25.02.2018-00:02:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Záhady a zvláštne javy
Alfred Watkins sa narodil v roku 1855 v Anglicku a nebyť jedného detailu zrejme by sa zapísal do histórie ako úspešný fotograf. História je však krutá milenka a v prípade Watkinsa sa rozhodla vzájomný vzťah spestriť poriadnou štipkou šialenstva. A tým nemyslím dobrého typu putá-šľahačka-ľad šialenstva, skôr toho zlého škripec-ortuť-plamene šialenstva. A tak sa Watkinson spomína hlavne v súvislosti so šarlatánstvom.



Watkins si totiž bou bývau všimol, že mnoho archeologických pamiatok Veľkej Británie možno prepojiť priamymi líniami, ktoré ich zároveň prepájajú s ďalšími prírodnými javmi ako sú vrcholky kopcov a brody. Domnieval sa, že tieto línie sú prastarými cestami, ktoré zmienené prírodné javy využívali ako orientačné body. Následne na nich (alebo na ich križovatkách) celkom prirodzene vznikali mestá, stavby, pútnické miesta, a vôbec všetko, kvôli čomu sú tie malé hrabošovité kreatúry zvané archeológovia ochotní zavŕtať sa do zeme.

Mnohé z ním identifikovaných línií prechádzali miestami, ktoré mali v názve slabiku ley, a tak predpokladajúc, že ide o pravôvodný výraz pre cestu, ich pomenoval ley línie.

Na prvý pohľad ide o celkom rozumnú špekuláciu, i keď má svoje slabiny. Napríklad cesty majú tendenciu kopírovať terén a vyhýbať sa určitým prírodným javom (močiare), nie frčať si to priamo naprieč nimi. Navyše línie, ktoré sa v mapách javia ako rovné, na reálnom zakrivenom povrchu Zeme také nemusia byť. Pravda, tieto “proti” nie sú tak závažné, aby bolo Watkinsonovú špekuláciu možné zavrhnúť. Na jej vyvrátenie totiž úplne postačí veda, ktorá je známa tým, že zruinuje všetko - matematika.

Pravidelnosť náhody

Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť je, že zakopnúť vo Veľkej Británii o historicky či archeologicky významné lokality je asi tak ťažké, ako zakopnúť v Kambodži o míny. A pri tak hustej sieti nie je nájdenie priamiek prebiehajúcich viacerými významnými bodmi dielom náhody, ale zákonitosti. Inými slovami, prepojenie bodiek rovnými čiarkami nie je až také zložité, ak tie bodky na papieri vyzerajú, akoby ich nakreslil parkinsonoidný pilot trabanta jazdiaci rely uprostred zemetrasenia.

Výskumníci Tom Williamson a Liz Bellami zistili, že “kvalita” ley línií (teda počet línií, ako aj počet bodov, ktoré pretínajú) vo Veľkej Británií sa nijako nelíši od línií, ktoré vznikli pospájaním bodov, ktoré sami náhodne “nabodkovali” na papier. Aby si boli úplne istí, overili si to aj iným spôsobom - do máp vyniesli pozície mohýl typu “round barrow”, ktoré sú pomerne ľahko viditeľné zo satelitných snímok (ale zo zeme neboli až tak ľahko viditeľné, čiže za Watkisonovich čias ich nebolo také ľahké nájsť), a ani jediná z nich nesadla na Watkinsonom vykreslené línie. Archeológ Richard Atkinson zas demonštroval, že ley línie možno vykresliť pre telefónne búdky. Podobné línie môžete “objaviť” aj u pizzérií, obchodov, kadibúdok, hnojísk (u nich sa nevykresľujú ley „lajny“, ale lej lajná *HUMOR!*… oh, že ma ešte nik nepripravil o svojprávnosť, je malý zázrak) a vôbec všetkých často sa vyskytujúcich objektov.



Nemusíte sa však spoliehať na tvrdenia ľudí, o ktorých ste v živote nepočuli. Vlastné ley línie si totiž môžete nájsť aj sami pomocou tejto stránky. Tá vám po zadaní náhodného anglického poštového smerovacieho čísla nevygeneruje len jednu, ale hneď tri ley línie, ktoré sa pretínajú na vami zadanej lokalite. A ak neveríte ani tomu, natiahnite si priamku medzi vašim domom a trebárs vrcholkom Chufuovej pyramídy v Gíze a skúste porátať, koľko významných historických a prírodných lokalít nájdete. A majte na pamäti, že sa tam rátajú všetky vrcholky kopcov, archeologické náleziská, väčšina kostolov, a tak ďalej. Človek s najvyšším počtom narátaných bodov odo mňa dostane Procrastinovu cenu pomenovanú po prastarom gréckom filozofovi. Čestné skautské.

Zhoda náhod?

Výskyt drvivej väčšiny ley línií je kombináciou náhody a ľudskej tendencie vidieť súvislosti aj tam kde, žiadne nie sú. Príkladom hľadania súvisu medzi javmi, kde reálny súvis neexistuje, by mohla byť už spomínaná Chufuova pyramída. Tá sa nachádza na koordinátoch 29.9792458, 31.134658, pričom rýchlosť svetla vo vákuu je presne 299 792 458 metrov za sekundu.

To na prvý pohľad vyzerá ako ohromná zhoda náhod, až do chvíle, keď si neuvedomíte, koľko údajov musela vaša pamäť vyselektovať, aby k tejto zhode došlo. Napríklad musela úplne vynechať celú zemepisnú dĺžku, použiť “správny” typ zápisu pre zemepisnú dĺžku (keby ste napríklad použili zápis v stupňoch, minútach a sekundách, hodilo by vás to niekde úplne inde), umiestniť zemepisnú dĺžku na správnu pologuľu, a desatinnú bodku v nej na správne miesto (koordináta 2.99792458 by vás dostala do blízkosti severného pólu) a predovšetkým odignorovať všetky ostatné koordináty (!), ktoré sa triafajú do pyramídy - zhruba od 29.9802 po 29.978.

A ešte jeden malý detail - rýchlosť svetla sa vyjadruje v metroch za sekundu, teda v jednotkách ”vymyslených” na konci osemnásteho a šestnásteho storočia, pričom ľudským konštruktom je samozrejme aj spôsob zapisovania geografickej polohy. (V prípade uvedených veličín by sa TEORETICKY dalo argumentovať, že sú odvodené od “prirodzených” hodnôt - napríklad meter bol pôvodne zadefinovaný ako jedna desatina milióna vzdialenosti medzi pólom a rovníkom a sekunda ako jedna osemdesiatšesťtisícštyristotina dňa. A áno, ako slovo som to tam vložil naschvál. Príjemné lúštenie vy slovne negramotní neznabohovia.)

Linky, šminky, spinky

Spomínal som, že väčšina “ley líní” je dielom náhody, a to slovo som nepoužil náhodou. Niektoré stavby alebo osídlenia sú totiž, či už úmyselne alebo neúmyselne, usporiadané do viac-menej rovných línií. Osídlenie má totiž tendenciu vznikať pozdĺž riek, údolí, a áno - aj ciest, ktoré nie sú v podstate ničím iným než (občas i priamočiarymi) líniami. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí si pozrieť mapku archeologických nálezísk a aktivít Slovenska alebo i obyčajnú mapu slovenských kostolov a určite zbadáte zopár “ley línií”. Niektoré priamkovité zoradenia stavieb a sídel s prírodnými črtami a javmi dokonca mohli vzniknúť úmyselne, s praktickým, symbolickým, či spirituálnym účelom. Tieto línie však rozhodne nie sú to, čo si “moderní” lej-lajniaci pod slovom ley línie predstavujú.



Aby som bol úplne férový, musím podotknúť, že i keď Watkinsova idea bola pomerne výstredná, on sám nabádal k opatrnosti. I dnes sa nájdu jeho nasledovníci, ktorí sa snažia mať k celej záležitosti čo najracionálnejší prístup a vysvetľujú existenciu niektorých “ley línií” ako úmyselných konštrukcií s (prevažne) náboženským významom. Medzitým sa však táto myšlienka dostala do paprčí ezoterikov, ktorí ju pochovali pod takú horu biomasy, že aj jej najúspešnejší producentský koncern Adolf-Josif-Mao by musel uznanlivo pokývnuť hlavou.

Lej sem, lej tam

V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ley línie zablúdili na ezoterickú párty a ostali tam uväznené dodnes. Začalo to tým, že ezoterici naše úbohé linky násilím skrížili s feng-šuej, a to, čo nasledovalo, z úcty k obetiam radšej nebudem opisovať. Iba sa taktne zmienim, že dvojito zaslepená štúdia s kontrolnou skupinou zistila, že až deväťdesiatosem (áno, opäť som to urobil naschvál) percent ley línií by ako alternatívu preferovalo doživotnú párty v pivniciach malebného zámku grófa de Sadeho. Zdá sa vám to prehnané? Nuž, čítajte ďalej a posúďte sami.

Ezoterickí lej-lajniaci sa totiž s takými konceptmi ako precíznosť a rigoróznosť nejako nepaprajú, a tak vám ley líniu načiarajú, kde len chcete. A nielen to - ešte vám z nich aj vyrobia čo len chcete. (Mimochodom ezo-ley línie prenikli i mimo našu Zem - do sveta Warcraftu.)

Pri potýkaní sa s rôznymi druhmi šarlatánstva som sa doteraz nestretol s tak protichodnými názormi na jeden a ten istý fenomén. Niektorí samozvaní odborníci ley línie opisujú ako miesta zlomov v zemskej kôre, magnetické línie alebo ako energetické línie prepájajúce čakry Zeme. Bez ohľadu na ich charakter sa však jednohlasne zhodnú, že majú priaznivý/nepriaznivý/priaznivo-nepriaznivý, prípadne nepriaznivo-priaznivo-nepriaznivý účinok na ľudské bytosti a liečia/spôsobujú oslabenie imunity, rakovinu... - proste tá istá pesnička, ako u iných šarlatánov.

Človek by si až prial, aby boli ezoterici aspoň občas trocha originálni - predstavte si, aký balík by mohli zarobiť, keby prišli na trh s niečím, čo by pomáhalo poradiť si napríklad s ohrýzaním nechtov, vŕtaním sa v nose, impulzívnym strhávaním chrást alebo hemeroidmi. Ľudia s uvedenými problémami sú predsa oveľa širšou cieľovou skupinou než kadejakí tuberáci.



Rôzniace sa názory na určitý jav však nie sú dôkazom jeho neexistencie. K výraznému podkopaniu konceptu ezoleyských línií paradoxne významnou mierou prispel človek, ktorý bol hlavný editorom časopisu The Ley Hunter a zaoberá sa takými témami ako sú UFO alebo liečivé kanály (uff... to bolo tesné, ledva som sa ubránil ďalšiemu fekálnemu vtipu) medzi mysľou a prírodou - Paul Dereveux. Ten bol hlavou dvadsaťročného projektu nazvaného The Dragon Project, ktorého cieľom bolo detekovať prejavy zemskej energie pomocou širokého spektra metód od merania radiácie a elektormagnetického poľa, až po využitie prútikárčenia a jasnovidcov.

Bohužiaľ projekt bol v literatúre opísaný pomerne vágne a najdetailnejšie opisy sa nachádzajú v knihách, na ktoré nemožno práve nacapiť nálepku “vedecké” Places of Power napísanej samotným Dereveuxom a Circles of Science od Dona Robinsona. Verdikt projektu však znel jasne - nepresvedčivé. Prejavy mystickej zemskej energie sa nepodarilo ani poriadne zmerať, nieto ešte dokázať a samotný Dereveux podľa vlastných slov myšlienku ezoterických ley línií vyvrátil. Aj keď sa zdá, že napodobujúc našich štvornohých kamarátov, túto vyvrátenú myšlienku opäť spapal, pretože v istej (aj keď veľmi zmenenej) podobe sa k nej neskôr vrátil.

Tu však ley línie necháme ďalej si “užívať” ezoterickú párty, do ktorej sa tak nešťastne zaplietli a potichu sa vytratíme. Tí empatickejší z vás si na znak súcitu k úbohým ley líniám môžu šnupnúť zopár liniek kostolnej omietky zmiešanej s namletými menhirmi. Dereveuxove závery o (ne)existencii miest s (nadpo)zemskou energiou totiž slúžia ako vynikajúci odrazový mostík k ďalšiemu šarlatáno-javu - geopatogénnym zónam.



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok