22.01.2017-18:30:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Kozmos
#Kuriozity

7. Kozmická „živá skamenelina“ s megahviezdami


-


V súhvezdí Veľká medvedica, necelých 60 miliónov svetelných rokov od Zeme, sa nachádza trpasličia nepravidelná galaxia I Zwicky 18. Čo je zvláštne, spektroskopické analýzy naznačujú, že je takmer výhradne tvorená vodíkom a héliom, prvotnou dvojicou prvkov, ktoré zostali bezprostredne po veľkom tresku. Toto zloženie, aké by sa dalo čakať od galaxie existujúcej na počiatku vekov, znamená, že v galaxii I Zwicky 18 prebiehal vznik hviezd dlhé miliardy rokov nesmierne pomaly. Teraz je to však inak a tvorba nových hviezd prebieha pomerne rýchlo.



Výskum z roku 2005 zistil, že vo veľkej časti tejto galaxie je hélium ionizované. To naznačuje prítomnosť objektov s mimoriadne intenzívnou radiáciou. Tak intenzívnou, že dokáže odraziť elektróny atómom hélia (čím vniká ionizácia). Veľké oblasti ionizovaného hélia sú typické pre mimoriadne vzdialené (teda staré) galaxie s hviezdami, ktoré obsahujú len nízke zastúpenie kovov. Na základe uvedených zistení astrofyzici predpokladajú, že I Zwicky 18 obsahuje hviezdy Populácie III, ktoré sú nielen extrémne chudobné na kovy (vlastne ich prakticky neobsahujú), ale aj nesmierne hmotné – niekoľko stonásobne hmotnejšie ako slnko. V súčasnosti už prakticky neexistujú.

Samotná galaxia I Zwicky 18 je asi 50-násobne menšia ako Mliečna cesta. Jej priemer dosahuje len približne 3000 svetelných rokov.

6. Samá tmavá hmota

Galaxia Dragonfly 44, ležiaca 320 miliónov svetelných rokov od slnka, je približne rovnako hmotná ako Mliečna cesta. Obsahuje však stonásobne menej hviezd. Je to preto, že 99,99 % jej hmotnosti tvorí tmavá hmota.



Už v čase jej objavu v roku 2014 si astronómovia všimli, že je tak enormne rozptýlená, až pripomína akýsi chuchvalec mračna. Predpokladali preto, že ju môže tvoriť nadmerne vysoké zastúpenie tmavej hmoty. Len minulý rok však získali dosť dát, aby mohli túto hypotézu otestovať a odvodiť hmotnosť celej galaxie. Zatiaľ nepoznáme žiadnu galaxiu, ktorá by obsahovala väčšiu čiastku tmavej hmoty. Dragongly 44 predstavuje aj problém. Je tak obrovská, že astronómovia nevedia, ako mohla narásť do svojej súčasnej veľkosti s takým nepatrným zastúpeným „normálnej“ hmoty.

5. Galaktické tykadlá


-


Galaxia Tykadlá (známa aj ako NGC 4038/NGC 4038 či Galaxia Antény) predstavuje vlastne dvojicu kolidujúcich galaxií v súhvezdí Havrana. Zrážka sa odohráva vo vzdialenosti približne 70 miliónov svetelných rokov od slnka a začala pred necelou miliardou rokou. Predtým boli obe telesá samostatné špirálovité galaxie. Gravitačné interakcie pri kolízii viedli k vzniku dvojice zakrivených prúdov, ktoré tvoria vymrštené hviezdy a vymrštený plyn a prach. Tieto prúdy pripomínajú (vraj, posúďte sami) tykadlá hmyzu. Kolízia sa zavŕši približne o 400 miliónov rokov splynutím jadier oboch galaxií do jediného.

4. Najväčšie sombréro sveta


-


28 miliónov svetelných rokov od nás sa nachádza špirálovitá galaxia M 104. Vďaka vzhľadu mexického klobúka je známejšia ako Sombrérová galaxia. Má mimoriadne veľké a svetlé jadro, pričom stredová vypuklina je taktiež neobvykle veľká. Ďalším nápaditým znakom je takzvaná prachová ulička, pás prachu v galaktickom disku. Vzhľad mexického klobúka umocňuje skutočnosť, že galaxiu vidíme zboku. M 104 dosahuje asi tretinovú veľkosť Mliečnej cesty (50-tisíc svetelných rokov). Voľným okom sa vidieť nedá, no postačí na oblohu - konkrétne súhvezdie Panna - zamerať malý ďalekohľad. Prachová ulička galaxie je podľa zistení infračervenej spektroskopie dominantnou oblasťou, v ktorej prebieha vznik nových hviezd.



3. Najväčšia galaxia

Galaxie môžu rásť. Spájať sa. Deje sa tak napríklad počas veľkolepých zrážok galaxií. Po spojení s mnohými inými môžu nadobudnúť podobu tzv. supergalaxie. Supergalaxie obvykle nájdete v strede kôp galaxií. Svojou tiažou sa výrazne zasluhujú o to, že sa galaktické kopy nerozpadnú. Najväčšou dosiaľ objavenou supergalaxiou je eliptická galaxia IC 1101. Dosahuje asi 60-krát väčšie rozmery než Mliečna cesta – jej priemer dosahuje 6 miliónov svetelných rokov. 


-


Porovnanie Mliečnej cesty (drobec úplne vľavo, Andromedy, galaxie M87 a najväčšej známej supergalaxie.


2. Zdemolovaná na… koleso od voza!


-


500 miliónov svetelných rokov vzdialená galaxia Cartwheel alebo Koleso od voza dosahuje podobné rozmery ako Mliečna cesta a napriek dnes čudesnému vzhľadu kedysi vyzerala veľmi podobne. Všetko zmenila zrážka s trpasličou galaxiou, ktorá sa odohrala pred približne 200 miliónmi rokov. Prebehla inak, ako obvyklé galaktické kolízie. Tie končia spojením oboch telies do jedného. Kolízia prakticky zničila pôvodnú špirálovitú štruktúru a vyvrhla veľkú časť hmoty, ktorej zhluk dodnes možno pozorovať mimo galaxie Cartwheel. Zrážka zároveň spôsobila rázovú vlnu, ktorá sa od stredu šírila rýchlosťou až 100 km/s. Vyvolala lavínovitý vznik hviezd, ktorý možno dodnes pozorovať v jasnom prstenci.



1. Najunikátnejšia galaxia


-


Azda najpozoruhodnejšou objavenou galaxiou je Hoagov objekt, vzdialený od nás približne 600 miliónov svetelných rokov. Jeho prstencová štruktúra pripomína vyššie opísanú galaxiu Cartwheel, ktorú zdeformovala kolízia s inou galaxiou. V blízkosti Hoagovho objektu sa však nepodarilo zistiť žiadne vhodné objekty, ktoré by mohli spôsobiť deformáciu. Nech už zvláštna štruktúra galaxie vznikla akokoľvek, zrážka s inou galaxiou vinníkom nie je.

Hoagov objekt tvorí žlté jadro zo starších hviezd, okolo ktorého sa otáča takmer dokonalý kruh modrých, mladých hviezd. Tento kruh je od jadra zdanlivo úplne izolovaný. Táto medzera môže v skutočnosti obsahovať viacero hviezdokôp a málo jasných hviezd, ktoré sú z veľkej diaľky takmer neviditeľné.

Spôsob vzniku Hoagovho objektu zatiaľ zostáva záhadou. Čo vieme je, že len hŕstka ďalších galaxií vykazuje aspoň podobnú, keď už nie rovnakú stavbu – podarilo sa napríklad objaviť galaxie s oddeleným prstencom z hviezd, ich centrá sú však predĺžené alebo prechádzajúce do priečky. Prípadne vykazujú isté relikty špirálovitých ramien. Žiadna galaxia teda úplne nezodpovedá Hoagovmu objektu, ktorý zostáva v pozorovanom vesmíre unikátny.



-

Obrázky: NASA, ESA, ESO
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok