02.01.2015-16:42:00   |   Dušan Valent
#Zbúrané mýty
#Myslenie
Poznámka redakcie: Hoci spravidla neútočíme na svetonázory ako také, u niektorých je dôležité poukázať na to, že viaceré ich kľúčové piliere sú jednoznačné voloviny. Dovoliť si to môžeme jednoducho preto, že vychádzajú z prekrútenia vedeckých konceptov či faktov alebo naivných interpretácií niektorých fyzikálnych javov. Ukážkovým prípadom sú mnohé mimoriadne populárne, ale rovnako mimoriadne nezmyselné tvrdenia myšlienkových smerov vychádzajúcich z New Age (resp. ezoteriky) o „sile myšlienok“ či „vytváraní vlastnej reality“. V tomto seriáli si postupne vysvetlíme, prečo sú „celkom mimo“.



Nadšenci ezoteriky či ezoterickí autori radi znižujú dôležitosť racionálneho uvažovania a logiky. Naopak, často vyzdvihujú intuíciu, ktorú prirovnávajú či dokonca stotožňujú s údajným šiestym zmyslom. Lexikón ezoteriky (Werner, 1991) intuíciu napríklad definuje ako „magický duševný stav koncentrácie a introspekcie, príprava na jasnovidenie a extázu“.

Je pochopiteľné, že intuitívne rozhodovanie mnohých ľudí láka. Na rozdiel od racionálneho zvažovania nie je namáhavé a ponúka ďalšiu výhodu. Rýchlosť. Prakticky okamžite poskytne celkový dojem z akejkoľvek situácie. Odkiaľ sa intuícia berie? Z nevedomia*.

Vieme, odkiaľ sa berie

Mimo vedomia sa toho v ľudskej mysli odohráva nesmierne veľa. Naše uvažovanie, rozhodovanie, pamäť a postoje, tie všetky fungujú okrem vedomej (úmyselnej) aj na nevedomej (automatickej) úrovni.

Inými slovami, vieme viac než vieme, že vieme.

Naše vedomie si síce často namýšľa, že sú to jeho zámery a rozhodnutia, ktoré riadia naše životy, no mýli sa.

Intuícia podľa všetkého čerpá z našich emócií a vrodených sklonov k istým typom rozhodovania. Okrem toho ju dotvára akési sito pozostávajúce z našich predošlých skúseností a zážitkov. To všetko sa odohráva v našom nevedomí. Intuícia nám preto môže pripadať ako vnuknutie zvonka, hoci v skutočnosti je produktom našej vlastnej mysle.



Blesková rýchlosť


Kvôli nervovým dráham, ktoré vedú z očí priamo do mozgových centier kontrolujúcich emócie, ale obchádzajú mozgovú kôru, často reagujeme intuitívne skôr, než by sme stihli zareagovať vedome. Mimo dosahu nášho vedomia dokážeme napríklad za milisekundy spracovať informáciu o hrozbe – na prudký pohyb smerom k tvári vždy zareagujeme uhnutím, ako keby išlo o hrozbu, bez toho, aby sme zvažovali, aké riziko pre nás predstavuje. Našim prapredkom zrejme podobné reakcie pomáhali prežiť v nebezpečných situáciách, keď na analýzu situácie nemali žiaden čas.

Klamlivé preceňovanie


Mnohé populárne ezoterické alebo pseudopsychologiké („motivačné“) knihy hovoria o spoľahlivosti intuície. Často ju odporúčajú do prakticky každej oblasti života. Pozornejší pohľad na ich argumentáciu však obvykle odhalí, že svoje tvrdenia zakladajú iba na historkách a príhodách ľudí. Ako sme obšírnejšie písali na príklade medicíny, tzv. anekdotické dôkazy sú mimoriadne nespoľahlivé, pretože sú často skreslené a nereprezentatívne.

Intuícia v skutočnosti trpí závažnými nedostatkami, ktoré v mnohých okolnostiach znižujú jej spoľahlivosť. Ide napríklad o náchylnosť podliehať rôznym klamom v uvažovaní (je ich vyše sto) alebo taktiež fakt, že človek riadiaci sa intuíciou nemusí prihliadať na dôležité detaily.

Ukážkovým prípadom zlyhania intuície je všadeprítomné sebapreceňovanie. Psychológovia zistili, že takmer tri štvrtiny z nás sú intuitívne presvedčené, že majú nadpriemerné vodcovské schopnosti, a až 85 percent si myslí, že dokáže nadpriemerne vychádzať s inými. Ba čo viac, celá štvrtina ľudí sa rovno zaraďuje do toho úplne najlepšieho 1 percenta! Ešte výraznejšie sa nadhodnocujú šoféri. Neuveriteľných 93 percent amerických vodičov si myslí, že jazdí nadpriemerne a až 88 percent je presvedčených, že jazdí bezpečnejšie, než priemerný šofér.



Ďalšie výskumy ukázali, že intuitívne nadhodnocujeme taktiež svoju popularitu, IQ, logické myslenie, zmysel pre humor, znalosti gramatiky a mnohé iné vlastnosti.

Lesk a bieda intuície


Psychológovia za posledné dekády odhalili mnohé oblasti, v ktorých sa musíme mať na pozore pred klamlivými intuitívnymi dojmami.

Intuícia nám napríklad hovorí, že sme pozornejší, než naozaj, že naše spomienky sú detailnejšie, stálejšie a spoľahlivejšie, než v skutočnosti, že sebavedomí ľudia sú kompetentnejší a že časová následnosť alebo súčasnosť dvoch javov znamená ich príčinnú súvislosť. V týchto všetkých prípadoch je často celkom vedľa.

Psychológovia preto varujú, že bezhlavé spoliehanie sa na intuíciu nás môže za istých okolností stáť peniaze, zdravie alebo dokonca život. Upozorňujú, že mechanizmy našej mysle určené pre okamžité rozhodovanie excelujú len v prípade problémov, na riešenie ktorých sa vyvinuli. Lenže naša kultúra, spoločnosť a technológie sú neporovnateľne zložitejšie ako tie našich predkov. Naša intuícia preto v mnohých prípadoch riešenia moderných problémov zlyháva.

Náprotivkom intuitívneho prístupu je prístup analytický. Jednoducho povedané - vyvodzovanie záverov na základe pozorného zvažovania. Ťaží z logiky, hodnotí každý faktor a pokiaľ ho použijete správne, mali by ste sa vyhnúť chybám v uvažovaní a predpojatosti.

Samozrejme, ani analytické zvažovanie neprináša iba výhody. Je podstatne pomalšie ako intuícia a len také spoľahlivé, ako údaje, z ktorých vychádza. Preto nemožno tvrdiť, že je vždy lepšie ako intuícia.

Keď si porovnáme výhody a nevýhody oboch prístupov, zisťujeme, že na mieste nie je otázka, ktorý z nich je lepší, ale skôr otázka, kedy ktorý používať. Každý sa totiž hodí na iné situácie.



Kedy sa hodí?

Experimenty psychológov ukázali, že pri intuícii hrá dôležitú úlohu množstvo skúseností a celková úroveň znalostí. Čím lepšie sa v niečom vyznáte, tým lepšie sa v danej oblasti stanú vaše intuitívne rozhodnutia. Analytické uvažovanie je naproti tomu takpovediac stabilné, bez väčších výkyvov – nepotrebujete mať v niektorej oblasti bohaté skúsenosti alebo expertízu na to, aby vám prinášalo dobré výsledky. Ukázali to napríklad štúdie vykonané na hráčoch šachu. Detailná analýza možných ťahov vedie síce k pomalším, ale spravidla lepším rozhodnutiam, a je jedno, či sú hráči amatéri alebo skúsení a či sú úlohy, ktoré riešili, zložité alebo jednoduché.

Aj keď ste expert, intuitívne rozhodovanie sa viac hodí pre niektoré typy úloh viac ako pre iné. Úlohy, ktoré možno vyriešiť prostredníctvom predurčených krokov, ako napríklad matematické príklady, nie sú vhodné pre intuitívne rozhodovanie.

Z intuitívneho prístupu možno ťažiť taktiež v situáciách, v ktorých sa musíme okamžite rozhodovať, ako napríklad v športe.
Intuícia je ďalej vhodnejšia v prípade rozhodovania na základe nekompletných alebo nedokonalých informácií, kým analytické rozhodovanie predstavuje lepšiu voľbu pokiaľ máte k dispozícii vedomý prístup k všetkým dátam potrebným na rozhodnutie, ako napríklad v zmienenom šachu.

Do akej miery je pre koho vhodné uprednostňovať intuíciu ovplyvňuje aj staroba. S pribúdajúcim vekom sa ľuďom zvyšuje emocionálna inteligencia, čo napomáha presnosti intuitívneho rozhodovania. Na druhej strane však nastáva degradácia rozumových schopností, čo negatívne vplýva na schopnosť analytického rozhodovania. Inými slovami, intuícia je spoľahlivejšia u seniorov, ale zradnejšia u ich detí a vnúčat.

-

Poznámy:
* nevedomie je správnejší termín pre to isté, čo sa bežne chápe ako „podvedomie“



Zdroje:
Ariely, D. (2011): The Upside of Irrationality. Harper Collins
Chabris, Ch., Simons, D. (2011): The Invisible Gorilla: How Our Intuitions Deceive Us. Broadway.
Kahneman, D. (2011): Thinking Fast and Slow. Farrar, Straus and Giroux
Lilienfeld, S., a kol. (2011): 50 najvětších mýtů populární psychologie. Universum.
Mlodinow, L. (2012): Subliminal: The New Unconscious and What it Teaches Us. Allen Lane
Werner, H . (1991): Lexikon der Esoterik. Fourier
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail