09.08.2015-10:48:00   |   Peter Lenárt
#Zbúrané mýty
#Zdravie
#Myslenie
Poznámka redakcie: Hoci spravidla neútočíme na svetonázory ako také, u niektorých je dôležité poukázať na to, že viaceré ich kľúčové piliere sú jednoznačné nezmysly. Dovoliť si to môžeme jednoducho preto, že vychádzajú z prekrútenia vedeckých konceptov či faktov alebo naivných interpretácií niektorých fyzikálnych javov. Ukážkovým prípadom sú mnohé mimoriadne populárne, ale rovnako mimoriadne nezmyselné tvrdenia myšlienkových smerov vychádzajúcich z New Age (resp. ezoteriky) o „sile myšlienok“ či „vytváraní vlastnej reality“. V tomto seriáli si postupne vysvetlíme, prečo sú „celkom mimo“.



Krátka zastávka pri absolútnych základoch

Zjednodušene sa dá povedať, že každá bunka v ľudskom tele, ktorá má jadro, obsahuje DNA. Túto DNA si môžeme predstaviť ako lineárny reťazec štyroch základných nukleotidov: adenínu (A), tymínu (T), guanínu (G) a cytozínu (C). Poradie nukleotidov určuje, čo na danom úseku DNA kóduje. Ľudský genóm dosahuje dĺžku približne 3 miliardy nukleotidov. Môžeme si ho teda predstaviť ako 3 miliardy písmen dlhú zakódovanú správu. Táto obrovská sekvencia pritom kóduje približne 20 000 génov.

Ak by sme vlákno DNA z ľudských buniek vystreli, dosahovalo by dĺžku približne dva metre. V živých organizmoch je preto pomocou proteínov (predovšetkým histónov) stočené tak, že zaberá 50-tisíckrát menej miesta. Ide o skrátenie na spôsob zmotania nite do klbka. Pravda, v tomto prípade je rozdiel len niekoľko stonásobný.

Hoci všetky bunky nášho tela majú rovnakú DNA, líšia sa navzájom nielen tým, ako vyzerajú, ale aj tým, akú funkciu plnia. Vedcom bolo preto už od počiatku jasné, že to, ktorá časť DNA sa v danej bunke „využíva“, musí byť nejako regulované. Odborne sa táto regulácia „využívania“ jednotlivých génov označuje ako regulácia génovej expresie.

Za desaťročia sa naše znalosti o tom, ako sa génová expresia reguluje, extrémne rozšírili. Hoci treba priznať, že stále nerozumieme úplne všetkému, mnohé otázky sú dávno spoľahlivo zodpovedané. Žiadneho odborníka dnes nezaskočí, že niektoré vonkajšie stimuly dokážu ovplyvniť, aké gény daná bunka využíva.

Popletené interpretácie

Mnohé články na internete tvrdia, že „myšlienky môžu zmeniť našu genetickú informáciu“. A dokonca sa obhajujú vedeckou štúdiou, ktorá toto tvrdenie údajne dokazuje. V skutočnosti uvedené tvrdenie nielenže nevyplýva z článku, na ktorý sa ezoterici odvolávajú, ale tiež poukazuje na absolútne neporozumenie mechanizmom, akými je génová expresia regulovaná.



Regulácia génovej expresie neprebieha zmenami genetickej informácie. Takéto zmeny by boli trvalé a nazývali by sme ich mutácie. Naopak, génová regulácia je sprostredkovaná vratnými modifikáciami či už DNA alebo proteínov, ktoré umožňujú DNA nadobudnúť v bunke „správny tvar“ a aktiváciami alebo inhibíciami proteínov, ktoré blokujú alebo naopak umožňujú prepis daného génu do RNA (podľa ktorej sú následne u štruktúrnych génov vytvárané nové proteíny).

Tvrdenie nielenže nevyplýva z článku, na ktorý sa ezoterici odvolávajú, ale tiež poukazuje na absolútne neporozumenie mechanizmom, akými je génová expresia regulovaná



Čo pôvodná štúdia tvrdí naozaj?
V štúdii, na ktorú sa väčšina článkov odvoláva1, neobjavili nič prevratné. Autori len porovnávali to, ako sa zmenia expresné profily dvoch skupín ľudí po jednom dni meditácie či voliteľných oddychových aktivít.

Prvá skupina bola tvorená 19 dobrovoľníkmi s bohatými skúsenosťami s meditáciou. Druhú, kontrolnú tvorilo 21 ľudí bez skúsenosti s meditáciou. Prvá skupina mala za úlohu meditovať, zatiaľ čo sa dobrovoľníci v kontrolnej skupine celý deň venovali oddychovým činnostiam, napríklad pozeraniu televízie, hraniu počítačových hier či prechádzaniu sa. To, ako sa po dni takýchto aktivít menili expresné profily účastníkov, sa analyzovalo zo vzoriek krvi odobraných najprv ráno o 8:00, teda ešte pred začiatkom meditácie respektíve oddychu, a následne poobede o 16:00.

Žiadnym prekvapením nie je, že expresné profily oboch skupín sa za osem hodín zmenili. Expresné profily sa nám totiž v priebehu dňa prirodzene menia, či už v reakcii na vonkajšie podnety, alebo len kvôli existencii cirkadiálneho rytmu.

Je treba zdôrazniť, že väčšina zmien bola u oboch skupín rovnaká.

Autori štatisticky vyhodnotili, pre ktoré gény sa expresné profily menili inak a následne podľa známych funkcií daných génov vyslovili hypotézy o tom, aké prínosy by mohla meditácia prinášať a nakoľko tieto zmeny súvisia so známymi efektami meditácie.



Výsledky štúdie ani zďaleka neznamenajú, že meditácia je zázračný všeliek, ktorý vďaka zmene expresie génov dokáže vyliečiť skoro každú chorobu. A hoci štúdia sama o sebe netvrdí prakticky nič z toho, čo ezoterici, ktorí sa ňou oháňajú, mohla by mať vyššiu kvalitu. Napríklad vzorka subjektov bola pomerne malá, takže by sa niektoré rozdiely v expresii génov medzi skupinami pri väčšej vzorke nemuseli potvrdiť.


-



Navyše, porovnávať ľudí s dlhou meditačnou praxou s ľuďmi náhodne vybranými pomocou inzerátu nie je úplne správne. Dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí sa pravidelne venujú meditácii, sa líšia od bežnej populácie napríklad v zložení stravy alebo iných návykoch. A práve niečo z týchto odlišností mohlo byť skutočnou príčinou zistených rozdielov, nie meditácia samotná. Správnejšie by bolo napríklad porovnávať dve skupiny skúsených meditátorov, pričom jedna skupina by nemeditovala.

Môže meditácia pomáhať pri rakovine a iných chorobách?

Autori štúdie sa domnievajú, že by meditácia by mohla mať priaznivý účinok na ochorenia spojené s chronickým zápalovým procesom, teda aj rôzne typy rakovín. Toto tvrdenie však zatiaľ nie je nič iné ako neoverená, hoci možno zaujímavá hypotéza. Ibaže aj keby sa predpoklady autorov potvrdili, meditácia takmer určite nebude viac ako podporná terapia.



Odvážne tvrdenia na rôznych internetových stránkach o tom, že meditáciou a ovplyvnením svojho myslenia môžeme vyliečiť prakticky všetko, nie sú vôbec na mieste. Na základe výsledkov tejto štúdie by sa dalo dokonca predpokladať, že je množstvo chorôb, ktorých priebeh by mohla meditácia zhoršovať. Zápalový proces, ktorý by mala tlmiť, je totiž prirodzená obranná reakcia tela, bez ktorej by sme sa len ťažko vysporiadali s infekčnými chorobami.

Na základe výsledkov tejto štúdie by sa dalo dokonca predpokladať, že je množstvo chorôb, ktorých priebeh by mohla meditácia zhoršovať.




Autor sa venuje výskumu v oblasti genetiky.

-


Zdroje:
1. Kaliman, P. et al. Rapid changes in histonedeacetylases and inflammatorygeneexpression in expert meditators. Psychoneuroendocrinology 40, 96–107 (2014).
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail