14.11.2017-01:01:00   |   Dušan Valent
#Zbúrané mýty
#Kozmos
„Prečítal som si viacero jeho článkov o tom, ako kvantová mechanika podporuje čokoľvek od existencie Boha po možnosť zmeniť minulosť. Lenže nič, čo som od neho čítal, nenaznačuje, že kvantovej mechanike rozumie dostatočne, aby dokázal absolvovať úvodný vysokoškolský predmet, ktorý by som o nej učil.“

Tieto slová adresoval americký teoretický fyzik Lawrence Krauss Deepakovi Choprovi. Chopra si ako popredný guru hnutia New Age (ezoteriky) našiel „veľké zaľúbenie“ v kvantovej mechanike. Okrem iného propaguje takzvané „kvantové liečenie“. A tvrdí, že starnutie v skutočnosti spôsobuje ľudská myseľ (v knihách Quantum Healing, 1989 a Agelesess Body: Timeless Mind, 1993).


-


Kdepak, Deepak. Ani guru kvantového liečenia neprekabátil starnutie.


Choprov vplyv napriek astronomickej miere absurdít, ktoré vypúšťa do sveta (jeho vyjadrenia sú podľa výskumov neodlíšiteľné od náhodne generovaných nezmyslov) neoslabol. Náklady jeho kníh zostávajú miliónové, pravidelne sa objavuje v najsledovanejších talk show. Rebríčky najvplyvnejších ľudí v oblasti zdravia a zdravého životného štýlu ho tak v posledných rokoch pravidelne radia na celkom najvyššie priečky. Že za hrubé prekrúcanie kvantovej mechaniky získal parodickú Ig Nobelovu cenu, zdanlivo nikoho nezaujíma.



Žiaľ, podobných šarlatánov ako Chopra sú celé zástupy. Hovoria ľuďom veci, ktoré chcú počuť. Nič nie je skutočné, nič nie je pravdivé a čokoľvek si pomyslíte, takým bude svet. Ak myslíte pozitívne, pretvoríte svet pozitívne. Vraj. Ilúziu legitímnosti vyvolávajú dadaizmom okoreneným o pojmy z kvantovej mechaniky. Keďže kvantovej mechanike poslucháči nerozumejú, nezmysly neodhalia.

„Niektoré interpretácie kvantovej mechaniky zo začiatku [20.] storočia, ktoré mali vysvetliť anomálne správanie svetla a atómov, boli skreslené tak, že z nich vyplýva, že iba myšlienky sú reálne a že hmotný vesmír je výtvorom kozmickej mysle, s ktorou je ľudská myseľ spojená naprieč priestorom a časom,“ upozorňuje časticový fyzik a filozof Victor Stenger.

Takáto interpretácia podľa Stengera poskytla zdanlivo vedecký základ pre rôzne nadprirodzené predstavy, od mimozmyslového vnímania až k alternatívnej medicíne.

Bola to možnosť, o ktorej sa uvažovalo

Kvantová mechanika sa zrodila začiatkom minulého storočia. Klasickú fyziku Newtona čiastočne doplnila a čiastočne spresnila opisom fungovania častíc na tej najmenšej, atomárnej a subatomárnej škále. Ako podrobnejšie píšeme v tomto článku, dochádza tu k javom z ľudského hľadiska absurdným. Lenže príroda nemá povinnosť, aby nám dávala zmysel. A náš mozog sa nevyvinul ako nástroj na chápanie fundamentálnych zákonitostí prírody, ale ako nástroj na prežitie na pleistocénnej savane.



V učebnicovom príklade kvantovej mechaniky počas procesu pozorovania dochádza ku „kolapsu“ vlnovej funkcie. Pred týmto kolapsom sa častica môže nachádzať v superpozícii dvoch odlišných stavov (súčasne má rôzne hodnoty spinu alebo sa s nenulovou pravdepodobnosťou nachádza v celom priestore). Po „kolapse“ zostáva len jedna alternatíva – tá, ktorá sa zistí meraním respektíve pozorovaním. Lenže čo presne vedie k uvedenému kolapsu vlnovej funkcie? Nie je celkom šialené domnievať sa, že by to mohlo nejakým spôsobom súvisieť s prítomnosťou vedomého pozorovateľa. A niekoľko rešpektovaných fyzikov sa s touto možnosťou kedysi skutočne pohrávalo.

Fascinácia ezoterického hnutia kvantovou mechanikou sa zrodila práve vďaka nim a ich nasledovníkom. Medzníkom je rok 1975, keď vyšla kniha fyzika Fritjofa Capru (špecialista na fyziku vysokých energií) Tao fyziky, spájajúca kvantovú fyziku s východným mysticizmom. Stala sa svetovým best-sellerom a viedla k rozmachu kvantového mystizmu, ktorý o niekoľko rokov neskôr nadchol (vtedy ešte) endokrinológa Deepaka Chopru.

V čase prvého vydania prejavili ku Caprovej knihe sympatie len niektorí fyzici, spravidla takí, ktorí vyznávali budhizmus. Postoj zvyšku odbornej verejnosti vystihol Jeremy Bernstein, profesor fyziky na Stevensovom technologickom ústave. Knihu označil za „povrchnú a mimoriadne zavádzajúcu“, pričom za kameň úrazu považoval samotnú metodiku argumentácie autora: „[Capra] používa to, čo mi pripadá ako náhodné podobnosti v spôsobe, akým hovoríme o kvantovej mechanike, ako keby išlo o dôkaz hlboko zakorenených prepojení...“

Zastaraná idea

Ubehlo pol storočia. Nadšenci kvantového mysticizmu nepriniesli žiadne hodnotné dôkazy pre svoje tvrdenia. Otázka je, či sa o to vôbec snažili. O čo sa snažili určite, bolo písanie kníh pre širokú verejnosť. Tých sa zrodili stovky.



„Kvantoví mystici“ zostali po vedeckej stránke prakticky v bode nula, čiže na úrovní divokých špekulácií a prekrúcania vedeckých zistení. Na druhej strane, naše chápanie kvantovej mechaniky sa od 70. rokov pohlo vpred, a to výrazne. (Mimochodom, už v 70. rokoch sa ozývali hlasy, že Caprova kniha bola z hľadiska fyzikálnej argumentácie zastaraná!)

„Možnosť, že vplyv vedomia zohráva úlohu v pochopení kvantovej mechaniky, stratila prakticky všetku podporu, ktorú kedysi mala,“ zdôrazňuje profesor teoretickej fyziky Sean Carroll. „Dnes kvantovej mechanike rozumieme oveľa lepšie ako v časoch jej priekopníkov. Máme veľmi špecifické a kvantitatívne teórie, ktoré vierohodne vysvetľujú, čo presne sa deje počas procesu merania. Nepotrebujeme sa odvolávať na vplyv vedomia.“

Kým v komunite expertov na kvantovú mechaniku stratil údajný vplyv vedomia na realitu prakticky všetku oporu, u širokej verejnosti si vďaka produktivite a popularite ezoterických guruov získaval čoraz väčšiu podporu. Ezoterické dezinterpretácie kvantovej mechaniky a iných vedeckých konceptov taktiež výrazne spopularizovala dokudráma What the Bleep Do We Know?! (2004). Film natočili členovia ezoterického kultu Ramtha's School of Enlightenment (Ramtha je údajne 35-tisíc rokov stará bojovníčka z kontinentu Lemúria, ktorá bojovala proti vojskám Atlantídy...).

Späť stredobodom vesmíru

Keďže podľa kvantovej mechaniky sa superpozície viacerých súčasných stavov menia na definitívne výsledky v procese merania, nie je ťažké tento fakt prekrútiť a tvrdiť, že vedomý pozorovateľ doslovne spôsobuje existenciu reality.

Je to jednoduchý krok, ako ľudstvu vrátiť centrálnu pozíciu vo vesmíre. Čiže pozíciu stredobodu sveta, vesmíru, celého „stvorenia“, ktorá nám hladkala ego pred érou Kopernika. Ste to práve vy, kto vytvára realitu len tým, že ju pozorujete.

„Obhajcovia tejto tézy niekedy prihodia tvrdenia o kvantovom previazaní (entanglement) – čo vlastne nie je ani len záhada, len kuriozita kvantovej mechaniky – aby ste sa cítili prepojení so všetkým vo vesmíre,“ zdôrazňuje Sean Carroll. Niekedy dokonca vyhlásia, že všetko je vlastne len projekcia mysle. „Nič, čo vieme o fyzike, nenasvedčuje, že by takéto tvrdenia boli pravdivé,“ zdôrazňuje fyzik.

Kvantová mystika stojí na dezinterpretáciách

Mieru prekrúcania fyziky, na ktorej sú založené mystické interpretácie kvantovej mechaniky, demonštruje filozof Thomas J. McFarlane. Tvrdí, že bežné poňatie fyzikálnej reality je ilúziou, a ilúziou je dokonca objektívna existencia sveta. V tom sa podľa neho zhodujú ako západní, tak východní mystici.

McFarlane sa obhajuje napríklad citátom jedného zo zakladateľov kvantovej mechaniky, Nielsa Bohra, podľa ktorého „nezávislá realita v obvyklom fyzikálnom zmysle nemôže byť prisúdená javu ani pôsobeniu pozorovania.“ Tieto slová dáva do priamej súvislosti so slovami hinduistického filozofa Šankara: „Všetky veci, od Brahmu stvoriteľa až po posledný lístok trávy, sú jednoducho zdaním a nie sú reálne.“

Fyzik Otakar Jelínek ale upozorňuje, že Bohrov citát sa týka „vysoko technickej otázky rozdielneho popisu klasických a kvantových objektov, o ktorých objektívnej existencii samozrejme nemôžu byť žiadne pochybnosti.“

Bez podpory


„Kvantovej mechaniky sa nepochybne týkajú skutočné záhady, napríklad čo presne sa deje, keď pozorovateľ zmeria kvantový systém,“ vysvetľuje Sean Carroll. „Skutočnosť, že pozorovateľ má vedomie, však zohráva presne nulovú úlohu. Výsledok by bol rovnaký, pokiaľ by meranie vykonala hlísta, videokamera alebo skala.“



Výskumník zdôrazňuje, že „prakticky žiaden súčasný fyzik si nemyslí, že vedomie má čokoľvek spoločné s kvantovou mechanikou.

Rovnakého názoru je Lawrence Krauss: „Kvantová mechanika nepopiera existenciu objektívnej reality. Ani z nej nevyplýva, že myšlienky samé o sebe dokážu spôsobovať vonkajšie deje. Následky stále vyžadujú príčiny, takže ak chcete zmeniť vesmír, musíte konať.“


Nonsens vs fyzika. Teoretický fyzik Leonard Mlodinow po prednáške Deepaka Chopru ponúkol Choprovi možnosť dovzdelať sa o základných konceptoch kvantovej mechaniky. Odpoveď veľkého gurua zostala verná jeho povesti.


Áno, diskusia o správnej interpretácii kvantovej mechaniky prebieha dodnes. To však neznamená, že nevieme povedať, ktoré interpretácie sú opodstatnené a ktoré nie.

Svetoznámy fyzik Steven Weinberg na margo tejto pokračujúcej diskusie v knihe Dreams of a Final Theory (1993) poznamenal: „Je v skutku prekvapujúce, ako málo táto debata znamená. Väčšina fyzikov používa kvantovú mechaniku pri každodennej práci bez toho, aby si museli lámať hlavu základnými problémami jej interpretácie.“

Filozofia kvantovej mechaniky je podľa neho tak nepodstatná pre jej využívanie, že „človek začína nadobúdať podozrenie, že všetky hlboké otázky o význame merania sú v skutočnosti prázdne. Vnucuje nám ich naša reč – reč, ktorá sa vyvinula vo svete riadenom takmer výhradne klasickou fyzikou.“

-

Za cenné pripomienky k textu autor ďakuje fyzikovi Dávidovi Lorkovi.


Zdroje:
Carroll, S.M. (2016): The Big Picture. OneWorld.
Jelínek, O. (2005): Kvantová mechanika a její zneužívaní. In: Věda kontra iracionalita 3. Str. 61 – 93.
https://www.csicop.org/si/show/quantum_quackery
https://www.scientificamerican.com/article/a-year-of-living-dangerously/

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail