Tohto prešľapu sa dopustili aj známe osobnosti. Najznámejším príkladom je výrok neskoršieho prezidenta USA Ronalda Reagana z roku 1980. Svoje spochybnenie stálosti vedeckého konsenzu o evolučnej teórii začal vyhlásením: „Nuž, je to teória. Je to len vedecká teória.“

Nie je teória ako teória

Keď niekto použije frázu „len teória“, obvykle tým spochybňuje spoľahlivosť niektorého tvrdenia. Naznačuje, že dané tvrdenie nemá ďaleko od špekulácie, že je neisté, a tým pádom je vcelku možné, že aj chybné.



V televízii často počujeme, ako vyšetrovatelia alebo ľubovoľné postavy nejakú udalosť vysvetľujú „svojou teóriou“. „Mám svoju teóriu pre...“ sa teda považuje za ekvivalent pre „myslím si, že by to mohlo byť takto...“

Inými slovami, v hovorovej reči teória označuje domnienku.

Toto skreslenie pôvodného významu podporilo aj rozšírenie označenia „konšpiračná teória“ pre v praxi netestovateľné tvrdenia*, ktoré v skutočnosti nie sú ani len hypotézami. Kým ku konšpiráciám – sprisahaniam skutočne dochádza, konšpiračné teórie sú ich mnohonásobne nafúknutými, paranoidnými preludmi hovoriacimi o temných, zlovoľných tajných spolkoch, ktoré ovládajú všetky vlády, vedecké inštitúcie a autority v oblastiach umenia, charity, či tretieho sektoru. (Ešteže pravdu odhaľujú „alternatívne médiá“ ľudí, ktorí výborne utajené machinácie svetovlády prekukli pomocou infiltračnej investigatívnej metódy zvanej Google a tisícok webových stránok.)

Ibaže pokiaľ sa bavíme o teórii v kontexte vedy, čiže o vedeckej teórii, na škále od úplnej neistoty po úplnú istotu sa presúvame na opačný koniec spektra, než leží domnienka a špekulácia.

Že evolúcia je len teória? To je aj gravitácia a nevidím ľudí vyskakovať z budov. – Richard Dawkins, biológ

Čo je vedecká teória?

Vedecká teória je vlastne vyjadrenie všeobecných zákonov, princípov alebo príčin niečoho známeho alebo pozorovaného.



Teória gravitácie hovorí, že všetky objekty s hmotnosťou sa navzájom priťahujú silou, ktorá závisí od ich vzdialenosti. A teória relativity formuluje konkrétne tvrdenia o rýchlosti svetla a zakrivení časopriestoru.

Žiadna vedecká teória nepredstavuje izolované tvrdenie. Atómovú teóriu netvorí len konštatovanie, že existujú atómy. Tvoria ju princípy toho, ako atómy navzájom interagujú a vytvárajú zlúčeniny. A evolučná teória nie je len skonštatovanie, že sa druhy vyvíjajú, ale predstavuje dobre podporenú sadu princípov, ako a prečo k tomuto vývoju dochádza.

Možno teda povedať, čo biológovia a paleontológovia často prízvukujú, že evolúcia je aj teória, aj vedecký fakt. Kým samotný proces evolúcie je faktom, ktorý bol pozorovaný – na mikro aj makro úrovni či už v laboratóriu alebo fosílnom zázname, vysvetlenie mechanizmu týchto premien je teóriou.

Testovateľnosť & falzifikovateľnosť

Aby sme mohli považovať niektorú teóriu za vedeckú, musí byť falzifikovateľná – musí byť jasné, aké konkrétne zistenia by ju vyvrátili – a/alebo z nej musia vyplývať testovateľné predpovede.

Napríklad Einsteinova všeobecná teória relativity predpokladala, že dostatočne hmotné objekty ohnú trajektóriu svetla. A tento predpoklad formulovaný v roku 1915 bol o štyri roky neskôr skutočne potvrdený. Evolučná teória pre zmenu predpokladá (okrem mnohého iného) existenciu prechodných foriem vo fosílnom zázname, ktoré anatomicky premosťujú dnes celkom odlišné skupiny organizmov, a tie sa skutočne podarilo objaviť.

Ohyb trajektórie svetla okolo mimoriadne masívneho objektu (čiernej diery). Rozmazané, do modra sfarbené tvary pripomínajúce úsmev, sú v skutočnosti zakrivené obrazy galaxie ležiacej za čiernou dierou.



Základom budovania vedeckého poznania sú fakty, čo sú vlastnosti prírodných fenoménov. Princípy, ktoré by mohli predstavovať vysvetlenia týchto faktov, označujeme ako hypotézy. Nasleduje ich dôsledné, metodické testovanie, teda proces, ktorý označujeme za vedeckú metódu. „Veda je o neprestajnom testovaní a pokusoch o falzifikovanie hypotéz, dokiaľ nie sú extrémne dobre podložené. V tom momente sa hypotézy stávajú teóriami,“ hovorí paleontológ Donald Prothero.

Predpovede teórie relativity, teórie gravitácie či evolučnej teórie sa podarilo počas posledných sto rokov opakovane otestovať a potvrdiť. Naopak, žiaden dôkaz, ktorý by ich falzifikoval, sa objaviť nepodarilo (pomyselná kostra zajaca v predkambrických horninách). Napriek tomu zostávajú teóriami. Ibaže ako sme videli, skutočnosť, že zostávajú teóriami neznamená, že sa o ich pravdivosti pochybuje.

Rovnako možno konštatovať, že o niektorých aspektoch týchto teórií panujú medzi výskumníkmi spory. Sprostredkuje gravitačnú silu medzi telesami hypotetická častica gravitón alebo je podstata gravitácie iná? A ktoré mechanizmy hrajú hlavnú úlohu pri evolučných zmenách - prírodný výber** a mutácie, alebo náhodný genetický drift, alebo hoci aj epigenetické (negenetické) zmeny dedičnej informácie?

Nech už tieto otvorené otázky, ktoré sú predmetom odborných debát, zodpovieme akokoľvek, predmety neprestanú padať na zem, čas sa neprestane pod vplyvom silnej tiaže spomaľovať a organizmy sa neprestanú vyvíjať.

-
Za cenné pripomienky k článku autor ďakuje dr. Petrovi Bothovi.

Poznámky:
*Akýkoľvek nesúhlasný argument konšpirátori zmetú zo stola ďalšou a ďalšou vrstvou konšpirácií. Naopak, skutočné, hodnotné hypotézy a teórie musia byť vždy postavené tak, aby bolo jasné, aké dôkazy by ich vyvrátili

** Hoci väčšina biológov považuje prírodný výber spolu s mutáciami za motor evolúcie, niektorí bádatelia mu pripisujú podstatne menší význam a naopak, uprednostňujú vplyv genetického driftu.

Použitá literatúra:
Coyne, J.: Why Evolution is True. Oxford University Press, 2009
Prothero, D. R.: What the Fossils Say and Why It Matters. Columbia University Press, 2007.
Shermer, M.: Why People Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time. Henry Holt and Company, 2003.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet