Definícia bláznovstva je robiť stále to isté a pritom očakávať iný výsledok.

Podľa knihy The Ultimate Quotable Einstein sa citát objavil až v polovici 80-tych rokov.
Poznámka: Výrok je taktiež prisudzovaný Markovi Twainovi a Benjaminovi Franklinovi.

Všetko je energia a to je všetko, čo tu je. Prispôsobte sa frekvencii reality, ktorú chcete a nebudete si môcť pomôcť, dostanete tú realitu. Neexistuje žiadna iná cesta. Toto nie je filozofia. To je fyzika.

Je to, pochopiteľne, veľmi obľúbený výrok v kruhoch nadšencov ezoteriky, new age a predovšetkým "kvantového mysticizmu" a iných pseudovedeckých myšlienkových smerov. Ibaže neexistuje dôkaz, že by Einstein niečo podobné povedal. Niet sa čo čudovať - na rozdiel od new age guruuov, ako je napríklad Deepak Chopra, Einstein fyzike rozumel.

Každý je génius. Ale ak budete posudzovať rybu podľa toho, či sa dokáže vyškriabať na strom, strávi celý život vo viere, že je neschopná.

Iste, dobre sa to počúva, ale človek nemusí byť génius, aby si uvedomil, že tento motivačný výrok je nezmysel. Podobné alegórie o zvieratách konajúcich neuveriteľné veci sa šírili v priebehu posledného storočia v rôznym obmenách.

Každý inteligentný somár dokáže robiť veci väčšie, zložitejšie a násilnejšie. Ale potrebujete punc génia a veľa odvahy, aby ste sa vydali opačným smerom.

Výrok pochádza z eseje nemeckého ekonóma Ernesta Schumachera Small is Beautiful (1973).

Logika vás dostane z miesta A do miesta B. Predstavivosť vás dostane všade.

Neexistujú žiadne dôkazy, že by Einstein niečo podobné kedy povedal, výrok je tak knihou The Ultimate Quotable Einstein (2010) radený medzi nepravé.

Poznámka: Einstein predstavivosť nezavrhoval, práve naopak. Kreatívnu predstavivosť považoval za nevyhnutnú intelektuálnu výbavu skutočného vedca.

Sú len dva spôsoby ako prežiť život. Ten prvý je myslieť si, že nič nie je zázrak. Ten druhý spôsob je veriť, že všetko je zázrak.

Neexistuje žiadna Einsteinova písomnosť alebo zaznamenaná reč, v ktorej by nemecký fyzik tieto slová povedal. V skutočnosti Einstein zázraky nepovažoval za možné.

Pôvod výroku: Einsteinovi ho prisúdil geograf Gilbert White v písomnosti, ktorej úryvok bol prvýkrát publikovaný v roku 2006 v knihe Život Gilberta Fowlera Whita (2006) od Roberta E. Hinshawa. Gilbert White si výrok zrejme vymyslel na základe tejto konverzácie o zázrakoch medzi Einstienom a Davidom Reichinsteinom z Reichensteinovej knihy Náboženstvo vzdelancov (Die Religion der Gebildeten, 1941).

Zlo je dôsledok neprítomnosti Božej lásky v srdci človeka.

Zdrojom výroku je vymyslená anekdota (viac sa o nej dočítate tu), ktorá začala kolovať v emailoch koncom 90. rokov a ktorá sa snažila Einsteina vykresliť ako veriaceho. Einstein, hoci bol asi do veku dvanástich rokov veriaci, neskôr v osobného boha neveril. Považoval sa za agnostika a termín boh používal skôr ako metaforu pre prírodné zákony, ako v prípade známeho výroku "každopádne som presvedčený, že On nehrá kocky" v liste Maxovi Bornovi.

Dve veci vo mne vyvolávajú úžas: hviezdne nebo nado mnou a vnútorný mravný zákon vo mne.

Je to varianta Kantovho výroku: "Dve veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne," z Kritiky praktického rozumu (1788), ktorý má Kant dokonca vytesaný na svojom náhrobnom kameni.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet