02.12.2015-07:36:00   |   Dušan Valent
#Zdravie
#Myslenie

Prvý empirický výskum svojho druhu

Indo-americký spisovateľ Deepak Chopra patrí medzi najvplyvnejších propagátorov alternatívnej medicíny a ezoteriky, konkrétne takzvaného „kvantového liečenia“ a „kvantového mysticizmu“ (snaha dokázať existenciu duše a posmrtného života prekrúcaním poznatkov kvantovej fyziky). Na konte má viac ako dvadsať bestsellerov a milióny oddaných „fanúšikov“ na celom svete.

Okrem samotného propagovania ezoteriky a pseudovedy sa Chopra stal neslávne známy aj vyhláseniami, ktoré sa snažia znieť hlboko a intelektuálne, no mnohí kritici ich označujú za absurdné nezmysly.



Táto skutočnosť zrejme viedla tím kanadských psychológov k uskutočneniu série štyroch výskumov, výsledky ktorých zverejnili v práci „O prijímaní a rozoznávaní pseudo-hlbokých volovín“ v špecializovanom vedeckom magazíne Judgement a Decision Making.

Výskumná práca môže znieť žartovne, no predstavuje významný krok - prvý empirický výskum zameraný sklon ľudí uveriť nezmyslom, ktoré sa tvária ako tvrdenia s hlbokým významom.

Kanadskí psychológovia použili Choprove tweety a prezentovali ich účastníkom spolu s náhodne generovanými tvrdeniami, ktoré využívali isté kľúčové slová, ako napríklad „celistvosť tíši nekonečné fenomény“.

Dávali zmysel gramaticky, no nie logicky.

Výskumníci potom žiadali účastníkov, aby tvrdenia hodnotili na škále od „hlbokých“ po „úplné voloviny“.

Pôsobivé ezoterické frázy sú bezduché

Choprove tweety sa ukázali ako neodlíšiteľné od náhodne generovaných nezmyslov.


-


Profesor časticovej fyziky Brian Cox mal teda pravdu. Keď na jeho adresu a na adresu fyzika Lawrenca Kraussa Chopra uviedol, že „ich fyzikálistická ontológia“ je podľa neho „metafyzický handikap“, Cox tweetol „neviem, čo tá veta znamená, ale znie to ako volovina“.



Tendenciu pripisovať nezmyselným tvrdeniam hlboký význam vedci nazvali receptivitou na voloviny (bullshit receptivity). Zároveň zistili, že nie každý človek je na voloviny „receptívny“ do rovnakej miery.

„Ľudia viac receptívni na voloviny sú menej hĺbaví a majú horšie výsledky v testoch kognitívnych schopností (napr. vo verbálnej a fluidnej inteligencii, matematických schopnostiach),“ píšu autori. Dodávajú, že u takýchto subjektov pozorovali napríklad výraznejší sklon ku konšpiračnému uvažovaniu, náboženskému presvedčeniu, k viere v paranormálne javy a výraznejší sklon podporovať alternatívnu medicínu.



„Tieto zistenia môžu s veľkou pravdepodobnosťou potvrdzovať to, čo už dávno vedia mnohí, ktorí sa snažia propagovať rôzne produkty – že slová, ktoré znejú pravdivo, hlboko a uveriteľne, sú oveľa presvedčivejšie ako dáta a dôkazy,“ píše lekárka a publicistka Emiliy Willinghamová.

Súhlasí, že tieto chybné sklony v ľudskom uvažovaní majú podľa nej za následok, že ľudia namiesto medicíny siahajú po neúčinných („alternatívnych“) metódach liečby rôznych ochorení od autizmu po rakovinu, nasledujú výrečných guruov, za sľubmi ktorých sa ale v skutočnosti nič neskrýva, alebo majú sklony k magickému mysleniu či tendenciu veriť konšpiračným teóriám.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail