06.07.2015-09:23:00   |   Dušan Valent
#Kozmos
#Zbúrané mýty
#Evolúcia
Áno. Samozrejme, že áno.

Napádajú len karikatúry vedeckých teórií

Vieru, že Zem aj vesmír vznikli pred 6-tisíc rokmi, zastáva asi tretina Slovákov. Základným postupom argumentácie týchto tzv. kreacionistov je vytrhávanie výrokov vedcov z kontextu a prekrúcanie (obvykle starej) vedeckej literatúry. To všetko používajú na útok voči karikatúre evolučnej teórie (klamlivý argument slameného strašiaka, tzv. straw man fallacy). Kreacionisti vlastne napádajú verziu evolučnej teórie, ktorú žiaden biológ nezastáva. Na rad samozrejme prichádzajú tvrdenia, že evolúcia dnes neprebieha (nezmysel, aj v prípade „veľkých“ zmien). S obľubou sa šíri mýtus o absencii evolučných medzičlánkov (nezmysel) alebo o údajných dôkazoch potopy sveta (nezmysel).



Kreacionisti pri svojich mýtom podobných scenároch histórie obvykle zabúdajú na vesmír. Napríklad na skutočnosť, že keby mal vesmír naozaj 6-tisíc rokov, nemohli by sme vidieť väčšinu hviezd na oblohe ani najsilnejšími teleskopmi. Ich svetlo by k nám totiž ešte nestihlo doletieť. Dokázali by sme vidieť len malý výsek Mliečnej cesty, o svetle iných galaxií nehovoriac.


-


Ak by bol svet len 6-tisíc rokov starý, na oblohe by sme mohli pozorovať len hviezdy v tejto drobnej oblasti Mliečnej cesty.


Čo je ale ešte dôležitejšie, ak by bol vesmír skutočne starý miliardy rokov, očakávali by sme, že odhalíme hviezdy v rôznom štádiu vývoja. Dokonca vznikajúce planetárne systémy. A tieto predpovede pozorovanie vesmíru skutočne potvrdilo.

Rodiace sa hviezdy

Viac o zrode hviezd sa dočítate TU.
Žiadna vzácnosť. Celú kopu ich uvidíte napríklad v hmlovine Rozeta. Napokon, hmloviny nie sú nič iné ako rodiská hviezd. Vyzdvihnime však pár zaujímavých príkladov. Hviezdu W75N(B)-VLA2, obkolesenú kruhovým oblakom horúceho plynu a prachu, astronómovia sledujú vyvíjať sa v reálnom čase. Pozorovania v rozpätí osemnástich rokov odhalili zmenu tvaru telesa, jeho magnetického poľa aj tzv. solárneho vetra. Ten získal zreteľný tvar a smer - kompaktná oblasť horúceho ionizovaného žiarenia sa sformovala do predĺženého prúdu, ktorý rýchlejšie vytryskuje z pólov.


-



Mimochodom, niektoré vznikajúce hviezdy dosahujú skutočne impozantné rozmery. Protohviezda NGC 7538 je asi 300-krát väčšia ako slnečná sústava.



Rodiace sa planéty

Planéty vznikajú z plynoprachových mračien, ktoré obkolesujú mladé hviezdy v podobe disku. Častice sa vplyvom elektrostatických a neskôr gravitačných síl zliepajú do stále väčších elementov – chondrúl, asteroidov, protoplanét a napokon planét. Toľko hovorí hypotéza. A čo hovorí prax?

Hviezdy s protoplanetárnymi diskami
Vidieť ich možno napríklad v „rodisku hviezd“ v hmlovine Orion alebo okolo hviezd HD 141943 a HD 191089.


-



V prípade mladej, asi 2,5 milióna rokov starej hviezdy DG Tauri astronómovia dokonca identifikovali slabé žiarenie, aké zodpovedá skalám (asteroidom) orbitujúcim okolo nej. Trysky horúceho plynu v oblasti pólov sú pritom neklamným znakom, že hviezda stále neukončila proces svojho utvárania. Zachytené rádiové vlny naznačujú, že častice sú aspoň centimeter veľké, pričom tvar pásma, ktoré vytvárajú, podľa astronómov potvrdzuje, že jeho hmotu tvorí kameň. „Našli sme pásmo kameňov presne na mieste, kde by mali byť, keby z nich mala v priebehu nasledovných miliónov rokov vzniknúť planéta,“ vyhlásila astronómka Jane Greavesová.


-



Takto detailné skúmanie mladých hviezd je zatiaľ novinkou. V blízkej budúcnosti by však môže umožniť pozorovanie množstva prípadov, kedy prebiehajú procesy vedúce k vzniku planét.



Hviezdy s rodiacimi sa planétami
Asi 450 svetelných rokov od Zeme sa nachádza hviezda HL Tauri, ktorej vek fyzici na základe svietivosti a teploty odhadujú iba na približne 100-tisíc rokov. Nielenže ju obkolesuje plynoprachový protoplanetárny disk, aký je podľa predpokladov prvým štádiom zrodu planetárnych sústav. Astronómovia v ňom zároveň spozorovali pásy chýbajúceho materiálu. Presne také, aké by sme očakávali, pokiaľ by sa tu nachádzali vznikajúce planéty, ktoré prostredníctvom tiaže „vyčistili“ svoju obežnú dráhu.


-



Podarilo sa pozorovať aj niektoré dôležité štádiá v ďalšom vývoji planét, napríklad dôkazy o analógii bombardovania asteroidmi a kométami, ktoré kedysi zažila Zem (bod 1 a 2 v tomto článku) a ktoré jej v konečnom dôsledku priniesli väčšinu vody. V protoplanetárnom disku hviezdy Eta Corvi astronómovia zaznamenali chemickú stopu vody, hornín a organických látok, akú by sme očakávali v prípade nárazu jednej alebo viacerých komét do planéty. Mimochodom, predpokladaná planéta sa nachádza v obývateľnej zóne svojej hviezdy.

Zanikajúce hviezdy

Pozorovať môžeme všetky štádiá umierajúcich hviezd. Sú to rôzni červení, oranžoví či modrí obri. Boli sme taktiež svedkami ich katastrofického zániku v procese tzv. supernovy. Niektoré supernovy sme mohli sledovať voľným okom, napríklad Keplerovu supernovu SN 1604. V reálnom čase pozorujeme zánik hviezdy V838 Monocerotis (pozri obrázok). A poznáme taktiež pozostatky týchto výbuchov, planetárne hmloviny, bielych trpaslíkov, neutrónové hviezdy, či čierne diery.


-



Bonus: Dozvuky počiatku


-





Reliktné mikrovlnné žiarenie predpovedala teória veľkého tresku a napokon sa nám ho v roku 1965 skutočne podarilo objaviť. Prichádza k nám z vesmíru, a to zo všetkých smerov. Poskytuje unikátnu možnosť nahliadnuť do žeravej éry, keď od veľkého tresku ubehlo iba asi 400-tisíc rokov. V tomto čase neexistovali žiadne hviezdy. Zdanlivé machule na mape žiarenia v skutočnosti predstavujú relikty horúceho plynu, ktorý krátko po vzniku nášho vesmíru rapídne expandoval. Niektoré oblasti plynu boli hustejšie ako iné. A práve tu v priebehu nasledovných miliónov rokov vznikli prvé hmotné objekty.


Inými slovami, keď sa pozrieme na oblohu, všetko vo vesmíre vyzerá, ako by to malo za sebou milióny a milióny rokov kozmickej evolúcie.


-


Vznikajúce planetárne systémy v hmlovine Orion.


-

Za pripomienky k článku autor ďakuje Janke Chupáčovej.

Obrázky: NASA, ESO
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail