28.04.2020-10:30:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Čo sa deje
#Zaujímavosti
Krv je pre väčšinu ľudí iba červená tekutina kolujúca v našich cievach, ktorá vyteká pri porezaní či zranení. Tí, ktorí si pamätajú stredoškolské učivo, vedia, že obsahuje aj rôzne krvinky – červené, biele a krvné doštičky.

Funkcia krvi je rozmanitá. Roznáša potrebné živiny do tkanív v našom tele, umožňuje látkovú výmenu, imunitné reakcie, prenos hormónov a iné životne dôležité pochody.



Z fyzikálno-chemického hľadiska nejde o obyčajnú tekutinu, ale o suspenziu, teda zmes tuhých (krvinky) a tekutých látok (krvná plazma). Tieto dve zložky od seba vieme oddeliť centrifugáciou.

Krvná plazma nie je homogénna tekutina. Obsahuje množstvo voľným okom neviditeľných molekúl – napr. rôzne faktory zrážania krvi alebo rôzne zložky imunitného systému. Práve tento fakt sa využíva v liečbe transfúziou čerstvej mrazenej plazmy, teda krvi zbavenej krviniek. Medzi časté indikácie patria hlavne krvácavé poruchy.

Plazma ako liek

Objavujú sa správy o možnom efekte terapie plazmou u ťažko chorých pacientov s COVID-19. Prvé informácie prišli (logicky) z Číny, kde celá pandémia začala. Čínski lekári popísali skrátenie trvania ochorenia a zmiernenie symptómov u pacientov s COVID-19. (1) U 4 pacientov z 5 na umelej pľúcnej ventilácii došlo po podaní 400 ml plazmy v priebehu 3 dní k zlepšeniu stavu. (2) V inom prípade došlo u 10 pacientov z 10 skúmaných (teda u 100 %) k zlepšeniu stavu a k zlepšeniu saturácie kyslíkom po 3 dňoch od podania 200 ml plazmy. Z 10 pacientov boli 3 na umelej pľúcnej ventilácii a u 5 pacientov bolo potrebné nasadiť terapiu kyslíkom z dôvodu respiračnej insuficiencie. Rovnako došlo k zlepšeniu CT nálezu a laboratórnych parametrov.

Pre úplnosť treba dodať, že boli týmto pacientom podávané aj rôzne antivirotiká (arbidol, ribavirín, oseltamivir), interferón a v jednom prípade aj remdesivir. (3) Ani u jedného z nich doteraz nemáme dôkazy o skutočnej klinicky významnej účinnosti proti COVID-19, hoci v prípade remdesiviru sú aktuálne predbežné výsledky veľmi pozitívne.



Metódu liečby už používajú aj v Taliansku alebo aj v USA. Veľká Británia medzičasom avizovala, že sa tiež vydá touto cestou. Českí Státní ústav pro kontrolu léčiv už napríklad schválil používanie krvnej plazmy od uzdravených a aktuálne sa pracuje na tvorbe oficiálnych postupov.

Ako je to možné?

Podávala sa plazma, odobratá od ľudí, ktorí sa vyliečili z COVID-19. U časti takýchto pacientov sa vytvoria protilátky, ktoré sa transfúziou plazmy následne podali kriticky chorým. Ide vlastne o formu pasívnej imunizácie, keď imunitný systém chorého „nemusí pracovať“ a prijíma hotové protilátky, ktoré môže ihneď použiť pre boj s chorobou.

Princíp takejto formy liečby nie je novinkou – už v roku 1890 sa pacientom s ťažkým tetanom podalo hyperimúnne heterológne sérum z koňa s cieľom neutralizovať tetanický toxín a zabrániť ďalšiemu ochoreniu. Transfúzie plnej krvi od pacientov, ktorí prekonali ochorenie, použili aj v roku 1995 počas epidémie vírusu ebola v Demokratickej republike Kongo.

Zmysel tejto terapie je „predbehnúť“ vlastný imunitný systém pacienta, ktorému by trvala produkcia protilátok dlhší čas – protilátky sú momentálne detekovateľné až po 7-8 dňoch od prepuknutia ochorenia. To je aj dôvod, prečo môžu byť rýchlotesty na COVID-19 negatívne, aj keď je pacient chorý. Rýchlotesty nedokazujú prítomnosť vírusu SARS-CoV-2, ale prítomnosť špecifických protilátok, ktoré sa proti nemu vytvoria. (4)

Chorých je veľa, máme teda dosť plazmy pre všetkých, však?

Nie celkom. Nie každý pacient, ktorý prekonal COVID-19, je možný darca plazmy. V prvom rade musí ísť o vyliečeného pacienta. Pre potvrdenie vyliečenia je v Nemecku potrebný 2x negatívny nález. Zároveň musí byť pacient bez príznakov aspoň 2-4 týždne. Zároveň sú darcovia testovaní na prítomnosť protilátok. Nemuseli sa totiž vytvoriť u každého. 600-800 ml plazmy môžeme podať 1 až 2 pacientom s COVID-19 (5). V neposlednom rade musí pacient súhlasiť s darovaním, nikomu to nemôžeme prikázať.



Dobrá správa je, že sa doteraz nepozorovali nijaké ťažké vedľajšie účinky takejto terapie. Teoretické riziko vyplýva z efektu, ktorý sa nazýva Antibody-Enhancement. Vplyv protilátok by v takomto prípade neneutralizoval vírus, ale uľahčil vniknutie do buniek a paradoxne zhoršil priebeh ochorenia.

Záver

Áno, terapia plazmou sa javí ako ďalšia z možností liečby kriticky chorých pacientov s COVID-19. Opäť nemáme jednoznačné dôkazy o skutočnom efekte takejto terapie a pre definitívne stanovisko sú potrebné klinické štúdie, ktoré už prebiehajú.



Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:

1. Meyer, R. COVID-19: Serumtherapie bei weiteren Patienten in China offenbar erfolgreich, http://daebl.de/TM12
2. Duan K, Liu B, Li C et al. Effectiveness of convalescent plasma therapy in severe COVID-19 patients. PNAS 2020 Apr 6. doi:10.1073/pnas.2004168117
3. Shen C, Wang Z, Zhao F et al. Treatment of 5 Critically Ill Patients with COVID-19 with convalescent plasma. JAMA 2020 Mar 27, doi:10.1001/jama.2020.4783
4. https://svls.sk/rychlotest-na-covid-19-ma-pre-mna-zmysel-informacie-pre-pacientov/
5. Blutplasma bei schwerem Verlauf. Deutsches Ärzteblatt Jg.117. Heft 16. 17. April 2020
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail