Stratené kráľovstvo lemurov: Nedávno vyhynutá megafauna Madagaskaru, časť tretia
07.04.2018-14:00:00   |   Marek Dzurenko
#Pravek
#Živá príroda

Unikátna skupina primátov

Čo sú lemury (Lemuroidea) a odkiaľ sa vzali? V zmysle zoologického systému ich definujeme ako samostatnú skupinu primátov, konkrétne do podradu členitonosoblížnych (Strepsirrhini). Do tejto skupiny patria okrem lemurov aj iné poloopice – lorisovia, makiovia a komby. Na rozdiel od podradu celistvonosoblížnych (Haplorrhini), ktorý zahŕňa opice a ľudoopy včítane ľudí, majú lemury a ich príbuzní vlhké nosy podobné ňufáku psa.



S pravými opicami ich spája napríklad prítomnosť protistojného palca a nechtov namiesto pazúrov, je tu však aj mnoho rozdielov. Viaceré druhy sú aktívne v noci a majú dobré nočné videnie. V porovnaní s opicami sa vyznačujú menším mozgom, citlivejším čuchom a ich sociálne skupiny sú často vedené samicami a nie samcami ako u opíc. Majú osobitú dentíciu – s výnimkou ksukola sú zuby všetkých druhov premenené do špecializovaného útvaru, tzv. zubného hrebeňa (angl. toothcomb).

Lemury a iné poloopice bývajú niekedy mylne považované za predkov opíc, v skutočnosti však tvoria samostatnú evolučnú vetvu primátieho rodostromu a od ostatných línií sa oddelili pred asi 50-60 miliónmi rokov. Bohužiaľ nemáme žiadne fosílie lemurích predkov a najstaršie známe pozostatky vyhynutých lemurov nemajú viac ako pár tisíc rokov. Vedci predpokladajú, že spoločný predok lemurov prišiel do Madagaskaru z Afriky pred približne 60 miliónmi rokov. Madagaskar bol však už vtedy celkom samostatný. Ako sa tam teda lemurí prapredok dostal? Ako najpravdepodobnejšia sa javí možnosť, že tam priplával náhodou na prírodnej „plti“ tvorenej z rastlinného materiálu, ktorý mohol byť do oceánu strhnutý pri tropickej búrke. Takéto kolonizačné udalosti sa síce stávajú zriedka, v kontexte nesmierne dlhého geologického času to ale na osídlenie izolovaného ostrova zjavne stačí.

Dnešné lemury delíme do piatich čeľadí, čo je však len časť ich pôvodnej diverzity. Ďalšie tri čeľade sú totiž celkom vyhynuté. Sú medzi nimi formy primomínajúce leňochy, koaly a paviány vrátane jedného z najväčších primátov vôbec. Za posledných 2000 rokov tu dovedna vyhynulo 17 druhov. Poďme si ich teda predstaviť.



Lemury ako leňochody

Niekedy si pripadám, že konvergentnú evolúciu spomínam v každom druhom popularizačnom texte, živé organizmy však naozaj majú tendenciu tvoriť podobné formy nezávisle od seba. Jedným z dobrých príkladov sú tzv. leňochodie lemury (Palaeopropithecidae). U týchto poloopíc sa skutočne vyvinuli znaky obdobné tým, aké majú nepríbuzné stromové leňochy z Južnej Ameriky.


-


Palaeopropithecus ingens (vľavo) bol statné zviera vážiace okolo 50 kilogramov. Niektorí odborníci vidia v paleopropitékovi predlohu pre legendárneho malgašského tvora zvaného tretretre. Babakotia radofilai (vpravo) je v rámci vedeckého skúmania subfosílnych lemurov novinkou – opísaný bol len v roku 1990. Zvláštny rodový názov dostal podľa malgašského mena pre indriho – „babakoto“, čo znamená "otec" alebo "predok".


V súčasnosti poznáme 4 rody a 8 druhov týchto lemurov. Tri z nich boli strednej veľkosti a z ich anatómie je jasné, že na zem schádzali veľmi zriedka alebo skôr vôbec. Rody Palaeopropithecus, Mesopropithecus a Babakotia tak žili „zaveseným“ spôsobom života v korunách stromov a pohybovali sa pomaly a rozvážne ako leňochy a orangutany. Mimoriadne dlhé predné končatiny a ohnuté články prstov uľahčovali šplhanie a pevné uchopenie konárov. Išlo o vegetariánov, v ktorých jedálničku prevažovalo lístie stromov.

Lemur veľký ako gorila

Kým Palaeopropithecus, Mesopropithecus a Babakotia výzorom a životným štýlom pripomínali stromové leňochy, štvrtý zástupca skupiny – Archaeoindris – sa podobal vyhynutým obrím pozemným leňochodom. Tento kolos dosahoval hmotnosť až 200 kilogramov, čo je približne toľko, čo váži statný gorilí samec! Archaeoindris bol tak zďaleka najväčším lemurom a taktiež jedným z najväčších primátov v histórii Zeme.



Z detailov anatómie panvového kĺbu vyplýva, že to bol pravdepodobne zdatný lezec, pre svoju veľkosť však nepochybne trávil veľké množstvo času aj na zemi. Bohužiaľ zatiaľ nemáme žiadne kosti ruky a stupaje, a tak môžeme o ich presnej podobe a funkcii len špekulovať. Z opotrebovania zubov vyplýva, že bol primárne folivorný (listožravý), jedálniček si však mohol spestrovať aj semenami a plodmi. Podľa pomeru veľkosti optického kanálu a očníc je možné usúdiť, že Archaeoindris bol aktívny počas dňa. Dospelé jedince nemali na ostrove pred príchodom človeka žiadnych prirodzených nepriateľov.


-


Archaeoindris fontoynontii – najväčší lemur všetkých čias. Opísaný bol v roku 1909 na základe úlomkov čeľuste, neskôr sa však podarilo nájsť aj kompletnú lebku. Jeho pozostatky sú známe z jednej jedinej lokality – Ampasambazimba v centrálnej vysočine v samom strede ostrova. Podľa paleoekologických analýz malo prostredie, ktoré obýval Archaeoindris, mozaikový character – vegetáčnú štruktúru tvoril les aj otvorené priestranstvá. Ampasampazimba kedysi hostila mimoriadne bohatú diverzitu lemurov – na jednom mieste tu žilo až 20 rôznych druhov!


Lemury ako koaly

O niečo menšie, no stále obrie formy predstavujú tzv. koalie lemury (Megaladapidae). Skupina zahŕňa jediný rod Megaladapis s troma známymi druhmi. Títo stromoví špecialisti mali adaptácie na vertikálne šplhanie po konároch. Nohy vytočené do strán a zakrivené kosti stupají a rúk umožňovali pevné prichytenie sa na vetvách a kmeňoch stromov. Telo pripomínalo vačkovca koalu, hlava však bola celkom odlišná aj od iných lemurov. Oči smerovali čiastočne do strán, čo je medzi primátmi nezvyčajné. Veľkosť očníc naznačuje dennú aktivitu. Dlhý pysk mohol byť ukončený pohyblivou perou, ktorá napomáhala pri kŕmení. V prednej časti čeľuste sa nachádzali výrazné očné zuby. Megaladapis bol výhradne bylinožravý a jeho preferovanou potravou boli listy stromov.


-


Megaladapis edwardsi bol najväčším spomedzi koalích lemurov. Veľké jedince merali 150 centimetrov a vážili 60 kilogramov. Tento lesný špecialista vyhynul pred 500-600 rokmi. Osudným sa mu stali predovšetkým ľudské aktivity. Perexový obrázok znázorňuje približnú podobu živého zvieraťa a jeho kostru.


Lemury ako opice

Doteraz bola reč o lemuroch žijúcich v korunách stromov, zástupcovia jednej skupiny sa však naopak špecializovali na pozemný spôsob života. Niekedy sa im hovorí opičie alebo paviánie lemury (Archaeolemuridae).



Patria sem dva rody – Archaeolemur s dvoma druhmi a monotypický* Hadropithecus. Oba sa vyznačovali pomerne krátkymi končatinami a robustným telom, ktoré bolo stavané pre život na zemi. Opičie lemury boli prispôsobivejšie ako ich príbuzní na stromoch – obývali širokú škálu habitatov po celom ostrove a ich potrava bola podstatne rozmanitejšia. Napriek tomu oba rody vyhynuli, pričom Archaeolemur prežil o pár storočí dlhšie ako Hadropithecus. V porovnaní s inými lemurmi išlo o pomerne slabých lezcov a skokanov. Pozemný životný štýl z nich mohol robiť ľahký terč pre prvých ľudských kolonizátorov, ktorí na ostrov prišli pred vyše 2000 rokmi.


-


Archaeolemur edwardsi (vľavo) a Hadropithecus stenognathus – tzv. opičie lemury prispôsobené na terestrický spôsob života. Podľa distribúcie a anatómie subfosílnych kostí sa zdá, že Hadropithecus bol vzácnejší a viac špecializovaný ako Archaeolemur. To možno zapríčinilo jeho skoršie vyhynutie.


Vyhynutí príbuzní súčasných foriem

Aj v rámci recentných** skupín lemurov nájdeme zopár vyhynutých druhov. Jedným z nich je veľký ksukol Daubentonia robusta, blízky príbuzný súčasného ksukola madagaskarského. Od dnešného druhu sa líšil iba v jednom detaile – bol 2 až 2,5-krát väčší. Ksukoly sú zaujimavé nočné poloopice, ktoré lovia larvy hmyzu zavŕtané v dreve pomocou mimoriadne predĺženého prostredného prstu na predných končatinách.

Posledným vymretým lemurom je rod Pachylemur s dvoma druhmi. Zaraďujeme ho do čeľade lemurovité (Lemuridae), do ktorej patrí aj populárny lemur katta (Lemur catta). Najbližšími žijúcimi príbuznými pachylemura sú lemury vari (rod Varecia), ktorým sa v mnohom podobal, no bol však väčší – vážil 10 až 13 kilogramov. Pachylemur bol podľa množstva zubných kazov milovník sladkých jedál. Živil sa najmä plodmi a obýval väčšinu ostrova. Tento denný lemur obratne šplhal a podobne ako súčasný lemur vari sa dokázal zavesiť na konár zadnými končatinami a voľnými rukami mohol zbierať svoje obľúbené ovocie.


-


Ksukol (Daubentonia madagascariensis, vľavo) je osobitý druh lemura s viacerými unikátnymi znakmi. Neustále dorastajúce rezáky viedli kedysi vedcov k domnienke, že ksukol je hlodavec. Používa ich na vyhrýzanie dier v stromoch na miestach, kde nájde larvy hmyzu. Do vyhryzeného otvoru strčí svoj extrémne dlhý tretí prst a ostrým zahnutým pazúrom vytiahne šťavnatý hmyz. Pachylemur insignis (vpravo) je jedným z dvoch známych druhov tohto rodu. Tu je znázornený v typickej polohe pri kŕmení – zavesený na zadných končatinách.


Ďalší na rade?

Posledný diel tejto série článkov ukončím trocha osobne a nie príliš optimisticky. Musím sa priznať, že môj najobľúbenejší zvuk v živočíšnej ríši nie je spev vtákov či veľrýb, ale osobité a svojím spôsobom prekrásne “hulákanie” najväčšieho súčasného druhu poloopice – indriho (Indri indri). Tento striktne bylinožravý obyvateľ pralesa sa ozýva charakteristickým hlasom a medzi Malgašmi sa teší veľkej úcte. Napriek tomu, že má významné postavenie v mytológii a folklóre domorodcov, čelí vyhynutiu a je považovaný za kriticky ohrozený druh.



Hlavnou príčinou ohrozenia je devastácia a fragmentácia jeho habitatu v dôsledku klčovania pralesa a rozširovania poľnohospodárskej pôdy. Neexistuje žiadny záchranný program, v rámci ktorého by mohol byť indri chovaný a rozmnožovaný v zajatí. Žiadny indri totiž nikdy neprežil v zoo viac ako rok. Jediným miestom, kde môže človek indriho pozorovať je teda v jeho prirodzenom prostredí. Tak trochu sebecky dúfam, že sa mi ho podarí vidieť a počuť predtým, než nenávratne zmizne ako jeho subfosílni príbuzní pred pár storočiami.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Poznámky
*Monotopický taxón (systematická skupina) je taký, ktorý obsahuje len jeden podtaxón. Napríklad monotypický rod zahŕňa jediný druh.
**Recentný - súčasný, dnešný.

Zdroje
Garbutt N (2007) Mammals of Madagascar. Yale University Press.
Goodman SM, Jungers WL (2014) Extinct Madagascar: Picturing the Island’s Past. University of Chicago Press, Chicago.
Lupták P (2003) Slovenské mená cicavcov sveta. Zoologická záhrada Bojnice.
Tyson P (1998) The Eighth Continent; Life, Death and Discovery in the Lost World of Madagascar. Ann Arbor: Museum of Zoology, University of Michigan.
http://www.iucnredlist.org/details/10826/0

Obrázky: FunkMonk, Ghedoghedo, Smokeybjb, Conty, Tom Junek
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail