17.02.2015-00:52:00   |   Dušan Valent
#Pravek
#Evolúcia
#Zbúrané mýty
#Longformy
Ľuďom, ktorí informácie o evolúcii čerpajú z kníh tvorených kompiláciou z kontextu vytrhnutých citátov vedcov, zastaralých informácií, elementárneho nepochopenia princípov geológie či biológie a, úprimne povedané, úplných nezmyslov, sa môže zdať, že nie. Ibaže ako zistí každý, kto si aspoň prelistuje niektorú z hromady učebníc, odborných monografií alebo hoci aj populárno-náučných kníh venovaných paleontólogii z posledných dvoch-troch dekád, jednoznačne áno.

Vývojové rady

Aby sme čo najznázornejšie priblížili priebeh najvýznamnejších evolučných premien, siahli sme po akýchsi „vývojových radoch“. Tento krok má samozrejme svoje výhody aj nevýhody. Ilustrovanie evolučných premien prostredníctvom vývojových radov na jednej strane evokuje skreslenú predstavu lineárneho (namiesto vetviaceho sa) priebehu evolúcie, na strane druhej však takýto postup názorne ilustruje vývojové (medzi)štádiá, ktorými predkovia tej ktorej skupiny prešli.

Od bezstavovcov k násadcoplutvovcom



-

+ stavovce bez kostí
Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. myllokunmingiidy (Myllokunmingia, Haikouichthys, and Zhongjianichthys) spred približne 530 miliónmi rokov.
Podobne ako „červo-ryby“ (teda rané chordáty, napr. Haikouella, Yunnanozoon či Pikaia z počiatku prvohôr; dodnes prežívajú kopijovce), tieto bezčeľustnaté ryby ešte nemali v tele žiadnu kostnú hmotu ani mineralizované zuby. Pozorujeme však vznik hlavy, teda koncentráciu nervov a zmyslových orgánov v prednej časti tela, dokonca aj vznik chrupkovitej ochrany mozgu, akejsi primitívnej lebky. Chrbtová struna1 už bola segmentovaná na stavce. Podľa fylogenetických analýz príbuzenských vzťahov sú myllokunmingiidy ešte primitívnejšie ako posledné prežívajúce bezčeľustnaté ryby, mihule a sliznatky.


-

+ medzi čeľustnatými a bezčeľustnatými rybami
Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. panciernatá ryba Romundina spred 415 miliónov rokov.
Na tele zástupcov tohto rodu pozorujeme mozaikovitú zmes znakov čeľustnatých aj bezčeľustnatých rýb: uloženie nozdier a tvar mozgu pripomína bezčeľustnatce, ich stavba však zodpovedá rybám s čeľusťami.

+ medzi archaickými a modernými čeľustnatcami
Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Entelognathus spred 420 miliónov rokov.
Stavba tela entelognáta spája prvé čeľustnaté stavovce plakodermy s modernými čeľustnatými rybami. Plakodermám lebku aj samotné čeľuste tvorili pláty kosteného panciera. Hoci stavba kostry entelognáta jednoznačne radí medzi plakodermy, jeho čeľuste už tvorili rovnaké kosti aké nachádzame u moderných rýb.

+ spoločný predok drsnokožcov a kostnatých rýb
Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. rod Janusiscus spred 415 miliónov rokov.
Detailný výskum lebky tejto sibírskej praryby zistil zmes znakov typických pre kostnaté ryby (senzorické kanály) a znakov typických pre drsnokožce (cievy v spodnej časti mozgovne). Tvor podľa všetkého ešte nepatril ani do jednej z uvedených skupín, ale pripomínal posledného spoločného predka oboch. Lebku mal zväčša mineralizovanú, čo naznačuje, že chrupkovitá kostra nie je u žralokov a iných drsnokožcov primitívnym, ale odvodeným („vyspelým“) znakom.


-

+ spoločný predok lúčoplutvovcov a násadcoplutvovcov2
Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. rod Guiyu spred 419 miliónmi rokov.
Guiyu je najstaršia známa kostnatá ryba. Podľa očakávaní na jej tele nachádzame znaky oboch hlavných vývojových vetiev tejto živočíšnej skupiny. Hoci je rod Guiyu evolučne o čosi bližší prvým násadcoplutvovcom (napr. latiméria a pľúcnaté ryby dvojdyšníky), jeho lícne kosti viac pripomínali prvé lúčoplutvové ryby (Actinopterygii). Telo tejto praryby nieslo taktiež primitívne znaky, ktoré u iných nasadcoplutvých nepozorujeme, napr. ozubenú kosť medzi premaxilami (kosti hornej čeľuste) či prsné ostne podobné prvotným žralokom, prarybám akantódam a primitívnejším panciernatým prarybám plakodermám.



Evolučná cesta k obojživelníkom3


Dôležité znaky neskôr využité obojživelníkmi, ktoré už boli k dispozícii u prvotných prarýb:

  • Vakovité vychlípenie pažeráka - v rôznej podobe sa vyskytuje u všetkých kostnatých rýb, zrejme sa teda vyvinulo u spoločného predka lúčoplutvovcov a násadcoplutvovcov; jeho modifikáciou vznikli pľúca aj plávací mechúr (ktorý však plutváňovité, bahniakovce, šťukovcovité a iné ryby dodnes používajú ako jednoduchý prídavný dýchací orgán)

  • Masívne plutvy s rovnakými kosťami (stehenná kosť, ramenná kosť) ako majú štvornožce: typické pre všetky násadcoplutvé2 ryby


  • + spoločný predok dvojdyšníkov a vývojovej línie „štvornožcotvarých“ (Tetrapodomorpha)
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Tungsenia spred 410 miliónov rokov.
    Rod vykazoval niektoré pokročilé modifikácie mozgu aké vidíme u štvornožcov, napriek tomu uňho pozorujeme množstvo primitívnych znakov spoločných s prvotnými dvojdyšníkmi, ale nie neskoršími štvornožcotvarými rybami. Táto mozaikovitá zmes primitívnych a pokročilých znakov nasvedčuje, že tvor mal blízko k poslednému spoločnému predkovi štvornožcotvarých (tetrapodomorfov) aj dvojdyšníkov.

    + vznik nozdier obojživelníkov
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Kenichthys spred 400 miliónov rokov.
    Prechodný stav medzi vonkajšími nozdrami ako u rýb a vnútornými nozdrami na spôsob štvornožcov (vnútorné nozdry pľucnatých rýb dvojdyšníkov vznikli nezávisle).


    -

    + navonok ryby, anatómia už viac podobná obojživelníkom
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: bazálni zástupcovia Eotetrapodiformes, najlepšie známy je Eusthenopteron spred 385 miliónov rokov.
    Štvornožcotvaré ryby stavbou zubov (labyrintodontný chrup), prítomnosťou vonkajších aj vnútorných nozdier (choany) a stavbou „pleca“ pripomínajúce obojživelníky.


    -

    + „rybo-obojživelníky“ s plutvami
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: bazálni zástupcovia skupiny Elpistostegalia (= Panderichthyida), dobre známy je napr. Panderichthys spred 380 miliónov rokov.
    Sploštené telo bez análnej a chrbtovej plutvy, priamy chvost, do hora smerujúce oči, čelové kosti, dobre vyvinuté pľúca, mozog viac podobný štvornožcom ako rybám, no končatiny stále viac podobné iným násadcoplutvovcom ako raným obojživelníkom.


    -

    + „rybo-obojživelníky“ s nohami
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Elpistostege a Tiktaalik spred 385 až 365 miliónov rokov.
    Zachovávali si znaky podobné rybám, napr. rybie šupiny, rybiu stavbu sánky a podnebia (palatum), dokonca lúče plutiev. Pozorujeme však vznik nových pokročilých znakov, ako je voľný krk (ktorý ryby nemajú), ucho schopné počuť aj na súši, kĺb zápästia a prstom podobné útvary. Končatiny rodu Tiktaalik sú podľa paleontológa Donalda Prothera „dokonalým prechodom medzi plutvami rýb a končatinami štvornožcov“.


    -

    + „rybo-obojživelníky“ podobné obojživelníkom
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Elginerpeton, Ventastega spred 370 - 360 miliónov rokov.
    Oba rody poznáme len z neúplných pozostatkov, tie však nesú mozaikovitú zmes primitívnych znakov podobných rodu Panderichthys a vyspelých znakov podobných ichtyostege (napr. končatiny ukončené zrejme plutvovitými chodidlami, nie chodidlovitými plutvami).


    -

    + obojživelníky so znakmi rýb
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Ichthyostega spred 365 miliónov rokov.
    Prítomné sú dlhšie, silnejšie končatiny, pevnejšie stavce, ichtyostega a príbuzné formy však stále pripomínali ryby vonkajšími žiabrami, chvostovou plutvou a bočnou čiarou. Na rozdiel od dnešných obojživelníkov mala ichtyostega na končatinách sedem alebo osem prstov.

    + zlepšenie schopnosti chodiť
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Hynerpeton spred 360 miliónov rokov.


    -

    + zánik vonkajších žiabrí v dospelosti
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Tulerpeton spred 360 - 355 miliónov rokov.
    Zánik chvostovej plutvy, končatiny však boli stále pádlovité a so šiestimi prstami, používané viac na pohyb vo vode ako na súši.


    -

    + končatiny uspôsobené na kráčanie
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Pederpes spred 355 až 345 miliónov rokov.
    Končatiny už neboli pádlovité, no stále niesli „prst navyše“.



    Vznik žiab



    -

    + posledný spoločný predok žiab a salamandier
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Gerobatrachus spred 290 miliónov rokov.
    Zviera malo vyvinutý chvost, prechodnú stavbu chrbtice, členok podobný salamandrám, ale lebku podobnú žabám.


    -

    + „takmer žaby“
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Triadobatrachus spred 250 miliónov rokov.
    Ešte stále krátke nohy a dlhá chrbtica, no lebka už veľmi podobná žabám.

    + najprimitívnejšie žaby
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Prosalirus spred 190 miliónov rokov.
    Už boli prítomné dlhšie končatiny, krátky chvost a adaptácie panvy na skákanie. Strata posledných znakov pripomínajúcich viac salamandry ako žaby.

    Pôvod ichtyosaurov, najšpecializovanejších morských plazov druhohôr



    -

    + obojživelný spôsob života, tvar tela podobný suchozemským plazom
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Wumengosaurus spred 250 miliónov rokov a skupina Thalattosauria.
    Talattosaury už pripomínali ichtyosaury stavbou rypáku ako aj ďalšími znakmi lebky a končatín, proporciami tela však pripomínali suchozemské jaštery. Hoci žili o čosi neskôr ako prvé ichtyosaury, zachovali si pôvodnú stavbu tela ich predkov. Že patria medzi blízkych príbuzných ichtyosaurov sa potvrdilo len nedávno.


    -

    + premena končatín
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: skupina Hupehsuchia.
    Hupechsuchiany boli obojživelné plazy, ktorých pádlovité končatiny niesli prsty spojené kožnou blanou. Niektorí zástupcovia mali po päť prstov, iní mali, tak ako ichtyosaury, prstov viac. Okrem vonkajších znakov podporuje tu prezentovanú evolučnú pozíciu hupehsuchianov ich stavba lebky a nedávno zistená podobnosť v stavbe chrbtových stavcov a kostí končatín s kartorynchom (viď nižšie).

    + ichtyosaury (v najširšom zmysle) ešte schopné pohybu na súši


    -

    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Cartorhynchus spred 245 miliónov rokov.
    Na rozdiel od neskorších ichtyosaurov mal veľmi krátke čeľuste, pádlovité končatiny stále schopné pohybu na súši a menej chrbtových stavcov.

    + prvé výlučne morské ichtyosaury
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Utatsusaurus spred 245 miliónov rokov.
    Stále dlhý chvost bez dobre vyvinutej plutvy, žiadna chrbtová plutva, len krátke pádlovité končatiny. Kým u neskorších ichtyosaurov je stehenná kosť kratšia ako kosť ramenná, u rodu Utatsusaurus dosahujú približne rovnakú dĺžku (u primitívnejších plazov je stehenná kosť dlhšia).


    -

    + prechodné plutvy
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Chaohusaurus spred 245 miliónov rokov.
    Vznik chvostovej plutvy podporilo mierne ohnutie chvosta (u neskorších foriem výrazné). Plutvy na končatinách sa mierne predĺžili, rypák bol, tak ako u primitívnejších foriem a na rozdiel od vyspelejších ichtyosaurov, krátky.


    -

    + tvar tela začína pripomínať delfína
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Mixosaurus spred 235 miliónov rokov.
    Predĺžené plutvovité končatiny, čiastočne vyvinutá chvostová plutva, predĺžený rypák, ale iba nízka chrbtová plutva.

    + pokročilé ichytosaury
    Napríklad Stenopterygius


    -





    Pôvod korytnačiek



    -

    + stavce ako u korytnačiek, rozšírené rebrá
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Eunotosaurus spred 260 miliónov rokov.
    Znakmi lebky pripomína primitívne praplazy, no jeho počet stavcov, ich veľkosť a štruktúra je prakticky identická s korytnačkami. Rebrá širokého trupu boli rozšírené, sploštené a navzájom sa prekrývali.

    + vznikajúca schránka
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Pappochelys spred 240 miliónov rokov.


    -

    Stavbou tela predstavuje prakticky dokonalý medzičlánok medzi eunotosaurom a pappochelysom, s ktorými ho spájajú rozšírené a sploštené rebrá, zvláštne, predĺžené stavce a modikácie pletencov končatín. Ešte nemal vyvinutý brušný pancier, pozorujeme však prítomnosť robustných, tesne pri sebe umiestnených brušných rebier, ktoré sú niekedy vzájomne zrastené.

    + brušná časť panciera (plastrón)


    -

    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Odontochelys spred 210 miliónov rokov.
    Hoci tvar tela už začínal evokovať pravé korytnačky, pancier zvieraťa bol oproti nim takpovediac polovičný. Namiesto chrbtového panciera mal odontochelys stále iba rozšírené rebrá. Navyše, zvieraťu v čeľustiach stále rástli drobné zuby - moderné korytnačky sú bezzubé.

    + chrbtový pancier, bezzubý zobák
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Proganochelys (Triassochelys) spred 210 miliónov rokov.
    Najstaršia známa pravá korytnačka (Testudines) objavená v Nemecku a Thajsku. Napriek na prvý pohľad modernému vzhľadu sa od súčasných druhov v rôznych aspektoch líšila, napríklad pancierom doplneným o kostené platne, ktoré chránili nohy, neschopnosťou stiahnuť hlavu do panciera a chvostom, ktorý bol chránený kosteným kyjom.

    Vznik cicavcov



    -

    + prvé znaky cicavcov, telo podobné jašterici
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: prví zástupcovia skupiny Synapsida (cicavcovité „plazy“), napríklad Archaeothyris spred 310 až 305 miliónov rokov.
    Náznak vzniku tesákov (začiatok diferenciácie chrupu) a nižšie umiestnený spánkový otvor, no stále prítomnosť mnohých primitívnych znakov: sánku tvorilo množstvo malých kostí (u cicavcov ju tvorí jediná kosť – ekvivalent kosti dentare, teda zubná kosť), sánka sa pripájala na lebku kĺbom medzi kosťami articulare a quadratum, z ktorých neskôr vznikli kosti stredného ucha kladivko a nákovka4, chodidlá pri kráčaní ďaleko od trupu, ústnej dutine chýbalo podnebie.


    -

    + výraznejšie znaky cicavcov
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: prvotné sfenakodonty (Sphenacodontia)ako Haptodus spred 300 miliónov rokov.
    Dentálna kosť sa stáva najväčšou kosťou sánky, výraznejšie tesáky.


    -

    + ďalšie modifikácie ústnej dutiny
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: primitívne terapsidy (Therapsida), napr. Biarmosuchus spred 270 miliónov rokov.
    Stavbou lebky na prvý pohľad pripomínali primitívnejšie sfenakodonty, kosť dentare však už tvorila viac ako polovicu sánky, pričom stavba pletencov poukazuje na vzpriamenejšiu chôdzu. Ďalšími vyspelými znakmi bola strata druhého páru tesákov hornej čeľuste. Naopak, tesáky pribudli v dolnej čeľusti.


    -

    + „plazy“ veľmi podobné cicavcom
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: rané cynodonty (Cynodontia), napr. Cynognathus a Thrinaxodon spred 250 až 240 miliónov rokov.
    Zuby v prednej časti čeľustí diferencované na tesáky a rezáky, v zadnej časti ešte k diferenciácii nedošlo. Umiestnenie nervov v lebke naznačuje prítomnosť hmatových fúzov. Kosť dentare už tvorila väčšinu sánky. Došlo taktiež k vzniku kosteného podnebia, ktoré umožňovalo súčasne dýchať a prehĺtať.


    -

    + prvotné cicavce (v širšom zmysle)
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: prvotní zástupcovia skupiny Mammaliformes ako napr. Morganucodon spred 205 miliónov rokov.
    Absencia chrupu u mladučkých jedincov naznačuje, že matky kojili mláďatá5, prítomnosť Harderovej žľazy nepriamo potvrdzuje prítomnosť srsti (cicavce využívajú jej sekrét pri starostlivosti o srsť). Kosť dentare tvorila takmer celú sánku, ktorá sa však na lebku stále napájala pôvodným, „plazím“ kĺbom.

    + dva funkčné kĺby čeľuste
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Diarthrognathus spred 190 miliónov rokov.
    Diarthrognathus mal dva funkčné kĺby spájajúce sánku s lebkou, pôvodný kĺb primitívnejších synapsidov (medzi kosťami quadratum a articulare) aj nový, pre neskoršie cicavce typický kĺb medzi kosťami dentare a squamosal.


    -

    + prechod vo vývoji kostí stredného ucha
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Yanoconodon spred 120 miliónov rokov.
    Kosti stredného ucha quadratum a articulare (incus a malleus) boli ešte stále pripojené k sánke.


    -



    Rozdiel v postavení kostí articulare a quadratum medzi prvými cicavcami (hore) a prvými zástupcami evolučnej línie synapsidov, ktorá k cicavcom viedla (dolný obrázok).




    Pôvod koní


    Vývoj raných koní prebiehal tak búrlivo, že namiesto evolučného rodostromu viac pripomínal akýsi krík. Nové, vyspelejšie rody vznikali zväčša odštiepením, nie nahradením starších rodov (to isté platí pre druhy), ktoré so svojimi potomkami niekedy žili státisíce až milióny rokov bok po boku a naďalej vytvárali nové druhy. Miestami sa preto súčasne vyskytoval až tucet rôznych druhov prakoní zastupujúcich viaceré vývojové stupne ich evolúcie.

    Napriek zložitému priebehu je evolúcia koní od malých, štvorprstých obyvateľov pralesa smerom k veľkým, dlhonohým obyvateľom otvorených priestranstiev jedným z najlepšie zdokumentovaných evolučných prechodov. Objavili sme nielen prechodné štádiá medzi jednotlivými telesnými stavebnými plánmi, ale taktiež rody a druhy prezentujúce prechodné štádiá medzi týmito prechodnými štádiami. Akoby to nestačilo, vo viacerých prípadoch sa podarilo objaviť skameneliny jedincov, ktoré reprezentujú evolučný prechod aj medzi nimi!


    -

    + štvorprsté prakone
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Eohippus6 alebo Protorohippus spred 52 až 50 miliónov rokov.
    Menej ako pol metra vysoké zvieratá obývajúce lesné prostredie, podobné prvotným tapírom ako Homogalax a prvotným nosorožcom ako Hyrachnus7. Na zadných končatinách mali tri a na predných štyri prsty (štvrtý prst už zakrpatený). Že Eohippus patrí medzi prvé kone (čeľaď Equidae) a nie medzi príbuzné nepárnokopytníky, potvrdzuje charakteristická stavba ušnej oblasti lebky a detaily na zuboch.


    -

    + strata štvrtého prstu
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Mesohippus, ktorý sa objavil pred asi 40 miliónmi rokov.
    Zvieraťu sa vyvinula masívnejšia sánka, predĺžili sa nohy a v priebehu svojho vývoja stratilo štvrtý prst predných končatín (u najstarších zástupcov rodu bol ešte prítomný), pričom stredný prst niesol väčšinu hmotnosti. S primitívnejšími prakoňmi mezohipa spájajú „prechodné články medzi prechodnými článkami“ ako napr. Epihippus, resp. skorší a archaickejší Orohippus.

    + postranné prsty sa už nedotýkajú zeme
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Parahippus spred asi 20 miliónov roko.v
    Rozmery poníka, tvárová časť hlavy podobná moderným koňom, stoličky s vyššou korunkou (začiatok prispôsobenia sa na spásanie odolnej trávnatej potravy).


    -

    + výrazne vyššie korunky stoličiek, redukcia postranných prstov
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Merychippus, ktorý sa objavil pred asi 20 miliónmi rokov (a vytvoril takmer 20 druhov!).
    Výrazná zmena vo výške stoličiek naznačuje prispôsobenie na spásanie odolných tráv. Dĺžka postranných prstov sa u jednotlivých druhov merychipa rôznila, u viacerých boli kratšie a slabšie ako u parahipa.

    + zánik postranných prstov
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Dinohippus, ktorý vznikol pred asi 10 miliónmi rokov.
    Zvyšky postranných prstov sa vyskytovali len u niektorých jedincov.

    + medzi dinohipom a modernými koňovitými
    Evolučný medzistupeň reprezentuje: napr. Plesippus (Equus simplicidens), ktorý sa objavil pred 3,5 miliónmi rokov.
    Stavba tela podobná zebre, hlava skôr pripomínala osla.

    Pôvod veľrýb


    -


    Molekulárne analýzy príbuzenských vzťahov radia veľryby medzi párnokopytníky, konkrétne do blízkeho príbuzenstva hrochov8. Fosílny záznam zaradenie medzi párnokopytníky (ktoré boli pôvodne všežravcami alebo mäsožravcami) potvrdzuje.




    -

    + chodiace, dlhonohé veľryby
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: pakicetidy ako napríklad Pakicetus spred 53 miliónov rokov.
    Na prvý pohľad vlkom podobné dravce s kopytami. Osobitosti v postavení ušných kostí a stavba mozgovej dutiny jednoznačne dokazujú, že išlo o rod veľmi primitívnej veľryby (nákovka v strednom uchu tvarom vo všetkých smeroch prechodná medzi nákovkou dnešných kopytníkov a veľrýb). Zaradenie medzi párnokopytníky pre zmenu potvrdzuje členková kosť astragalus, ktorá nesie pre párnokopytníky typickú „zdvojenú“ kladku na oboch koncoch. Zviera nedokázalo dobre bežať a zrejme lovilo svoju potravu vo vode.


    -

    + obojživelné veľryby brakických vôd
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: ambulocetidy ako napr. Ambulocetus spred 50 miliónov rokov.
    Skrátené končatiny začínali pripomínať plutvy.


    -

    + obojživelné, prevažne morské veľryby
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: remingtonocetidy ako napr. Kutchicetus spred 49 až 45 miliónov rokov.
    Výrazne skrátené končatiny, predĺžené telo.

    + zanechanie obojživelného spôsobu života
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: protocetidy, napr. Maiacetus, Rodhocetus a Protocetus.


    -

    Archaickí zástupcovia čeľade Protocetidae sa ešte dokázali – hoci len veľmi neohrabane - pohybovať na súši, na čo poukazuje panva stále pripevnená ku krížovým stavcom. Ako naznačuje pozícia plodu v jednom z nálezov rodu Maiacetus, na súši aj rodili. Skameneliny rodu Rodhocetus dokazujú, že archaické protocetidy stále niesli na prstoch kopýtka . Na druhej strane, viacerými znakmi (krátke krížové stavce, robustné stavce na koreni chvosta, vyššie tŕne driekových stavcov) pripomínali veľryby, ktoré používajú chvost ako hnaciu silu pri plávaní. O čosi vyspelejšie protocetidy, napr. Protocetus (vyobrazený vpravo) alebo Takracetus, už mali končatiny redukované do takej miery, že boli výhradne vodné.


    Podrobne preberáme v samostatných článkoch

    Pôvod vtákov

    Mimoriadne špecializované telá súčasných operencov sú na prvý pohľad obrovskou výzvou pre evolučnú teóriu. Našťastie, objavili sme širokú paletu vývojových medzistupňov, ktoré takmer znak po znaku premosťujú tvory so stavbou tela na spôsob prvých krokodílov a dnešné vtáky. Tieto medzistupne voláme dinosaury. Na evolučný prechod od „takmer dinosaurov“, cez vtákovité dinosaury po dinosaurovité vtáky, ako aj pozoruhodné evolučné medzičlánky v rámci iných skupín dinosaurov si posvietime v samostatnom článku (už čoskoro... snáď :).

    Pôvod človeka


    Vzpriamené lesné ľudoopy, „opoľudia“ australopitekovia so zmesou prechodných znakov (menej vystupujúca tvár, väčší mozog), vyspelých znakov (chodidlo, panva, chrup, manipulačná schopnosť rúk, to všetko podobné ľuďom) a primitívnych znakov (telesné proporcie, rozdiely medzi pohlaviami, tempo rastu ako u ľudoopov), či praľudia sprvu viac podobní australopitekom (H. habilis a príbuzní), neskôr postupne nadobúdajúci viac a viac ľudských znakov. O tom všetkom až od vzniku primátov ako takých pojednávame v tomto článku.

    Bonus


    -

    Červone s nohami
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Eocaecilia spred 210 miliónov rokov.
    Dlhé telo, ale stále štyri krátke končatiny.


    Hady s nohami
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napríklad Portugalophis, Diablophis a Eophis spred asi 160 až 150 miliónov rokov.
    Dlhé, hadovité telo a hadia lebka, ešte stále štyri krátke končatiny.


    -

    Nohatý lamantín
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Pezosiren spred 50 miliónov rokov.
    Lebka typického lamantína, ťažké kosti naznačujúce život vo vode, krátke nohy zvieraťa však pripomínali nohy suchozemského zvieraťa.


    -

    Kosticovcovitá veľryba so zubami
    Evolučný medzistupeň reprezentujú: napr. Aetiocetus spred 30 miliónov rokov.
    Hoci mal Aetiocetus v čeľustiach ešte zuby, stavba jeho lebky dokazuje prítomnosť kostíc. Mimochodom, prvé kosticovcovité veľryby ako Mammalodon kostice vôbec nemali, znaky na lebke ich napriek tomu jednoznačne radia do tejto skupiny.

    Žirafovité so stredne dlhým krkom


    -

    Hoci si čeľaď žirafovitých obvykle spájame s mimoriadne dlhými krkmi, tento znak je charakteristický len pre hŕstku zástupcov skupiny. Väčšina z krátkokrkých žirafovitých vymrela, prežil len jeden. Je to v pralesoch centrálnej Afriky žijúca okapia. Keďže už predkovia žirafovitých, ako napríklad Prodremotherium spred asi 25 miiónov rokov, či prvé žirafovité ako Canthumeryx spred 14 až 18 miliónov rokov, niesli mierne predĺžený krk, v evolučnej línii vedúcej (okrem iného) k okapii išlo o druhotné skrátenie. Naopak, v evolučnej línii vedúcej k samotným žirafám sa pôvodne mierne predĺžený krk ďalej predlžoval. Prechodnou formou bol napríklad rod Samotherium spred asi 7 miliónov rokov.

    Ako vidieť, niektoré jeho druhy (v tomto prípade vyobrazený S. boissieri) sa stále vyznačovali len mierne predĺženým krkom. Iné, ako S. major, mali krk v pomere k telu asi dvakrát dlhší ako okapia a celkovo až meter dlhý. Zmenu umožnilo predĺženie prednej časti krčných stavcov. Pred asi miliónom rokov nasledovalo predĺženie zadných častí stavcov, ktoré je doložené len u dodnes žijúcej žirafy. Archaická vymretá žirafa Giraffa sivalensis je tomto smere prechodná medzi žirafovitými na spôsob samotéria a súčasnými žirafami (viac sa dozviete v tejto štúdii).

    -

    Dodatok a poznámky

    Nesprávne predstavy o evolučných medzičlánkoch
    Bez pochopenia, ako proces evolúcie funguje, sa v súvislosti s evolučnými prechodmi objavujú rôzne scestné očakávania. Napríklad predstava, že vývojový medzičlánok musí vyzerať spolovice ako zviera A a spolovice ako zviera B, ktoré evolučne premosťuje. V skutočnosti evolúcia prebieha zväčša mozaikovito a evolučné medzičlánky vykazujú zmes vyspelých (resp. odvodených) a primitívnych (bazálnych) znakov.

    Rovnako nesprávna je požiadavka, aby sa za evolučné medzičlánky považovali len priami predkovia. V skutočnosti celkom postačí aj pozícia akýchsi „evolučných prastrýkov“. Aj tí umožnia rekonštrukciu evolučných premien v histórii druhov. Evolučnými medzičlánkami sú teda druhy alebo skupiny, ktorých anatómia vykazuje prechodný stav, nie priami predkovia. Vzťahy evolučný predok - potomok v skutočnosti možno sledovať len v mimoriadne kompletných horninových súvrstviach s detailným časovým rozlíšením vrstiev. A tie sú typické pre vodné prostredie. Ak chcete zistiť tento typ vzťahov pre suchozemské druhy, smola. Metódy zisťovania príbuzenských vzťahov vyhynutých organizmov (fylogenetické analýzy) dokážu určiť mieru príbuznosti, ale nie to, či niektorý tvor bol priamym predkom iného.

    V neposlednom rade, medzičlánkom bol v skutočnosti každý druh, ktorý nachádzame vo fosílnom zázname a nevymrel bez potomkov. V tomto ohľade sú nimi aj súčasné druhy, z ktorých sa v budúcnosti vyvinú ďalšie druhy. V tomto článku evolučné medzičlánky chápeme v tradičnejšom zmysle, ako prechodné formy medzi odlišnými telesnými stavebnými plánmi.

    Poznámky
    1. Ohybný chrupavkovitý útvar pozdĺž chrbta, z ktorého sa embryám stavovcov stáva želatínovitá hmota medzistavcových platničiek a nahradzuje ju chrbtica.
    2. Skupina rýb, kam patria lalokoplutvovce (napr. latiméria) a skupina Rhipidistia, ktorú tvoria pľúcnaté ryby dvojdyšníky spolu so „štvornožcotvarými“ (Tetrapodomorpha).
    3. Sady skamenených odtlačkov stôp z Írska, Austrálie a Poľska naznačujú, že z obojživelníkom podobných rýb pred 400 - 370 miliónmi rokov vznikali viaceré vývojové vetvy nezávisle na sebe nadobúdajúce adaptácie na suchozemský život. Hoci nevieme, z ktorej vznikli súčasné obojživelníky, dôležité je, že fosílie zachytávajú všetky dôležité medzistupne tejto evolučnej trajektórie.
    4. Primitívne amnióty počujú pomocou kostí sánky, ktoré prenášajú zvuk k strednému uchu, v ktorom majú len strmienok (hady nepočujú, keď zdvihnú hlavu zo zeme). Mimochodom, presun kostí sánky articulare a quadratum do štruktúry stredného ucha (a ich premenu na kladivko a nákovku), ktorý podstúpili v evolúcii synapsidy, podstupujú v embryonálnom vývine aj ľudia!
    5. Mliečne žľazy zrejme vznikli modifikáciou embryonálneho základu, z ktorého vznikajú aj potné žľazy – hoci sa niekedy tvrdí opak, niektoré plazy skutočne tieto žľazy majú.
    6. Druhy vyčlenené do rodu Eohippus sa pôvodne radili do rodu Hyracotherium. Typový druh tohto rodu však nebol raným zástupcom koňovitých, ale zástupcom blízko príbuzných paleotérií. Ako Hyracotherium sa označovalo množstvo ďalších druhov primitívnych nepárnokopytníkov, z ktorých však niektoré skutone patrili do čeľade koňovitých. Dnes sa považujú za osobitné rody, konkrétne Arenahippus, Minippus, Sifrhippus, Xenicohippus, Pliolophus a Protorohippus.
    7. Kone a nosorožce sú sesterské skupiny koní, spolu s ktorými patria medzi nepárnokopytníky.
    8. Pozícia evolučných „bratov“ alebo „synovcov“ veľrýb sa však hrochom ozaj hodí, a to z viacerých dôvodov. Sú to obojživelné zvieratá, ktoré vedia po pôrode plávať ešte predtým, než sa naučia chodiť. Vo vode dokonca aj dojčia!

    Použitá a odporúčaná literatúra
    Carroll, R. L.: The rise of amphibians : 365 million years of evolution. The Johns Hopkins University Press, 2009.
    Prothero, D. R.: What the Fossils Say and Why It Matters. Columbia University Press, 2007.
    Prothero, D. R.: Schoch, R.M.: Horns, Tusks, and Flippers: The Evolution of Hoofed Mammals. Johns Hopkins University Press, 2003.
    Benton, M. J.: .Vertebrate Palaeontology (4. vydanie). Wiley Blackwell, 2015.
    Thewissen, J. G. M.: The walking whales : from land to water in eight
    million years. University of California Press 2014

    Obrázky: Stanton Fink, Brian Choo, Nobu Tamura, Dmitry Bogdanov, Smokeybjb, Stefano Broccoli, FunkMonk (Michael B. H.), Mcy jerry, Conty, Deinocheirus, PLoS ONE, MCDinosaurhunter
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok







    Pridať e-mail