Rady, ktoré ponúkajú knihy predávané pod nálepkou osobný rozvoj, motivačná literatúra či jednoducho „populárna psychológia, sú obvykle logické. Žiaľ, väčšina z nich spadá do troch kategórií: samozrejmé, neúčinné alebo škodlivé.

Hoci niektoré staršie výskumy naznačili rôzne výhody pozitívneho myslenia – a tých sa chytili a zveličili ich rôzni guruovia a šarlatáni - neskoršie, dôslednejšie prevedené výskumy vrhli na pozitívne myslenie negatívne svetlo.



„Ukázalo sa okrem iného, že optimisti s vyššou pravdepodobnosťou gamblujú aj keď prehrávajú peniaze a sú náchylnejší na depresie, pokiaľ sa ich vytúžený scenár, v ktorý dúfajú, nenaplní,“ hovorí psychologička Carol Tavrisová.

Vedkyňa dodáva, že učebnice psychológie, ktoré držia krok s výskumom, už „pozitívnej psychológii“ nevenujú veľa pozornosti. Zároveň upozorňuje, že nejde len o optimizmus. „Znova a znova, pod váhou dôkazov padli aj ďalšie základné piliere hnutia pozitívnej psychológie,“ hovorí Tavrisová.

Situácia je o to horšia, že rôzne postupy pozitívnej psychológie sa v kruhoch nadšencov ezoteriky a alternatívnej medicíny neprezentujú len ako spôsoby k dosiahnutiu spokojnejšieho života či úspešnejšej kariéry, ale dokonca ako metódy schopné liečiť.

Pozitívna vizualizácia

Podľa zistení psychologičky Gabriele Oettingenovej a jej kolegov vizualizácia úspešného výsledku v neistých podmienkach nezvyšuje, ale práveže znižuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa. Psychológ Richard Wiseman dodáva, že môžeme skončiť nepripravení na problémy. „Fantazírovanie o nebi na Zemi vám môže vyčariť úsmev na tvári, ale je nepravdepodobné, že pomôže pretaviť vaše sny v skutočnosť,“ hovorí.

Afirmácie

Ide o postup založený na opakovaní sugestívnych tvrdení ako „Môj život je plný radosti!“ alebo „Som očarujúci človek!“ Ibaže u ľudí s nízkym sebavedomím spôsobuje opakovanie pozitívnych tvrdení o sebe a potvrdzovanie, aké sú pravdivé, presný opak. Takíto ľudia sa v skutočnosti cítia horšie. Opakovanie prehnaného tvrdenia, o ktorom si dotyčný uvedomuje, že nie je pravdivé, totiž môže vyvolať nevedomý vnútorný odpor.

Podobná situácia nastáva pri prehnanom chválení detí s nízkym sebavedomím. Takéto pochvaly ich síce môžu na chvíľu potešiť, ale zároveň ich často odrádzajú od toho, aby čelili novým výzvam, takže prichádzajú o dôležité životné skúsenosti.

Myslenie a rakovina

Viacerí guruovia ezoteriky a alternatívnej medicíny ako napríklad Deepak Chopra (vyslúžil si Ig Nobelovu cenu za absurdné interpretovanie kvantovej mechaniky) tvrdia, že pozitívne myslenie nás dokáže vyliečiť z rôznych ochorení, dokonca z rakoviny. Výskumy však tvrdia čosi celkom iné.

Veľká väčšina žiaden súvis medzi stresom či emóciami a rakovinou nenašla. Keď austrálski výskumníci sledovali 179 pacientov trpiacich rakovinou pľúc v priebehu osem rokov, zistili, že to, do akej miery boli optimistickí, nijako neovplyvnilo, ako dlho žili.

Veľký výskum, ktorý sledoval po dobu 16 rokov takmer 7000 žien v Kodani napríklad zistil, že nadmerne stresované ženy mali práveže až o 40 % nižšiu pravdepodobnosť, že dostanú rakovinu prsníka, než málo stresované ženy.



Psychiater David Spiegel s kolegami v široko citovanej štúdii z konca 80. rokov síce tvrdil, že ženy s metastázujúcou rakovinou prsníka, ktoré navštevovali podporné skupiny, žili dvakrát dlhšie ako ženy bez takejto psychickej pomoci. No výskumy v ďalších desaťročiach jeho zistenia nepotvrdili. Žiaden prínos pozitívneho myslenia pre dĺžku prežitia sa zistiť nepodarilo. Pacienti umierajúci na rakovinu mali i s pozitívnym prístupom rovnaké vyhliadky na prežitie ako ich pesimistickí, vysoko stresovaní alebo deprimovaní náprotivkovia.

Negatívne myslenie

Možno to vyznie zvláštne, ale ľudská myseľ sa príliš nehodí na pozitívne myslenie. Neuroveda ukazuje, že náš mozog je nastavený tak, aby odporoval zmenám. Znamená to, že akékoľvek ciele, ktoré vyžadujú výraznejšiu zmenu v správaní alebo spôsobe myslenia, budú čeliť nevedomému odporu. Navyše, pre asi tretinu ľudí je prirodzeným spôsobom, ako sa vyrovnať s problémami, tzv. defenzívny pesimizmus, teda nízke očakávania týkajúce sa nadchádzajúcej udalosti doplnené predstavou, čo všetko by sa mohlo pokaziť. Pre takýchto ľudí je silené pozitívne myslenie ešte nevhodnejšie, ako pre ostatných.

Takéto „negatívne myslenie“ sprevádzajú dokonca výhody. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí myslia prevažne negatívne, sa zriedkavejšie mýlia, uvažujú jasnejšie, sú menej dôverčiví a lepší v rozhodovaní. Dôvod? Uvažujú kritickejšie.

Mimochodom, jednostranné uprednostňovanie pozitívneho myslenia nemá dlhú históriu. Napríklad antickí filozofi si uvedomovali dôležitosť rovnováhy medzi pozitívnym a negatívnym prístupom. Stoici dokonca odporúčali predstavovať si najhoršie možné scenáre, teda akúsi obdobu defenzívneho pesimizmu. Takýto krok môže znížiť obavy z budúcnosti – ak si triezvo predstavíte, ako zle by mohlo niečo dopadnúť, nielenže si obvykle uvedomíte, že by ste sa i s takým výsledkom vyrovnali, v mnohých prípadoch sa naučíte vážiť si viac to, čo už máte. Pozitívne myslenie je naproti tomu zamerané na budúcnosť a ignoruje súčasne potešenia.



-

Knižné zdroje:
Chabris, Ch., Simons, D.: The Invisible Gorilla: How Our Intuitions Deceive Us. Broadway, 2011.
Lilienfeld, S. a kol.: 50 největších mýtů populární psychologie. Universum, 2011.
McRaney, D.: You Are Not So Smart. Gotham Books, 2011.
Wiseman, R., 2011: 59 vteřin: Malým zamyšlením k velkým změnám. ANAG

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet