Nemožno povedať, že druhohory, geologické obdobie spred 250 až 65 miliónov rokov, predstavovalo obdobie gigantov. Veľká väčšina druhov, ktoré vtedy obývali súš (ale aj moria), spadala do veľkostnej škály súčasných živočíchov. No na druhej strane, vo vývojovej vetve dinosaurov sa objavili tak veľké druhy, aké dovtedy a ani odvtedy nenašli seberovných. A to s veľkým odstupom. Čo boli zač, odkiaľ sa vzali, ako sa im podarilo dosiahnuť pre suchozemské cicavce nedosiahnuteľné rozmery, vyrozpráva tento seriál.

Gigantickí odjakživa

Tie celkom najväčšie dinosaury patria takmer bez výnimky do skupiny dlhokrkých a dlhochvostých tvorov s malými hlavami a štyrmi stĺpovitými nohami, ktorú nazývame Sauropoda. Je pozoruhodné, že už poniektoré jej prvotné druhy spred približne 210-220 miliónov rokov (neskorý trias) prerástli súčasné slony africké (taký Isanosaurus meral 17 m a vážil vyše 10 ton). Navyše, pod túto úroveň klesla počas nasledovných takmer 150 miliónov rokov iba hŕstka z nich.

Neskoršie sauropódy štandardne dosahovali váhu dvoch slonov, pričom v období pred asi 180 až 170 miliónmi rokov (stredná jura) sa zjavujú prvé dvadsaťtonové rody (Chuanjiesaurus). Skutočných supertitanov ale nachádzame až vo vrstvách usadených v období vrchnej jury, približne pred 160 až 145 miliónmi rokov. Išlo hlavne o tzv. diplodocidy (čeľaď Diplodocidae), územčisté druhy s mimoriadne dlhými chvostmi, a žirafovité brachiosauridy (čeľaď Brachiosauridae) s krátkym chvostom, ale dlhými prednými končatinami. Gigantické rozmery dosahovali aj zvláštne ázijské sauropódy, typické krátkymi chvostmi no mimoriadne dlhými krkmi. V období kriedy (pred 145 až 65 miliónmi rokov) sa s diplodocidmi viac nestretávame. Brachiosauridy prežili, ale úspešne sa rozširovali hlavne masívne, široko stavané titanosaury (Titanosauria; paradoxne, obvykle išlo o malé druhy). Chvosty mávali dlhšie ako brachiosauridy , ale podstatne kratšie ako diplodocidy.

Bežnejší než si myslíme?

Posledných asi 15 rokov 20. storočia prialo senzačným správam o objavoch dinosaurov tých najfantastickejších rozmerov. No nadšenie prvotných hlásení časom vybledlo. Pozrime sa na niektorých týchto „padlých“ gigantov.



* Argentinosaurus (zástupca titanosaurov): prvé odhady – okolo 50 m dlhý, hmotnosť 110 ton; dnešné odhady – 30 až35 m dlhý, hmotnosť okolo 70 ton
* Breviparopus (brachiosaurid?) – prvé odhady: 50 m dlhý; súčasné odhady - 40 m dlhý
* Seismosaurus (diplodocid): prvé odhady – 55 m dlhý; dnešné odhady – 30 až 35 m dlhý; zaradený do rodu Diplodocus ako jeho najväčší druh
* Supersaurus (diplodocid): prvé odhady – 40+ m dlhý, dnešné odhady - 35 m dlhý
* Ultrasauros - prvé odhady - 33 m dlhý, hmotnosť 125 ton, výška 21 m (radený medzi brachiosauridy); takto pomenované kosti v skutočnosti patrili supersaurovi (diplodocid) a veľkému jedincovi rodu Brachiosaurus (brachiosaurid)

Ako vidieť, ani realistickejšie odhady neznamenajú, že išlo o malé zvieratá. Senzačným objavom nanajvýš vzali punc výnimočnosti. Ukazuje sa totiž, že sauropódy takejto veľkostnej kategórie, teda dlhé viac ako 25 metrov a ťažké viac ako 30 ton, by ste objavili počas veľkej väčšiny druhej polovice druhohôr (pred 160 až 65 miliónmi rokov) na väčšine veľkých pevnín. Niekedy dokonca žilo viacero z nich súčasne!

Najširší a posledný

Z tejto kategórie supertitanov ale niektoré dinosaury predsa len vyčnievajú. A to tí „najväčší z najväčších“. Puertasaurus zo skupiny titanosaurov predstavuje napríklad „najširšieho“ známeho dinosaura. Žiaľ, známy je iba z chrbtových a chvostových stavcov, no ich tvar naznačuje ohromnú šírku hrudného koša, podľa odhadov 5 až 8 metrov! Odhady celkovej veľkosti zvieraťa odvodené z telesných proporcií jeho lepšie známych príbuzných hovoria o dĺžke okolo 35-40 metrov a hmotnosti viac ako sto ton.

* Ilustráciu poskytol Nima Sassani. Ak máte záujem o ďalšie ilustrácie supertitanov a detailné informácie o nich, navštívte jeho blog „The Paleo King“ TU, profil na DeviantArte TU, alebo jeho stránku „Sassani Paleoart“ venovanú rekonštrukciám pravekých zvierat TU.



Približne 70 miliónov rokov starý nález puertasaura ukázal, že supertitani sa medzi dinosaurami vyskytovali až do samého konca druhohôr. Celkom nedávno to potvrdil aj dôkaz ich návratu na územie dnešnej Severnej Ameriky. Sauropódy sa tam predtým vyskytovali čoraz zriedkavejšie až sa pred približne 90-85 miliónmi rokov celkom vytratili z fosílneho záznamu. 70-65 miliónov rokov starým navrátilcom bol rod Alamosaurus zo skupiny titanosaurov. Staršie odhady mu pripisovali dĺžku okolo 20 m, no vychádzali z pozostatkov nedospelých jedincov. V skutočnosti meral alamosaurus viac ako 30 metrov.

Najdlhší krk

Niektoré druhy sauropódov doviedli dĺžku svojich krkov do skutočných extrémov. Jedným z nich bol žirafovitý sauroposeidon, iným diplodocid Barosaurus. Takmer pravidlom sa stalo ohromné predĺženie krku na celé desiatky miliónov rokov medzi ázijskými sauropódmi. Ich krky tvorili niekedy polovicu celkovej telesnej dĺžky. V minulosti sa myslelo, že patrili do jedinej čeľade (Euhelopodidae), no neskoršie výskumy ukázali, že šlo o zástupcov rôznych vývojových stupňov medzi primitívnymi sauropódmi a vyspelými titanosaurami.

Celkom najdlhší krk mal pravdepodobne najväčší z nich, Mamenchisaurus (vyobrazený na perexovom obrázku, ilustrátor: Dmitrij Bogdanov). Najväčšie druhy tohto obra spred asi 160 miliónov rokov dosahovali dĺžku až 26 m a hmotnosť vyše 25 ton. V roku 2001 vykopaná kostra druhu M. sinocanadorum ale patrila väčšiemu zvieraťu. Paleontológovia sprvu odhadovali jeho veľkosť na 30 m. Keď kostru zložili, ukázalo sa, že sa mýlili. V skutočnosti merala až 35 metrov. Takto dlhý mamenchisaurus mal 17-metrový krk a vážil okolo 50 ton. Krčné stavce však mal mimoriadne ľahké, vďaka čomu dokázal zdvihnúť hlavu do výšky viac ako 20 m. Nazrel by tak do okna bytu na siedmom poschodí!

Najvyšší?

Znamená dvadsaťmetrová výška mamenchisaura prvenstvo v kategórií výšky? Pravdepodobne nie. Pozornosť treba obrátiť na žirafovité brachiosauiridy. Veľké jedince rodov ako Brachiosaurus alebo Giraffatitan merali až 26 metrov pri výške okolo 15 m pri hmotnosti 30-40 ton. Nález 110 miliónov rokov starých a až do 1,2 m dlhých krčných stavcov totiž svedčí o prítomnosti gigantického brachiosaurida s nadmerne predĺženým krkom.

Vedci ho nazvali Sauroposeidon a telesné rozmery mu odvodili od lepšie známych príbuzných. No čelili rôznym neistotám. Zachoval si Sauroposeidon ich proporcie tela a predĺžil sa mu iba krk? Ak išlo o adaptáciu na čo najvyšší vertikálny dosah, nie je logické predpokladať aj predĺženie predných končatín? A nezmenil sa sauroposeidonovi počet krčných stavcov? Iný sauropód, barosaurus, je v stavbe tela prakticky identický s rodom Diplodocus až na dlhší krk. Predĺženie krčných stavcov uňho ale sprevádzalo aj zvýšenie ich celkového počtu. Ak teda predpokladáme, že dĺžka krku predstavovala u sauroposeidona adaptáciu na čo najvyšší vertikálny dosah, zviera mohlo byť vyše 30 m dlhé a v závislosti od predĺženia predných končatín vyše 20-25 m vysoké, kým konzervatívne odhady hovoria o výške 17 m a dĺžke menej ako 27 m.



Sauroposeidon nás zaviedol medzi gigantov, ktorých poznáme iba z mála kosterných pozostatkov. Žiaľ, z najväčších dinosaurov sa zachová častokrát najmenej. Preto práve tie najzáhadnejšie sauropódy mohli byť zároveň tými celkom najväčšími so skutočne fantastickými rozmermi. Viac o nich nájdete už v článku „Najzáhadnejší z najväčších“.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet