Ak by som vám ponúkol 100 dolárov teraz a 110 o týždeň, ktorú možnosť by ste vybrali? V dobre známom výskume psychológov Daniela Kahnemana a Amosa Tverského si väčšina účastníkov vybrala prvú. Čakať týždeň len kvôli desiatim dolárom sa im očividne zdalo zbytočné. Iná skupina si mala vybrať z trochu odlišných možností. Ponuka znela 100 dolárov o 52 týždňov alebo 110 dolárov o 53 týždňov. Väčšina účastníkov si tentoraz zvolila počkať. Zrazu týždňové oneskorenie nebolo problémom. Prečo?



Je to preto, že odmenu, ktorá je bližšia, si vážime viac, ako odmenu, ktorá je viac vzdialená. A to aj v situáciách, keď to nie je rozumné.

Výskumy neurovedcov Sama McClureho, Jonathana Cohena a kolegov sa pozreli, čo sa pri hore uvedenom scenári deje priamo v ľudskom mozgu. Zistili, že viaceré emocionálne zúčastnené mozgové štruktúry boli vysoko aktivované okamžitými alebo časovo blízkymi odmenami. Išlo o tie isté, ktoré sú asociované s impulzívnym správaním či drogovou závislosťou...

Apel na emócie ako hlavná zbraň pseudovedy

Existuje veľmi dobrý dôvod, prečo reklamy, politici (predovšetkým populisti), šarlatáni a rôzni aktivisti apelujú na naše emócie. Sme voči tejto stratégii veľmi zraniteľní.

Emócie ignorujú zložitosť. Bývajú vyhrotené a oslepujú nás voči odtieňom šedej v zložitých situáciách alebo pri uvažovaní o komplexných problémoch, ktoré nie sú len čierne alebo biele. Často sú redukované iba na náklonnosť alebo averziu a málokedy otvorené ďalším informáciám.



Inzerenti a predajcovia sú limitovaní vyvolávaním pozitívnych emócií. Neoplatí sa im vyvolávať hnev, pobúrenie alebo strach, hoci tieto emócie sú pri potlačovaní racionálneho a analytického uvažovania ešte účinnejšie (hnev dokonca preukázateľne potlačuje rozumové schopnosti ako také). A to je príčina, prečo nadšenci alternatívnej medicíny, konšpirátori, ezoterici a iní odporcovia vedy pravidelne využívajú tieto emócie vo svojej argumentácii.

Snažia sa u poslucháčov vyprovokovať reakcie typu „ako sa len opovažujú“ alebo „kto si myslia, že sú“ (rozhorčenie). Nie je žiadna náhoda, že väčšina internetových obrázkových mém útočiacich na GMO zobrazuje ihly vpichnuté do ovocia alebo spolovice ryby a spolovice paradajky či plodiny so zubami (odpor). A mémy protiočkovacieho hnutia sú vyzbrojené plačúcimi deťmi a nanucovanie evokujúcimi ozbrojencami (strach).

Pokiaľ potrebujete niekoho presvedčiť, no nemáte argumenty podporené hodnotnými dôkazmi a zdravým rozumom, musíte využiť zvyšok. A to je apelovať na emócie a klamy v uvažovaní.

Je potrebná skúsenosť a ostražitosť, aby sme rozpoznali frázy typu „nechcú, aby sme vedeli“ či „doktori ju nenávidia“, ako manipuláciu brnkajúcu na naše pudy, masírujúcu mozog a v konečnom dôsledku umožňujúcu nekriticky zmýšľajúceho človeka zbaviť jeho peňazí za celkom zbytočný, neúčinný produkt. Zároveň je apelovanie na emócie účinným spôsobom, ako ľudí nahnať do ideologickej ohrady a presvedčiť ich, že to tí, ktorí nie sú spolu s nimi v stáde, sú tie pravé ovce (OUCE!!!).



Nielenže sú emócie silným činiteľom pri zmene názorov a postojov. Zásadnú úlohu hrajú už pri ich utváraní. Aj pri problematikách, ktoré sa týkajú vedy, ako je napríklad postoj k jadrovým elektrárňam, obvykle nevychádzame z porovnávania výhod a nevýhod. Spravidla sa na základe emócií rozhodneme podľa toho, čo sa nám pozdáva (a žiada sa dodať, že keď sme konfrontovaní s faktami, racionalizujeme ich, alebo sa obraciame na konšpirácie...). Tento jav sa označuje ako emočná heuristika (affect heuristic; ako „heuristiky“ sa označujú akési skratky v uvažovaní).

Inými slovami, mnohé naše postoje a názory nie sú produktom ani len náznaku racionálneho hodnotenia faktov, ale iracionálnych dojmov.

Čo je racionalita?
Epistemická (teoretická) racionalita - zastávanie názorov, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé.
Inštrumentálna (praktická) racionalita - hľadanie rozhodnutí, ktoré maximalizujú pravdepodobnosť, že dosiahnete, čo chcete.

Nezanevrieť na emócie

Iste, emócie často sabotujú snahy o rozumné rozhodovanie. Kvôli obavám nadhodnotíme riziká alebo sa cítime neistí a zraniteľní, a tak veríme v povery a konšpiračné „teórie“. To však neznamená, že racionálna osoba by mala potlačovať svoje pocity. Emotívne prežívanie zážitkov sa s racionalitou nevylučuje. Racionálny prístup neznamená pocity potlačovať, ale rozpoznať, kedy sa nimi riadiť a kedy nie, pretože môžu skresľovať uvažovanie.

Bolo by lákavé napísať: Emócie sú na prežívanie, rozum na zvažovanie a rozhodovanie a nie naopak. Ibaže to nie je celý príbeh.



Americký neurológ David Eagleman pripomína, že väčšinu triviálnych denných rozhodnutí konáme na základe vnútorných emočných stavov. „Viete vyriešiť matematický príklad bez toho, aby ste konzultovali svoj vnútorný stav, ale nevedeli by ste si vybrať zákusok z reštauračného menu alebo sa rozhodnúť, čo sa vám chce robiť práve teraz.“

Samozrejme, mohli by ste racionálne analyzovať všetky objekty okolo seba, ale boli ste zamrznutí v nerozhodnosti, čo urobiť najbližšie. „Rozhodnutia o priorite úkonov sa vykonávajú na základe vašich vnútorných stavov: či zamierite priamo k chladničke, do kúpeľne, alebo do spálne potom, ako sa vrátite domov, závisí nie na externých stimuloch vo vašom domove (tie sa nezmenili), ale na vnútorných pohnútkach vášho tela.“

Asi najznámejším človekom „bez emócií“ je pacient známy pod označením Elliot. Tento americký muž žil celkom normálny, úspešný život, ktorý mu zmenil nádor na orbitofrontálnej kôre mozgu. Hoci výsledky všetkých testov rozumových schopností boli v poriadku, po odstránení nádoru prišiel o schopnosť pociťovať emócie. A s nimi aj o schopnosť rozhodovať sa.

Portugalsko-americký neurológ Antonio Damásio spomína, ako Elliotovi navrhol dva dátumy stretnutia. „Takmer pol hodiny vymenúval príčiny pre alebo proti každému z dátumov: dopredu dohodnuté povinnosti, blízkosť iných povinností, počasie, prakticky čokoľvek, čo by človeka napadlo ohľadom jednoduchej schôdzky,“ píše Damásio. Neurológ dodáva, že si musel vytrpieť „únavnú analýzu kladov a záporov, nekonečné vymenovávanie a bezvýsledné porovnanie možností a možných následkov.“

A podobným trampotám Elliot čelil kedykoľvek si chcel vybrať niečo z jedálneho lístka alebo si len ráno vybrať tričko, ktoré si oblečie. Muž krátko nato, ako prišiel o emócie, stratil aj prácu, manželku, všetky peniaze, dom a vlastne úplne všetko zo svojho predchádzajúceho života okrem milujúcich rodičov.

Záver

Rozum je úspešný čiastočne preto, že ho v prípade potreby možno izolovať od emócií. „Čistá hlava, nezahmlená emóciami, je najlepšou obranou pred tými, ktorí by nás zneužili a zmanipulovali,“ pripomínajú výskumník záhadných javov Benjamin Radford a sociológ Robert E. Bartholomew.

A ako vidieť, emočná heuristika je pre bežné fungovanie v živote nevyhnutná. Problém nastáva, keď po nej siahame v nenáležitých situáciách. Opájanie sa emóciami na nesprávnom mieste zaviňuje, že politici, ktorí argumentujú faktami prehrávajú, a tí s anekdotami apelujúcimi na emócie a pudy vyhrávajú a získavajú popularitu. Má na svedomí, že mnohí ľudia veria neopodstatneným argumentom šarlatánov, konšpirátorov či rôznych aktivistov a naopak, ignorujú fakty či dokonca vedecký konsenzus.

Otázku „srdce vs rozum“ teda nemožno rozhodnúť v prospech jednej či druhej strany. Podobne ako intuícia nie je vyslovene spoľahlivá či stopercentne nespoľahlivá, treba poznať obmedzenia a prednosti ako racionálneho, tak emocionálneho rozhodovania. A používať ich v situáciách, na ktoré sa hodia najviac.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky k textu autor ďakuje psychológovi dr. Vladimírovi Marčekovi.

-

Použitá a odporúčaná literatúra:
Bartholomew, R. E, Radford, B. (2003): Hoaxes, Myths and Manias. Why We Need Critical Thinking. Prometheus Books.
Burnett, D. (2016): The Idiot Brain. Guardian Faber Publishing
Čavojová, V (ed., 2016): Rozum: Návod na použitie. Iris.
Damasio, A. (2005): Descartes' Error. Penguin Books.
Eagleman, D. (2011): Incognito. Pantheon Books.
Kahneman, D. (2011): Thinking Fast and Slow. Farrar, Straus and Giroux
McRaney, D. (2011): You Are Not So Smart. Gotham Books.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet