania informáciami a faktami, z ktorých môže vychádzať ľudský pokrok.“

-

Príspevok sme priniesli vďaka blogu Science and Skepticism. Preložené s povolením autora.

Na želanie autora sme v článku ponechali pôvodné hypertextové odkazy na zmienené knihy.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet