Oh, zdravím milí pútnici! Prisadnite si k praskajúcim plameňom a zohrejte si skrehnuté prsty! Nepochybne ste sem prišli, aby ste si vypočuli ságu o Zemevidovi Mrzutom, ktorý nezápolil s drakmi, mamutmi, obrami ani trollmi. Jeho súperom bol totiž niekto väčší - zápolil zo samotným Skyrimom dúfajúc, že odhalí tajomstvá jeho minulosti. Túto ságu vám ale dnes nerozpoviem, pretože mám pre vás niečo lepšie - zvitok, ktorý tento bájny hrdina napísal.

Predošlé výskumy

Na to, aby sme získali odpoveď na geologické problémy Skyrimu, sa budeme musieť obrátiť na našu planétu, ktorej geológia je diktovaná platňovou tektonikou. Preto vám odporúčam superrýchly úvod do fungovania Zeme. Pre pochopenie toho, čo sa v Skyrime udialo však nebude stačiť iba superrýchly úvod. Tentokrát sa budeme musieť ponoriť o čosi hlbšie.



Podľa mojich informácií sa geológiou Skyrimu doteraz zaoberali predovšetkým dvaja ľudia. Geograf Stephen Castellani sa ňou okrajovo zaoberal v rámci geografie celého Tamrielu, no skutočne detailne sa jej venovala geologička Jane Robbová v celej sérii článkov. Robbová Skyrim považuje za miesto, kde sa snúbia dva procesy - výrazné zhrubnutie kontinentálnej kôry a zároveň jej stenčenie a kolaps. Aké procesy by viesť mohli k niečomu takému?

Hrubá kôra

Mohutné pohorie v južnej časti Skyrimu je súčasťou horského pásma tiahnúceho sa naprieč celým Tamrielom. Ich výška jasne indikuje, že tak ako najvyššie pohoria Zeme, sa nachádza v mieste so zhrubnutou kontinentálnou kôrou. K jej zhrubnutiu dochádza v miestach zbližovania dvoch litosferických platní. Teda “zbližovanie” možno nie je ten správny výraz, pretože to, čo sa tam deje, by bolo skôr možné prirovnať k dvoreniu dvoch buldozérov. Pokiaľ by súčasťou buldozérieho rozmnožovacieho rituálu bol i vzájomný čelný náraz v stotridsaťkilometrovej rýchlosti.

Pásmové pohoria predstavujú miesta zanikania oceánov. Napríklad v Kordilierách a Andách sa pod kontinentálnu kôru Severnej a Južnej Ameriky podsúva kôra zanikajúceho Tichého Oceánu. Úplné uzavretie oceánu končí zrážkou dvoch kontinentov, napríklad Himaláje vznikli kolíziou Indie s Áziou.



Avšak proces uzatvárania oceánov nie je taký “čistý” ako sa na prvý pohľad zdá. Ako príklad uvediem zvyšok prastarého oceánu zvaný Stredozemné more, lokalizovaný medzi približujúcimi sa okrajmi Európy a Afriky. Tie pri náraze do seba nezapadnú pekne ako dieliky puzzle. Naopak, majú množstvo rôznych výbežkov. A tie, ak budú dostatočne pevné, budú tvoriť akési “zuby”, ktorými sa zrážajúce kontinenty do seba “zahryznú”.

Ďalšiu komplikáciu predstavujú malé útržky kontinentov, ktoré môžu byť roztrúsené na oceánskej kôre. Zanechali ich tam kontinentálni ockovia pri svojich potulkách Zemou. Ako príklad môže poslúžiť Madagaskar, ktorý sa pred 160 miliónmi rokov spolu s Indiou odtrhol od Afriky. Chudáčisko, mal si radšej vybrať Afriku. India mu totiž čoskoro dala kopačky, a tak nám chudáčik Madagaskarík ostal trčať sám vo vodách Indického oceána. Tieto opustené mikrokontinenty potom spôsobujú všelijakú neplechu, narážajú do nič netušiacich kontinentov, keď tieto pokojne pohlcujú oceánske dno, alebo sa nechtiac zapletajú do zrážok väčších kontinentov.

Práve prítomnosť zablúdených mikrokontinentov a výčnelkov (aj “zálivov”) na okrajoch kontinentov môže spôsobovať rôzne komplikácie. Tie občas dokonca vedú k tomu, že namiesto logicky očakávaného hrubnutia kôry dochádza pri zrážke kontinentov i k jej naťahovaniu, oslabovaniu a kolabovaniu (viď už spomínané Stredozemné more).

Tenká kôra

O prítomnosti riftového údolia v okolí mesta Riften a oblasti The Rift nesvedčí iba z ich názvov. V blízkosti sa vyskytuje viacero prejavov vulkanickej činnosti, napríklad horúce pramene a gejzíry. Kruhovitý tvar oblasti známej ako Eastmarch nápadne pripomína kaldery skolabovaných vulkánov. Maličký kopček uprostred Eastmarchu, na ktorom sídli drak, tak zrejme predstavuje lávový dóm, teda kusisko utuhnutej lávy vytlačený zo sopúcha skolabovanej sopky. Musím sa priznať, že keď som to videl, aké majestátne sídlo si drak zvolil, TAKMER mi ho bolo ľúto sundať. (A pod slovom sundať rozhodne nemyslím utiecť. Nie, to sú dve odlišné slová, ktoré som si rozhodne nezamenil. Ja pred drakmi neutkám, to vy utekáte pred drakmi!)



Prejavy vulkanizmu v Morrowinde, susednej provincie Skyrimu by dokázal prehliadnuť asi len niekto poriadne slepý alebo poriadne blbý. (Dopredu musím upozorniť, že tí, čo sú slepí a blbí zároveň, ho neprehliadnu - ja som toho živý dôkaz). Nachádza sa tam najväčšia sopka celého Tamrielu - Červená hora. Čiže je možné konštatovať, že vulkanizmus sa zintenzívňuje (a kôra stenčuje) smerom na východ.

Okrem vulkanizmu však v Skyrime vidíme aj iné prejavy stenčovania, naťahovania až kolabovania zemskej kôry. Geologička Jane Robbová identifikovala okrem zmieneného riftu niekoľko priekopových prepadlín oddelených vyvýšenými hrastmi. (Podobnú situáciu možno pozorovať v provincii Basin and Range v USA). Takáto geologická stavba je tiež výsledkom naťahovania a stenčovania sa zemskej kôry.

Ako to ide dokopy?

Hrubnutie kôry a jej stenčovanie, prípadne kolaps by mohli byť spôsobené dvoma v čase nasledujúcimi udalosťami. Pohoria by mohli narásť v dôsledku uzavretia oceánu a zrážky menšieho kontinentu, ktorý dnes tvorí najsevernejšie časti Tamrielu, s väčším kontinentom, ktorý dnes tvorí väčšinu Tamrielu. Zhrubnutá kontinentálna kôra by sa následne mohla začať prepadávať pod vlastnou váhou, pričom tento proces by začal na severovýchode Tamrielu a postupne by pokračoval smerom na západ.

K rastu hôr a ich kolabovaniu by však mohlo dochádzať zároveň. Pýtate sa ako? Presne tak, ako dokážem očariť ja vás i napriek tomu, že mám charizmu dvadsať rokov zdochnutého jazveca - tie dve veci spolu jednoducho neoddeliteľne súvisia.

Procesy, pri ktorých môžu materiály hrubnúť a skracovať sa, a zároveň sa naťahovať a stenčovať, sú oveľa bežnejšie, než sa nazdávate. Predstavte si hrubý plát cesta, do ktorého zboku zatlačíte päsťou. Tesne pred vašou päsťou sa síce bude cesto zhŕňať a hrubnúť, zároveň však bude pred päsťou uhýbať do strán až kým ju doslova nezačne obtekať. A ak ste päsť poriadne nezovreli, všimnete si, že cesto sa vám natlačilo i medzi prsty.

To je následok toho, že materiály majú pri stláčaní tendenciu unikať do voľného priestoru, čo paradoxne môže viesť k ich stenčovaniu a natiahnutiu do priestoru. A ak s tým niekto má problém a chce sa ozvať, aké je to nelogické a blbé, má do konca života zakázané vyklepávať rezne, lebo presne k tomu pri ich klepaní dochádza.



Hory, priekopové prepadliny a vulkány na severe Tamrielu tak nemusia predstavovať výsledok dvoch časovo následných udalostí. Môže ísť o úplne prirodzený výsledok jednej a tej istej deformácie spôsobenej “zubatosťou” zrážajúcich sa kontinentov. Ako som spomínal vyššie, okraje zrážajúcich sa kontinentov môžu mať množstvo rôznych výčnelkov, prípadne sa medzi ne môžu dostať mikrokontinenty. A v prípade, že sú dostatočne tvrdé a odolné, sa môžu spávať ako gigantické päste alebo zuby, ktoré sa zahĺbia do slabších miest svojej “obete”. V miestach ich priameho kontaktu kôra začne hrubnúť, čo vedie k vzniku pohorí. Zároveň časť kôry uniká do voľného priestoru medzi tieto prsty alebo zuby, kde dochádza k jej relatívnemu naťahovaniu a stenčovaniu a vzniku priekopových prepadlín až riftov, a sopečnej činnosti. A ako správny lokálpatriot už po tretí raz spomeniem, že niečo také možno vidieť v geologicky “našej” oblasti Stredozemného mora.

V prípade Tamrielu sa zdá, že jeho pohorie nebolo sformované len jednoduchou zrážkou dvoch kontinetov. V jeho prípade väčší kontinent svoj menší náprotivok doslova “roztrhal v zuboch”.

Menší kontinent sa úplne rozbil o výbežky väčšieho kontinentu a jeho kolaps bol pravdepodobnou príčinou vulkanickej činnosti v Morrowinde a Skyrime a vzniku riftu v okolí Riftenu.

“Zubatosť” zrážajúcich sa kontinetov však nie je ani zďaleka jediným možným vysvetlením. Aby som vám ukázal, že geológia občas môže byť nejednoznačná (jasné, tomu tak uveríme, zas chce len machrovať, aký je múdry a rozhľadený... pozn. redakcie), spomeniem ešte alternatívne vysvetlenie.

Tým je delaminácia litosféry pod pohorím Tamrielu. Pohoria sú totiž akýmisi špičkami ľadovca - sú iba malým vrcholom trčiacim z ohromnej masy zahĺbených hornín. Podobne ako pri ľadovcoch, zvyšok objemu pohoria, ktorý voláme koreň, je ponorený do hornín zemského vnútra. Ako pohorie tento koreň postupne stráca (napríklad je obrusovaný alebo tavený), prichádza o svoju nadnášaciu silu a postupne poklesáva a rozpadáva sa.

Pohoria sa ale od ľadovcov líšia jedným zásadným spôsobom. Ich koreň niekedy nenadnáša, ale funguje ako ťažítko. Aby sme sa držali prirovnania k ľadovcu, môžete si to predstaviť ako keby v ľadovci boli zamrznuté ohromné kamenné balvany, a tie by ho zaťažovali a ťahali ku dnu.



Protichodné pôsobenie nadnášacej sily ľadovca a gravitačnej sily balvanov môže viesť k tomu, že sa balvanitý kus ľadovca odtrhne a začne klesať do hlbín mora. V závislosti od veľkosti odtrhnutého kusu sa s ľadovcom môžu stať dve veci. Ak je odtrhnutý kus malý, ľadovec sa po takomto odľahčení začne vynárať, až kým opäť nedosiahne rovnováhu medzi nadnášacou a gravitačnou silou. No ak odtrhnutý kus obsahuje priveľa ľahkej hmoty, ktorá pomáhala ľadovcu plávať, scenár je opačný - ľadovec poklesne. No a ak je odtrhnutý kus ľadu priveľký, ľadovec takúto stratu masy neustojí a jednoducho sa rozpadne.

Dva z týchto scenárov by bolo možné aplikovať v Skyrime. Pohorie tiahnuce sa Tamrielom by mohlo predstavovať starší fenomén a výšku jeho vrchov by bolo možné vysvetliť “poskočením” po odtrhnutí sa, teda delaminácii ťažšej časti koreňa. V Morrowinde a na západe Skyrimu by však delaminácia bola priveľká, takže tamojšia kôra sa začala rozpadať. To by viedlo k vzniku hlbokých zlomov, na ktorých by sa sformovali priekopové prepadliny a riftu, a po ktorých by na povrch začala prenikať magma, čo by podmienilo vulkanickú činnosť, ktorej prejavy sú pozorovateľné na povrchu.

Vysvetlenie geologických javov v Skyrime pomocou delamitnácie je možno elegantnejšie ako “zubatý” model. Bohužiaľ, momentálne nemám dôkaz, ktorý by svedčil v prospech tohto modelu. Pásmové pohorie Tamrielu by muselo prejsť skokovitým rastom po dlhšom období tektonickej stability. Jedným z takýchto dôkazov by mohla poskytnúť prítomnosť rozsiahlych zarovnaných povrchov (ktoré sa formujú v období tektonickej stability) v pohorí.

O geológii Skyrimu by sa ešte dalo hovoriť veľa. Hoci tvorcovia tohto sveta nemali v tíme vedeckých geológov, venovali veľa času, aby sa geológii priučili a vytvorili vďaka tomu čo najrealistickejšie prostredie. Podľa vlastných slov dokonca strávili čas s geológmi z americkej geologickej služby USGS a očividne si z týchto stretnutí okrem cirhóze pečene odniesli i množstvo cenných poznatkov. Snáď bude pôvab Skyrimu inšpirovať i ostatných tvorcov fantasy svetov k tomu, aby ich výtvory boli čo najrealistickejšie.

A tu sa rozlúčime, milí dobrodruhovia. Skyrim opäť volá a ja sa doňho musím opäť vybrať. Samozrejme, môj záujem je čisto vedecký, rozhodne sa tam nechystám kutrať po ruinách alebo nebodaj založiť si piváreň. Nie, nie, ja časom nemrhám, to vy mrháte časom!



-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Po prvé: Budem sa čo najviac snažiť vyhýbať mágii ako vysvetleniu. Preto napríklad príbehy o stvorení svetov budem považovať za ekvivalent bájí o stvorení sveta typického pre mnohé ľudské kultúry.
Po druhé: Chyby sa budú diať. Mnohé svety majú bohatú históriu a sú tak obrovské, že sa v nich občas zamotajú aj ich autori, takže ani ja o danom fantasy svete nemôžem vedieť všetko (nehovoriac o tom, že niektoré svety poznám viac, iné menej). Koniec-koncov sa bavíme o vymyslených svetoch, preto nesúhlas, vychytávanie chybičiek a diskusia je vítaná.
Po tretie: Budem sa sústreďovať na tie časti fantasy sveta, z ktorých je dostupných čo najviac informácií. Nečakajte siahodlhé rozpravy o geológii hentoho zaprdeného kúta sveta, ktorému sa autor dokopy venoval tri a pol vetami. (Jedine, že by sa viazal na nejaký geologicky zaujímavý fenomén.)
Po štvrté: (Teraz nasleduje veta, o ktorej som dúfal, že ju nikdy nebudem musieť napísať. Nerád totiž podceňujem inteligenciu čitateľov. No posledné články v kombinácii s možnosťou, že tieto články budú zrejme čítať mnohí ľudia neoboznámení s mojim štýlom ma k tomu prinútili.) Články sú písané položartovným (ak ste pesimisti tak polovážnym) tónom a v nich použitý humor preto neodporúčam brať tak vážne. Až na geológiu, tá je písaná s plnou vážnosťou článku o geológii vymysleného sveta.

Pozri tiež

» Geológia fantasy svetov: Stredozem alebo Pán kameňov I. Spoločenstvo frfľania
» Geológia fantasy svetov: Stredozem alebo Pán kameňov II. Dve vrtné veže
» Geológia fantasy svetov: Stredozem alebo Pán kameňov III. Zradná skala
» Geológia fantasy svetov: World of Warcraft alebo Návod na geologickú katastrofu
» Geológia fantasy svetov: Skyrim časť 1.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet