06.10.2015-01:06:00   |   Lucia Krajčiová, Lucia Krajčiová
#Zdravie
Zdravie, náboženské presvedčenie, obavy o životné prostredie zvierat či rôzne mýty o užívaní antibiotík a hormónov u hospodárskych zvierat patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa ľudia stávajú vegetariánmi. Vegetariánstvo sa stalo v poslednej dobe oveľa príťažlivejšie a zaujímavejšie aj vďaka tomu, že čerstvé výrobky či vegetariánske reštaurácie sú dostupnejšie ako kedysi.



Podľa výskumu neziskovej organizácie Vegetarian Resource Group len v Spojených štátoch neje žiadne mäso, ryby a hydinu 6 až 8 miliónov dospelých. Niekoľko ďalších miliónov prestalo jesť červené mäso, ale naďalej konzumujú hydinu a ryby. Ba čo viac, až 2 milióny ľudí sa stali vegánmi, ktorí okrem všetkých druhov mäsa prestali jesť aj mliečne výrobky, vajcia, želatínu či dokonca med.

Ukazuje sa, že strava založená na rastlinnej báze môže nielen postačovať nutrične, ale zároveň môže predstavovať spôsob prevencie pred niektorými chronickými ochoreniami. V júli 2009 Americká dietetická asociácia dospela k záveru, že „dôsledne vyvážená vegetariánska strava, vrátane úplného vegetariánstva a vegánstva, je zdravá, nutrične vyvážená, a môže poskytovať zdravotný prínos v prevencii a liečbe niektorých chorôb.“

„Dôsledne vyvážená“ je v tomto prípade mimoriadne dôležitý termín. Pitie sladených nápojov, jedenie pizze či sladkostí nie je zdravé, aj keď je to technicky „vegetariánska strava.“ Naopak, urobíte len a len dobre, pokiaľ svoj jedálniček založíte na dostatku ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov. Podstatné je tiež nahradiť nasýtené tuky „dobrými tukmi“, ako sú tie v orechoch, olivovom či repkovom oleji.



Na webstránkach propagujúcich vegetariánstvo a vegánstvo sa môžete najčastejšie dočítať len o rôznych benefitoch, ktoré získate, ak sa stanete konzumentami takejto stravy. A často sa dozviete vyložené nezmysly, napríklad o vplyve na rakovinu alebo nepodložené anekdoty.

Mýty si ponecháme nabudúce. Najprv sa poďme spolu pozrieť na niekoľko výhod ale aj nevýhod, ktoré takéto stravovanie prináša.

1. Ochorenia srdca

V roku 2009 výskum vykonaný na vzorke 65 000 ľudí zistili o 19 % nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia u tých, ktorí nejedli mäso. To je zdanlivo veľa. V oboch skupinách však došlo počas výskumu len k nízkemu počtu úmrtí. To znamená, že pokojne mohlo ísť o náhodný výsledok.

Pre ochranu srdca je dôležité uprednostňovať potraviny s vysokým obsahom vlákniny a strukoviny. Tieto sú pomaly stráviteľné a majú nízky glykemický index, čo znamená, že zväčša nespôsobujú náhle výkyvy v hladine krvného cukru. Na druhej strane, bohaté zdroje rafinovaných (jednoduchých) sacharidov a škrobu, ako sú zemiaky, biela ryža a výrobky z bielej múky, spôsobujú rýchly vzostup hladiny cukru v krvi. Takéto výkyvy sú z dlhodobého hľadiska spájané so zvýšením rizika srdcového infarktu a cukrovky. Z toho vyplýva, že ak sa stanete vegetariánom či vegánom, nemusí to hneď znamenať, že predídete niektorým vážnym ochorenia.

2. Rakovina

Veľké množstvo výskumov poukazuje na koreláciu medzi vysokým príjmom ovocia a zeleniny a znížením rizika rakoviny. No podobne ako sme spomenuli pri srdcovo-cievnych ochoreniach, aj tu záleží na tom, čo konkrétne jete. Výhodou je, že pri vegetariánskej strave oveľa ľahšie splníte päť porcií ovocia a zeleniny denne, čo je množstvo, ktoré by malo zabezpečiť preventívne účinky voči rakovine.



Väčšie výhody sa týkajú pescovegetariánov, ktorí konzumujú aj ryby. V súhrnnom prehľade dát organizácie EPIC-Oxford sa ukázalo, že vegetariáni, ktorí jedia ryby, mali nižšie riziko vzniku rakoviny ako vegetariáni, ktorí sa vyhýbajú aj rybaciemu mäsu.

Ak prestanete jesť červené mäso (čím sa ale nemusíte stať vegetariánmi), znížite riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Napríklad v roku 2007 správa Amerického inštitútu pre výskum rakoviny označila vyradenie červeného mäsa zo stravy za jediné „vierohodné“ zistenie týkajúce sa zníženia rizika tohto typu rakoviny.

3. Nedostatok bielkovín a mikroživín

Je všeobecne známe, že mäso obsahuje veľké množstvo bielkovín. No keď prestaneme jesť mäso, musíme bielkoviny získať z iných zdrojov. Vegetariáni to majú celkom jednoduché, pretože mliečne výrobky ako jogurty, syry, tvaroh či mlieko sú plné bielkovín. Vegáni to majú zložitejšie. Musia siahnuť po menej výdatných (či už po stránke obsahu bielkovín alebo ich aminokyselinového profilu) zdrojoch ako hrach, fazuľa, cícer, šošovica, výrobky zo sóje, orechy, prípadne ovsené vločky.

Pokiaľ si na dostatok bielkovín a ich aminokyselinový profil dajú vegetariáni pozor, zostáva nemenej problematický nedostatok viacerých mikroživín, ako je vitamín B12, K1, K2, železo, omega-3 mastné kyseliny alebo vitamín D3.

4. Životný štýl

Pokiaľ nie je environmentálny či etický zápal vegetariánov vysoký, do popredia sa môže dostať skutočnosť, že všežravci majú život oveľa jednoduchší. Stravovanie mimo domu je pre nich často problematické. Pohostenia na návštevách často obsahujú šunku, klobásu, maslo, vajcia či napríklad syr, ktoré musia vegetariáni a predovšetkým vegáni odmietať. A nevezmú si samozrejme ani slaninové chipsy.

Problém môže nastať aj vtedy, keď musia variť osobitne pre seba a osobitne pre partnera, ktorý vegetariánom nie je. Alebo nemôžu zjesť svoje obľúbené gumené cukríky, pretože obsahujú želatínu.

-

Ďalšie zdroje:
http://www.health.harvard.edu/staying-healthy/becoming-a-vegetarian
http://www.healthguidance.org/entry/11183/1/Disadvantages-of-Being-a-Vegetarian.html

Redakcia ďakuje Jakubovi Ondrušekovi za cenné pripomienky k textu.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail