08.02.2017-17:56:00   |   Dušan Valent
#Zbúrané mýty
Poznámka redakcie: Hoci spravidla neútočíme na svetonázory ako také, u niektorých je dôležité poukázať na to, že viaceré ich kľúčové piliere sú jednoznačné voloviny. Dovoliť si to môžeme jednoducho preto, že vychádzajú z prekrútenia vedeckých konceptov či faktov alebo naivných interpretácií niektorých fyzikálnych javov. Ukážkovým prípadom sú mnohé mimoriadne populárne, ale rovnako mimoriadne nezmyselné tvrdenia myšlienkových smerov vychádzajúcich z New Age (resp. ezoteriky) o „sile myšlienok“ či „vytváraní vlastnej reality“. V tomto seriáli si postupne vysvetlíme, prečo sú „celkom mimo“.

Fantázie maskované za objavy

Na prvé počutie to môže znieť ako nádejný revolučný objav. Koncom 90. rokov vraj japonský „výskumník“, „doktor“ Masaru Emoto (zomrel v r. 2014) vďaka svojim experimentom zistil, že ak vystavíte vodu pozitvnym emóciám, napríklad na fľašu napíšete pozitívne slovo, alebo vodu vystavíte fotografiám pekných zvierat, ako sú delfíny, či príjemnej hudbe (voda má zrejme cit pre estetiku identický s tým ľudským), vytvorí po zamrznutí nádherné kryštály. Ale ak k vode budete hrubí alebo na fľašu napíšete negatívne slovo ako napríklad Hitler, namiesto pekných kryštálov vzniknú neforemné guče. A tento údajný vplyv ľudských myšlienok na „štruktúru vody“ má mať vraj zásadný - okrem iného aj liečebný - význam, keďže väčšinu hmotnosti ľudského tela tvorí voda.



Emoto svoje zistenia neprezentoval v podobe dôsledne prevedenej vedeckej štúdie, ktorá by zniesla zverejnenie v akomkoľvek prestížnom, nezávislými expertmi recenzovanom odbornom časopise. Japonec sa namiesto toho upriamil na trh hladný po prakticky akýchkoľvek tvrdeniach o mimoriadnom vplyve ľudských myšlienok. A zároveň trh, kde hodnota dôkazov nehrá žiadnu úlohu. Údajné experimenty popísal a fotografie zverejnil v niekoľkých knihách pre širokú verejnosť. Prvou bola „Hidden Messages in Water“ (1999).

Napriek miestami odbornej terminológii, údajnej autorite „dr.“ Emota a tvrdeniam, ktoré vraj majú dokladať experimenty, tieto knihy nemožno považovať ani len za populárno-náučnú literatúru. Knihy sú schopné tvrdiť, že „voda má schopnosti levitovať“, čím Emoto vysvetľuje inak dobre vysvetlený fenomén prameňov tzv. artézskych studní (v knihe Léčivá sila vody, vyšla v roku 2005 v češtine). Zároveň znova a znova používa pojem „vibrácia“ bez akéhoľvek skutočného významu, ktorý je relevantný pre daný kontext (podobne ako iný guru ezoteriky Deepak Chopra používa pojem „kvantum“/„kvantový“).

Neprekvapí teda, že Emoto figuroval v neslávne známej dokudráme propagujúcej ezoterické dezinterpretácie kvantovej mechaniky a iných vedeckých konceptov What the Bleep Do We Know?! (2004). Film - zhodou okolností – natočili členovia ezoterického kultu Ramtha's School of Enlightenment. Vďaka veľkej popularite filmu sa Emoto dostal do ešte širšieho povedomia.



Doktorský titul si kúpil

V prvom rade treba podotknúť, že hoci sa Emoto často prezentuje ako „vedec“ či „výskumník“, nebol jedno ani druhé. To isté platí pre jeho (tak často do popredia stavaný) doktorský titul.

V skutočnosti Emoto nemal žiadne fyzikálne, ba ani žiadne relevantné vedecké vzdelanie. Na Jokohamskej univerzite vyštudoval medzinárodné vzťahy (!) a doktorský titul (z alternatívnej medicíny) si nezískal po niekoľkých rokoch výskumného úsilia. Kúpil si ho v známej „továrni na diplomy“, neakreditovanej International Open University.

Samozrejme, absencia adekvátneho vedeckého vzdelania je podstatne menším problémom ako dezinterpretácia vedeckých pojmov s cieľom obhajovania nepodložených tvrdení. Alebo nedôslednosť pri prevedení a prezentovaní experimentov, ktoré prezentoval vo svojich knihách ako dôkazy v skutku mimoriadnych tvrdení. (Ale podobne ako pri rôznych iných šarlatánoch, je pozoruhodná tá silná potreba akademického titulu, ktorý by dal tú správnu korunku a punc jeho nezmyslom.)

Pochybné základy

Emotove experimenty si vyslúžili vlnu kritiky pre ich nedôsledné, prakticky amatérske prevedenie. „Jeho fotografie údajných škaredých kryštálov, ktoré vznikli kvôli negatívnemu vplyvu vôle, dokonca ani nie sú kryštálmi vody,“ pripomína napríklad neurológ Steven Novella.


-



Kritici ďalej poukázali, že Japonec ani len dodatočne, po publikovaní svojich kníh, nezverejnil podrobnosti prevedenia svojich experimentov potrebné na to, aby mohli nezávislí výskumníci jeho zistenia zopakovať - a ak má pravdu potvrdiť, čo by mu zrejme prinieslo Nobelovu cenu, celosvetové vedecké uznanie a viedlo k revolúcii vo fyzike... Napríklad prakticky v prípade všetkých zverejnených fotografií nie je jasné, pri akých presných teplotách a iných podmienkach boli tieto zábery vyhotovené.



V stručnosti si zopakujme jeho teoretický setup: máte vodu, ktorú nejakým spôsobom podrobíte emóciám, z tejto vody kvapnete kvapku, a tú necháte zamrznúť. Tvar vzniknutého kryštálu (snehovej vločky) je podľa Emota ovplyvnený emóciami. Znie to jednoducho. Zaujímavé, že nebol schopný na takto jednoducho znejúcu záležitosť uviesť potrebný návod.
Zamyslime sa teraz nad priebehom samotného pokusu: ako dosiahnuť, aby ste na vodu pôsobili práve tými emóciami, ktoré chcete? Ako zamedziť, aby sa na vodu nepreniesli emócie rozčúleného laboranta odvedľa, ktorý dostal cestou do práce defekt? Ako zamedziť pôsobeniu emócií všetkých ľudí v okolí? Ako dosiahnuť neemocionálne prostredie počas samotného chladenia vody v mrazáku?

Emota kritizoval aj William Tiller, niekdajší profesor materiálovej vedy na Stanforde a odborník kryštalizáciu. Jeho kritika je zaujímavá predovšetkým z toho dôvodu, že Tiller sa po odchode na dôchodok v 90. rokoch minulého storočia nadchol pre niektoré ezoterické koncepty (ktoré ale nemajú nič spoločné s jeho sférou vedeckou odbornosti). Čiže nemá dôvod byť voči Emotovi ideologicky predpojatý.

Tiller napríklad zdôraznil, že je extrémne jednoduché zmanipulovať kryštalickú štruktúru vody, predovšetkým pridaním kontaminantov, ale aj pohrávaním sa s tempom jej chladenia. To nebolo podľa Tillera ani kontrolované, ani len merané, hoci ide o nevyhnutný faktor, ktorý by bolo treba merať a kontrolovať, pokiaľ by chcel Emoto skutočne demonštrovať, že existuje príčinná súvislosť medzi tvarmi kryštálov vody a vplyvom ľudských úmyslov respektíve emócií-

Hydrológ Miroslav Kutílek upozorňuje, že už základná premisa Emotových úvah je chybná.

Na Stanfordské univerzitě vznikl před několika lety Stanford Environmental Molecular Science Institute (SEMSI), který se zabývá mimo jiné také strukturou vody, a to ve všech třech fázích. Podle SEMSI vznikají v kapalné vodě tetraedrové (tetraedr je čtyřstěn, jehož stěny jsou trojúhelníky) koordinace prostřednictvím jedné silné H-vazby, zatímco druhá H-vazba je slabá. Představme si tuto oslabenou vazbu takto: Osa OH-O (v OH je vodík na vrcholu čtyřstěnu molekuly vody, O je kyslík sousední molekuly vody) je buď prodloužená oproti klasické H-vazbě, nebo je mírně ohnutá. Oproti tomu jsou v ledu obě H-vazby velmi silné. Základní Emotova úvaha je tedy chybná. Jakmile kapka vody zmrzne, změní se základní mechanismus struktury, vytvářený H-vazbami. Molekula H2O se stane více symetrická se stejně silnými H-vazbami k sousedním kyslíkům. I kdyby kapalná voda měla jakkoliv „informacemi“ modifikovanou strukturu, zmrznutím by se tato „informační struktura“ ztratila. Emoto tedy nefotografuje strukturu vody, ale strukturu ledu.



Pokusy o vedecké potvrdenie... s parapsychologickým šarlatánom

Emotove knihy sa predávali výborne, plnili sa aj jeho predražené semináre. Tvrdení sa tak chytili aj rôzni predajcovia vôd, ktorí tvrdili, že ich produkty majú špeciálne „molekulárne usporiadanie“, vďaka čomu sú – citujúc Emota - super zdravé.

Keďže Japoncove údajné zistenia sa stávali zlatou baňou, hoci im chýbali akékoľvek hodnotné dôkazy, ozval sa známy „lovec šarlatánov“ James Randi. V roku 2003 Emota osobne vyzval, aby sa uchádzal o jeho One Million Paranormal Challenge. Ak by Japonec v experimentálnych podmienkach, na ktorých by sa obe strany dohodli, zopakoval dosiahnuté výsledky, získal by milión dolárov. Výsledok? Emoto na ponuku nikdy nereagoval. (Tu je na mieste zamyslenie, načo by sa niekto išiel zhadzovať k Randimu kvôli miliónu s rizikom, že mu padne tak výhodný biznis s ľudskou hlúposťou a naivitou.)

Sústavnú kritiku, že jeho výsledky nepotvrdil žiaden vedec, sa ale Emoto predsa-len rozhodol riešiť. A spojil sily s parapsychológom Deanom Radinom.

Tento krok je pozoruhodný z dvoch dôvodov. V prvom rade to, čo sa dokazovalo, predstavuje hlboký pád rovnice pozitívne myšlienky = nádherné kryštály vs. negatívne myšlienky = neforemné guče. A tiež preto, že Dean Radin nielenže je dlhé roky neslávne známy zverejňovaním štúdií s pochybnou metodikou a vo veľmi obskúrnych časopisoch. Zároveň, ako podotkla recenzia jednej z jeho kníh v časopise Nature, jeho štúdie trpia štatistickými chybami a akosi nerady pracujú s vierohodnými vysvetleniami svojich zistení, ktoré nie sú paranormálne. Fakt, že sa jeho zistenia notoricky nedarí zopakovať nezávislým výskumníkom, zrejme zdôrazňovať nemusíme.

Skrátka, ak chcel Emoto svoje pôvodné tvrdenia vedecky podložiť, nemohol si vybrať horšie.

Pilotná štúdia spolupráce Emoto – Radin sa objavila v roku 2006 v časopise Explore, ktorý sa zameriava na liečenie energiami. Priniesla štatisticky významné pozitívne zistenia. A zožala vlnu kritiky za málo dôslednú metodiku... Dôslednejšie prevedená a lepšie kontrolovaná štúdia sa jej výsledky pokúsila zopakovať o dva roky neskôr, avšak opäť vyšla len vo veľmi pochybnom časopise (tentoraz Journal of Scientific Exploration).



V prípade tejto dôslednejšej, trojito zaslepenej štúdie 1900 Emotových fanúšikov počas troch dní sústredilo pozitívne myšlienky (myšlienky vďačnosti) na jednu skupinu fliaš vody. Jej vzorky boli následne zamrznuté a vzniknuté kryštáliky ľadu porovnané s kryštálikmi, ktoré vznikli vo vzorkách z dvoch kontrolných skupín – kontrolné boli preto, lebo vplyvom pozitívnych myšlienok neboli vystavené. A hoci Radin deklaroval úspech, samotné dáta hovoria čosi celkom iné.

V prvom rade, kryštáliky vytvorené z vody, na ktoré vplýval (podľa Emota blahodarný) vplyv pozitívnych vibrácií ľudských intencií neviedol k žiadnej mimoriadnej nádhere. 2500 nezávislých porotcov hodnotilo zábery na škále od 0 do 6, kde 6 znamenalo veľmi krásne. Priemerne hodnotenie kryštálikov „ošetrenej vody“ dosiahlo 1,7. To znamená, že aj keby mal Emoto pravdu, a slová či myšlienky dokážu vodu ovplyvniť, tento vplyv je v skutku slabý.

Dôležitejšie ale je porovnanie s dvojicou kontrolných skupín. Hodnotenia jednej z nich totiž dopadli lepšie ako hodnotenia ošetrenej vody. Inými slovami, voda bez akéhokoľvek vplyvu pozitívnych myšlienok vytvárala v priemere o čosi krajšie kryštály ako tá, ktorá bola vystavená ezotericko-mystickej sile vibrácií ľudskej mysle. (Celkovo boli medzi všetkými tromi skupinami nevýrazné rozdiely.)

Ešte raz pripomíname, že tieto dáta Radin a Emoto interpretoval vo svojej štúdii ako úspech...

„Toto je presne ten typ nekonzistentných dát, aké zvykne Radin produkovať a potom ich prehlasuje za pozitívne, zameriavajúc sa na štatistickú nepravdepodobnosť presne takých výsledkov, aké prezentuje,“ vysvetľuje Steven Novella. Zároveň konštatuje, že Radinom a Emoton prezentované, údajne pozitívne dáta sú celkom nepresvedčivé.

Práce Emota a Radina kriticky komentovali dokonca aj niektoré triezvejšie ezoterické časopisy. Stephen Kiesling napríklad pre Spirituality & Health po kritickom zhodnotení štúdie o Emotovi napísal: „Tento duchovný učiteľ by sa v budúcnosti mal menej sústrediť na vďačnosť a viac na čestnosť.

A tak Randiho milión stále čaká.

Aj Nobelova cena.

Pravda, už na nasledovníkov, nie na samotného Emota. Ten je síce nebohý, no jeho nezmyslom sa naďalej výborne darí. A tak, ako to v pseudovede a ezoterike býva zvykom, zrejme sa im bude dariť dovtedy, kým neprídu do módy iné.



Voda, chemická zlúčenina, toho znesie veľa. Napriek hlúpym tvrdeniam šarlatánov o nej vedci vedia mnoho. Stále však zostáva magickou matériou, ktorá je pre podvodníkov zarábajúcich na ľudskej naivite dobrým médiom k vyprázdňovaniu ich peňaženiek. Či už sú to homeopati, „nabíjači“ energií, harmonizéri vibrácií, či iní šarlatáni. Pritom ak sa týmito tvrdeniami zaoberáte, majúc na pamäti niektoré všeobecné poznatky o vode zo základnej školy, uvedomíte si, že práve títo šarlatáni vedia o vode najmenej.

-

Poznámka: Emoto sa tiež preslávil tvrdením, že ak na zatváracie poháre s ryžou napíšete pozitívne slová, ryža sa nepokazí tak rýchlo ako pri pohároch, na ktoré napíšete negatívne slová. A video experiment, ktorý to údajne dokazoval, sa svojho času virálne šíri internetom. Samozrejme, pokusy zopakovať tieto výsledky neuspeli.

-

Za cenné pripomienky k textu autor ďakuje Petrovi Isteníkovi.

Dodatočné poďakovanie za konzultovanie Emotovho údajného ľadového kryštáliku Eduardovi Goffovi PhD, Zuzane Pelechovej PhD a Sandre Viglášovej PhD.

Dodatočný zdroj:
Good, I. J. (1997). "Where has the billion trillion gone?". Nature. 389 (2): 806–807.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail