Tento článok je súčasťou seriálu, ktorého cieľom je prezentovať rozmanitosť pravekého života do podstatne väčšej miery, ako to robí dostupná populárno-náučná literatúra. Ak vás zaujímajú ďalšie články seriálu, kliknite na tento Rozcestník.

Zadusený experiment evolúcie

Geologický záznam najhlbšej geologickej minulosti Zeme obsahuje detritický uraninit, siderit a pyrit, ktoré v prítomnosti kyslíka zvetrávajú na iné minerály. To znamená, že bol plynný a vodný obal našej planéty v tých časoch neokysličený*. Až pred približne 2,3 miliardami rokov zastúpenie voľného kyslíka, ktorý ako vedľajší produkt metabolizmu produkovali niektoré mikróby**, výraznejšie stúplo. Jeho úroveň umožnila organizmom vytvárať kolagén a iné chemikálie, bez ktorých nie je možné dosiahnuť makroskopické rozmery.



A život sa tejto príležitosti chopil. Objavili sa gabonionty známe aj ako francevillská biota. Tieto tvory merali až 17 cm – obrovský skok oproti mikróbom, ktoré dominovali celej Zemi dovtedy.

Skameneliny gaboniontov zatiaľ poznáme z jediného náleziska v západoafrickom Gabone. Paleontológovia sú napriek tomu mimoriadne radi - ide totiž o objav z čias, z ktorých sa zachoval len veľmi nekompletný geologický a ešte nekompletnejší paleontologický záznam. Navyše, gabonionty možno predstavujú najstaršie známe organizmy s bunkovým jadrom.

Pôvodne želatínovité telá týchto tvorov charakterizovala lúčovitá súmernosť a prekvapivá rôznorodosť – boli okrúhle, pretiahnuté alebo laločnaté - s povrchom, ktorý mohol byť hladký, pretkávaný záhybmi či hrčovitý (viď. aj perexový obrázok).

Nešlo o jeden rod či druh, ale o celú, doposiaľ celkom neznámu skupinu života. Napriek rozmanitosti všetky gabonionty charakterizovala centrálna guľovitá časť, azda orgán, ktorého význam nepoznáme. Nepoznáme ani žiadnych príbuzných týchto záhadných bytostí. Neboli rastlinami, živočíchmi ani hubami, ale s najväčšou pravdepodobnosťou samostatnou vývojovou vetvou. Vymreli niekedy pred 1,9 miliardami rokov, keď zastúpenie voľného kyslíka opätovne padlo takmer na úplnú nulu.

Prvé makro-riasy?

Gabonionty sa považujú nielen za najstaršie makroskopické organizmy, ale zároveň za najstaršie známe organizmy s jadrom - eukaryoty. Doposiaľ patrilo prvenstvo, hoci len pochybné, skamenelinám označeným ako Grypania. Išlo o vláknité, ale až 10 cm dlhé riasy (alebo bakteriálne kolónie... alebo gigantické baktérie). Ich príslušnosť medzi eukaryoty však nie je celkom istá. Navyše, hoci najstaršie potenciálne skameneliny rodu sú datované na približne 2,1 miliardy rokov, neodškriepiteľný paleontologický záznam pochádza až z čias pred 1,5 až 1,3 miliardami rokov.

A to je obdobie, počas ktorého sa objavuje aj typ skameneliny zvaný Horodyskia. Na prvý pohľad pripomínal tenkým povrázkom prepojené hrášky. "Vlákno" bolo zrejme pripevnené ku dnu, pričom jednotlivé "hrášky" merali spočiatku okolo pol milimetra. Ako toto primitívne zviera (alebo kolónia prvokov?) pokrývali usadeniny, preskupovalo sa. "Hráškov" ubúdalo, no rástli a menili tvar - viac nepripomínali malé guľky, ale skôr akési bobule. Napokon mohli merať viac ako pol centimetra. Tieto kolóniovité organizmy sa rozšírili po celom svete.

Pevnina nebola pustá

Prvé rastliny a huby sa na súši zjavili asi pred 430 miliónmi rokov. Tradičné vyobrazenia predkambrickej pevniny preto zachytávajú holé, vyprahnuté skalné pustiny na spôsob dnešného Marsu. Geochemické indície však naznačujú existenciu pevninských pôd s mikroorganizmami už pred približne 3,4 miliardami rokov. A v 2,2 miliardy rokov starých usadeninách Južnej Afriky sa dokonca podarilo objaviť pol milimetra až dva milimetre (a teda voľným okom viditeľné) dlhé skameneliny nazvané Diskagma.

Určite nešlo o zástupcu rastlín, húb ani živočíchov, ktoré vznikli oveľa neskôr, ale o čosi oveľa jednoduchšie, možno ďalší z prvotných organizmov s bunkovým jadrom. Tieto lievikovité tvory za života vytvárali husté, vláknami pospájané porasty. Diskagma trochu pripomínala nemeckú hubu Geosiphon a navonok (ale nie vnútrom) aj záhadnú, lišajníky pripomínajúcu skamenelinu nazvanú Thucomyces.

Thucomyces žil na rovnakom území ešte o pol miliardy rokov skôr, a taktiež vytváral drobné, no husté porasty z kolónií prepojených jedincov, ktoré mohli byť viditeľné voľným okom. Ich turbanovité telo bolo dokonca ešte väčšie, „až“ trojmilimetrové. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, nešlo o rastlinu, hubu ani lišajník.



Éra, v ktorej Thucomyces existoval, sa niekedy považuje ako predvoj k veľkému okysličeniu, počas ktorej taktiež došlo k zvýšeniu zastúpenia atmosférického kyslíka.



Pozor, ešte tento týždeň prinesieme pokračovanie Galérie najzáhadnejšieho života optimisticky nazvané "Raj posiaty mŕtvolami". Krátko nato sériu zakončíme dôsledným pohľadom na údajne najväčšiu záhadu paleontológie a evolučnej biológie, ktorú tak často prekrúcajú ID-kreacionisti. Presne tak, pozrieme sa na zúbok kambrickej explózii, údajnému náhlemu zjaveniu údajne moderných organizmov.


Poznámky:
* až na prípadné regionálne výnimky – detailný pohľad na geologický záznam skutočne ukazuje, že zastúpenie voľného kyslíka miestami stúplo už oveľa skôr, ale len dočasne
** mikróby produkovali voľný kyslík už stámilióny rokov predtým, prakticky všetky jeho molekuly však chemické reakcie naviazali na rôzne horniny, až keď – z komplikovaných geologických príčin – sa spomalilo tempo zvetrávania, bolo možné jeho hromadenie

-

Obrázky: Retallack, Ventus55, Foolp, James St. John Follow

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet