01.07.2016-01:48:00   |   Dušan Valent
#Pravek
#Dejiny človeka
#Záhady a zvláštne javy
Hoci ich môže evokovať, názov nášho seriálu – „Civilizácie a megastavby praveku“ - neodkazuje na fantáziou (a prekrúcaním faktov) vysnívané mimoriadne pokročilé civilizácie „záhadológov“, údajne existujúce pred viac ako 12-tisíc rokmi. Odkazuje na vyspelé ľudské spoločenstvá v období, ktoré nasledovalo po skončení posledného glaciálu. Pravek trval až do vynájdenia písma blízkovýchodnými civilizáciami niekedy pred 6-tisíc rokmi. A v severnej a strednej Európe o niekoľko tisícročí dlhšie.



Vznik moderného myslenia

Pravda, anatomicky moderní ľudia (Homo sapiens) vznikli zhruba pred 200-tisíc rokmi. Možnosť existencie civilizácií pred koncom posledného zaľadnenia preto zdanlivo nepôsobí ako nezmysel. Ale len zdanlivo.

Prví zástupcovia nášho druhu pred dvesto tisíc rokmi síce vyzerali takmer* úplne rovnako ako my, ich myseľ však bola odlišná.

Ľudia, ktorých uvažovanie a správanie by sme mohli označiť za „moderné“ (tj. charakterizuje ho napríklad abstraktné myslenie, dôkladné plánovanie a symbolické správanie ako umenie, ornamenty a hudba), pred 100 tisíc rokmi neexistovali. Moderné myslenie sa zrejme vyvinulo postupne pred 90 až 45 tisíc rokmi. Od obdobia pred 80-tisíc rokmi napríklad začína dovtedy nevídaným tempom rásť sofistikovanosť výroby a používania nástrojov. A približne pred 40-tisíc rokmi sa začínajú objavovať hudobné nástroje a jaskynné maľby.

Produktivita

Ďalším dôvodom, prečo pred viac ako 12-tisíc rokmi neexistovali ľudské civilizácie, je nedostatočná produktivita ľudských spoločenstiev. Vyspelé, usadlé ľudské spoločenstvá, ktorých sídla mali stovky, a nie desiatky obyvateľov, potrebujú na svoj vznik a udržanie schopnosť celoročne získavať veľké množstvo potravy na jednom a tom istom mieste. A to podmieňovali dva faktory. Dostatočne bohaté ekosystémy a technologický pokrok.



Prví pokročilí lovci a zberači sa v archeologickom zázname objavujú na savanách juhozápadnej Európy pred asi 35-tisíc rokmi. Išlo o prostredie oplývajúce zverou a rozmanitým rastlinstvom, ktoré podľa archeológa a experta na kultúrnu ekológiu Briana D. Haydena nemalo ohľadom dostupnej biomasy a druhovej rozmanitosti nikde na svete konkurenciu.

Pravda, produktivita u týchto spoločenstiev nebola dostatočne vysoká, aby si mohli osvojiť usadlý spôsob života. Navyše, prebiehal glaciál a teploty neboli dosť vysoké na to, aby umožnili domestikáciu plodín.

Koniec ľadovej doby znamenal zánik tohto špecifického prostredia. Nasledoval kolaps vyspelých kultúr lovcov a zberačov, ktoré nahradili jednoduchšie organizované spoločenstvá s nižšou populáciou. Prakticky úplne sa vytratilo umenie, ako aj prestížne predmety.

Inde sa zložité spoločenstvá lovcov a zberačov začali objavovať oveľa neskôr, pred približne 15 - 10 tisíc rokmi. Až vtedy došlo k nevyhnutnému technologickému pokroku, vďaka ktorému vzrástla produktivita lovu a zberu. V archeologickom zázname sa objavujú napríklad nástroje na lov rýb (háky, siete, rybacie zábrany), kosáky a koše na zber a upravené kamene na drvenie obilia. „Tieto a ďalšie podobné technologické vylepšenia otvorili dvere k obrovskému množstvu nových zdrojov,“ poznamenáva Hayden.

Sprievodný prebytok podľa neho umožnil nielen ekonomickú, ale aj spoločenskú a náboženskú transformáciu ľudských komunít. A tak, hoci do konca glaciálu zostávalo niekoľko tisícročí, na Blízkom východe sa objavili celoročne obývané osady.



Klíma

Dostatočne vyvinutá myseľ a vysoká produktivita sú nevyhnutné predpoklady pre vznik vyspelých spoločenstiev s celoročne obývanými veľkými osadami a dokonca (ako uvidíme v nasledujúcich článkoch tohto seriálu) impozantnou architektúrou. Ibaže vznik civilizácií v užšom význame tohto slova** potrebujete niečo viac. Čas. Presnejšie povedané, dlhodobo stabilnú klímu, ktorá nezmarí postupné napredovanie čoraz vyspelejších ľudských spoločenstiev.

Obdobie posledného zaľadnenia, ktoré začalo pred viac ako 120 tisíc rokmi, nebolo obdobím jednotvárneho podnebia, ale hotového klimatického ródea. Tak ako počas iných ľadových dôb, na území dnešného mierneho pásma dochádzalo k náhlym, stáročia trvajúcim teplotným výkyvom až o 7 °C. Južnejšie oblasti pritom postihovali striedavo daždivé alebo mimoriadne suché obdobia.

Klíma sa ako-tak ustálila pred asi 12-tisíc rokmi. Vývoj ľudských spoločenstiev následne potreboval niekoľko tisícročí, aby sa zrodili prvé veľké civilizácie.

Archeologický záznam

Keďže vzostup vyspelých civilizácií netrvá roky ani dekády, ale tisícročia, nevyhnutne sa odrazí v archeologickom zázname. A napriek hlúpemu argumentu, že dnešnej vede sa nedá veriť preto, lebo sa v minulosti – pred desiatkami rokov- často mýlila, nemožno čakať, že by nejaký senzačný nový objav mohol z čista jasna odhaliť civilizáciu (a celý sprievodný archeologický kontext!), o ktorej vývoji a existencii sme dosiaľ nemali žiadne dôkazy. Ako upozorňujú archeológovia Israel Finkelstein a Neil Silberman: „Moderné archeologické techniky sú schopné odhaliť aj veľmi skromné stopy aktivity lovcov a zberačov a kočovných pastierov po celom svete.“



Takže nie, žiadne vyspelé civilizácie spred konca posledného zaľadnenia nečakajte. Je však pozoruhodné, ako rýchlo po konci ľadovej doby sa objavujú nielen celoročne obývané osady so stovkami, azda tisíckami obyvateľov, ale dokonca megalitické stavby nemenej pôsobivé, ale dvakrát staršie ako Stonehenge. Ich príbeh si rozpovieme nabudúce.

-

Poznámky
* boli však ešte prítomné niektoré archaické znaky, ako napríklad výraznejšie nadočnicové oblúky a robustnejšie kosti tváre a lebky
** termín civilizácia sa používa rôzne, v užšom zmysle by sme však za civilizácie mohli označiť ľudské spoločenstvá, u ktorých došlo k vzniku miest, spoločenskej stratifikácii a počiatkom štátneho zriadenia či vzniku písma

Zdroje:
Elias, S.A (2007): Encyclopedia of Quaternary Science. Elsevier, 2007.
Finkenstein, I., Silberman, N. A., (2001): The Bible Unearthed. Free Press
Hayden, B., (2007): Agriculture/Origins Social Consequences. IN Pearsall, D.: Encyclopedia of Archeology. Academic Press
Musil, R. (1997): Klimatická konfrontace terestrických a marinních pleistocenních sedimentů. In Dynamika vztahů marinního a kontinentálního prostředí. Brno: Masarykova univerzita Brno, s. 93 - 168.
Svoboda, J. A. (2014): Předkové. Academia.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail