12.05.2016-17:55:00   |   Dušan Valent
#Myslenie

Zradná intuícia

Odpovedajte rýchlo.

Máme dve vrecká. Vrecko A obsahuje 10 losov, z nich 1 je víťazný. Vrecko B obsahuje 100 losov, z ktorých 8 je víťazných. Máte jeden pokus, do ktorého siahnete?

A teraz ešte raz ale pomaly.



Vyrátajte percentuálny podiel vyhrávajúcich losov a správne riešenie je jednoznačné. Múdrejšie je siahnuť do vrecka A (pravdepodobnosť úspechu 10 %), nie do vrecka B (8 %). Spoľahnite sa však na rýchlu intuíciu a dostanete sa na klzkú plochu vedúcu k omylu. V jednom výskume si vrecko B zvolila až tretina zúčastnených študentov. Pomýlila ich skutočnosť, že sa v ňom nachádza až osem víťazných losov. Číslo osem je väčšie ako číslo jedna, a tak môže odviesť našu pozornosť od zdĺhavejšieho racionálneho zvažovania. Namiesto neho poskytne našej mysli lákavú, ale zradnú skratku.

Ak nemáme možnosť priameho porovnania, dopúšťame sa podstatne závažnejších omylov. V jednej štúdii experimentátori rozdelili zúčastnených na dve skupiny, pričom každá dostala za úlohu ohodnotiť rizikovosť choroby na základe informácie o počte ľudí, ktorých zabije. Celkovo sa hodnotili dve ochorenia. Výsledok? Choroba, ktorá zabije 1286 ľudí z 10-tisíc, bola považovaná za nebezpečnejšiu, než tá, ktorá zabije 24,4 zo 100!

Plánovací omyl

Zahľaďte sa 10 rokov do budúcna. Aké bude vaše zdravie, koľko budete zarábať, na akej pracovnej pozícii sa budete nachádzať? Väčšina ľudí by na takéto otázky odpovedala optimisticky. Ako ukazujú výskumy, príliš optimisticky.



Pri plánovaní systematicky podceňujeme možnosť nepredvídaných komplikácií, pravdepodobnosť problémov a zložitosť detailov. Na prílišný optimizmus často doplácajú napríklad obchodné spoločnosti pri plánovaní budúcich krokov. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, izraelsko-amerického psychológa Daniela Kahnemana, sa vedenia kvôli tzv. plánovaciemu omylu často „dopúšťajú rozhodnutí založených na klamlivom optimizme namiesto racionálneho zvažovania ziskov, strát a pravdepodobností. Preceňujú prínosy a podceňujú ceny. Ohýbajú scenáre úspechov, zatiaľ čo prehliadajú potenciál pre omyly a zlé odhady.“ V dôsledku toho sa bežne odhodlávajú na iniciatívy s nízkou pravdepodobnosťou, že sa ich podarí uskutočniť s plánovaným rozpočtom, v plánovanom čase, s očakávanými výnosmi – alebo že sa ich vôbec podarí dokončiť.

Klamlivá dostupnosť

Za prílišnú ochotu biznismenov riskovať môže aj skutočnosť, že tie prípady, keď sa veľký risk podaril, sa stávajú dobre známe. Naproti tomu na prípady, keď riskovanie nevyšlo, hoci sa tak deje omnoho častejšie, sa obvykle zabúda. Do hry preto prichádza ďalší klam, tzv. heuristika dostupnosti.

Nejde o nič iné ako o jednoduchú skutočnosť, že preceňujeme význam informácií, na ktoré si ľahko spomenieme. Tie sú však z rôznych príčin často málo reprezentatívne. A tak sa bojíme viac lietania ako cestovania autom, hoci lietanie je štatisticky jeden z najbezpečnejších prostriedkov dopravy. Alebo niektorí ľudia zveličujú riziká očkovania, lebo si zo svojho okolia či sociálnych sietí spomenú na prípady matiek, ktoré tvrdia, že im deti poškodilo očkovanie (hoci spravidla nejde o príčinnú súvislosť, len o časovú následnosť).

Heuristika dostupnosti nám silne deformuje hodnotenie rizík aj v iných oblastiach. Asi 80 % z nás považuje nehody za zdroj väčšieho množstva úmrtí ako mŕtvice, hoci mozgové mŕtvice v skutočnosti pošlú na druhý svet dvakrát viac ľudí. Tornáda považujú Američania za častejších vrahov ako astmu, hoci astma má na konte 20-násobne viac mŕtvych, blesky sa nám zdajú riskantnejšie ako botulizmus, hoci v skutočnosti zabijú 52-násobne menej ľudí. Zdá sa nám taktiež to, že smrť kvôli ochoreniam a kvôli nehodám sú rovnako pravdepodobné, pritom choroby „produkujú“ až 18-násobne viac nebožtíkov. Smrť nehodou podľa prieskumov považujeme asi 300-násobne pravdepodobnejšiu než smrť spôsobenú cukrovkou. V skutočnosti je pomer 1:4.



Pravdepodobnosti

Neschopnosť správne odhadnúť riziko vyplýva z nášho problému správne odhadovať pravdepodobnosti. Naše ťažkosti ešte zhoršuje, pokiaľ sa snažíme odhadnúť pravdepodobnosť výsledku, ktorý nejako súvisí s emóciami.

Informácia o možnosti elektrického šoku po nejakom úkone nás podľa výskumov napríklad rozruší úplne rovnako za každých okolností, a je jedno, či pôjde o pravdepodobnosť 1 % alebo 25 %. Taktiež postačí bohatý a živý opis – detaily nám značne narušujú vyhodnocovanie. Zamestnávajú našu pozornosť, a tým pádom našu myseľ odvádzajú preč od racionálneho zvažovania.

Porovnajte si nasledovné príklady: Ako by sa vám páčila 20-percentná šanca dostať budúci pondelok 50 eur? A čo 20-percentná šanca dostať veľkú modrú lepenkovú obálku obsahujúcu 50 eur budúci pondelok ráno?

Dozvuky pralesa

Ľudstvo sa stalo technologicky vyspelou civilizáciou. Lenže dedičstvo miliónov rokov evolúcie nemožno vymazať za pár storočí. Pod pokrývkou moderných šiat zostávame aj naďalej v mnohých smeroch málo vzdialení od praľudí. A doplácame na to.

Spôsob, akým vyhodnocujeme riziko, je prispôsobený na to, aby nám zvýšil šance na prežitie vo svete, kde nám hrozí hlad, vlčie tesáky a kyjaky. Jeho kombinácia inštinktu, dojmov a rozumu postačuje, aj keď nie perfektne, nato, aby sme vyviazli živí z okamžitého ohrozenia, jednoduchých a jasných hrozieb. No skúste ho použiť na zložitejšie, menej jasné otázky a na povrch vyplávajú problémy.

Preto, než sa vrhnete do napĺňania odvážnych plánov, skôr než sa rozhodne podniknúť nový riskantný krok, podniknite hŕstku opatrení.



Aby ste sa vyhli prílišnému optimizmu, zamerajte sa viac na to, aké problémy priniesol daný alebo podobný krok iným spoločnostiam, a menej na vlastný odhad. A aby ste sa vyhli podceneniu rizika alebo preceneniu pravdepodobnosti očakávaného výsledku, skúste napríklad vytvoriť zoznam možných výsledkov pripravovaného kroku a priradiť im pravdepodobnosti tak, aby sa ich súčet rovnal číslu 100. Pri vzájomnom porovnaní sa vyhneme závažným chybám, akých sa dopúšťame pri odhadovaní osamotených pravdepodobností a rizík.

-

Zdroje:
Ariely, D.: The Upside of Irrationality. Harper Collins, 2011.
Chabris, Ch., Simons, D.: The Invisible Gorilla: How Our Intuitions Deceive Us. Broadway, 2011.
Kahneman, D.: Thinking Fast and Slow. Farrar, Straus and Giroux, 2011.
Lilienfeld, S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
McRaney, D.: You Are Not So Smart. Gotham Books, 2011.

Perexový obrázok: alphaspirit (licencia: cc2)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail