Big pharma údajne podpláca lekárov, aby tvrdili, že očkovanie je bezpečné. Monsanto údajne manipuluje testovanie bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín, aby testy ukazovali, že tieto potraviny nie sú škodlivé. Aj teória evolúcie je vraj udržovaná konšpiráciou, tentoraz však motivovanou nie peniazmi, ale ateizmom. V neposlednom rade, manpilovanie vedeckého konsenzu vraj funguje aj v prípade homosexuality, kde sú kúpení psychiatri a psychológovia, aby tvrdili, že sexuálna orientácia je vrodená a nemenná.



Ibaže ako potom konšpirátori vysvetlia, že naftárske spoločnosti, bohatšie ako Big pharma a Monsanto dokopy, si nedokázali kúpiť vedecký konsenzus ohľadom globálneho otepľovania? Alebo tabakové koncerny, ktoré napriek množstvu peňazí investovaných do výskumov, nepohli s vedeckým konsenzom, že fajčenie spôsobuje rakovinu? Politiku a zákony pritom ovplyvňujú veľmi úspešne.

Keď sú vedci naozaj podplatení

Ako to naozaj vyzerá, keď sú vedci kúpení, uvidíte napríklad v oblasti päťdesiatmiliardového priemyslu s doplnkami výživy*. Kedykoľvek je zverejnený nejaký dôkaz, podľa ktorého sú jeho výrobky neúčinné alebo dokonca škodlivé (ako v prípade antioxidantov alebo niektorých vitamínov), prebudí sa k životu obrovská marketingová mašinéria chŕliaca nepodloženú a neopodstatnenú kritiku zverejnených dát, ktorá by v zmysluplnej akademickej diskusii nedávala najmenší zmysel. Ale to obvykle nie je jej účelom. „Je to otrepaná taktika riadenia rizík zo strany mnohých priemyslov, včítane tých, ktoré produkujú tabak, azbest, olovo, vinylchlorid, chróm a ďalšie,“ píše v knihe Zvrátená veda známy britský lekár, kritik homeopatov a iných šarlatánov ako aj farmaceutického priemyslu, Ben Goldacre.

V praxi to podľa Bena Goldacra vyzerá tak, že sa v médiách zjaví hŕstka lekárov, ktorí sa svojou odbornou autoritou zaručia za tvrdenia typu „glukosamín lieči artritídu“, „antioxidanty predchádzajú rakovine a ochoreniam srdca“, „omega-3 mastné kyseliny zvyšujú inteligenciu“ alebo „multivitamíny podporujú imunitu“ (alebo zlepšujú stav kĺbov / pomáhajú znášať stres / predchádzajú rakovine či nádche). Tieto tvrdenia ale podľa Goldacra nie sú podporené dôkazmi. Dôkazy, výsledky vedeckého výskumu, si priemysel s doplnkami výživy kúpiť nedokáže. V reklame a na baleniach potravinových doplnkov a liečebných produktov, ktoré podliehajú prísnej kontrole, preto podobné tvrdenia neuvidíte.

Koľko by ich muselo byť kúpených?

Keďže veda nepodporuje alebo priamo vyvracia piliere svetonázoru nadšencov konšpiračných „teórií“, akýkoľvek vedecký konsenzus sa v ich očiach automaticky stáva dielom podplatenia korporáciami. Skutočne akýkoľvek, nielen bezpečnosť očkovania či konzumácie geneticky modifikovaných potravín. Po zverejnení článku, kde sme sa venovali rozšírenému mýtu o škodlivosti aspartámu, napríklad jeden čitateľ spochybnil výskumy, ktoré dokazujú jeho bezpečnosť v množstvách, aké sa bežne konzumujú, práve tvrdením o kupovaní vedcov.

„Tie skazky o kupovaní si vedcov sú zábavné. Ľudia nemajú predstavu, koľko by ich muselo byť kúpených - prakticky všetci. A keďže nemajú predstavu o počte vedcov, nevedia si ani predstaviť sumu, ktorá by na to padla,“ hovorí chemik z Prírodovedeckej fakulty Erik Rakovský. Ak vezmeme do úvahy iba experiment (a nie náročný povoľovací proces experimentu na zvieratách, kde sa dnes spravidla vyžadujú predbežné výsledky z bunkových kultúr), stanoviť akútnu či chronickú toxikológiu aspartámu zvládne podľa neho nielen každý farmaceut, ale aj biológ, veterinár, lekár či chemik. Len na Prírodovedeckej fakulte UK by to zvládlo okolo 200 ľudí. „A to je len prípad aspartámu. Viete si predstaviť, aké hromady ľudí by museli byť podplatené, aby kryli všetky údajné konšpirácie vo vede?“

Nechať sa podplatiť a vyfabrikovať falošné výsledky výskumov v skutočnosti predstavuje pre kariéru vedca ohromné riziko. „Taký človek by musel byt tak podplatený, aby mu peniaze vydržali na celý život...“ hovorí Peter Both, biológ z Manchasterskej univerzity. „Lebo ak sa vo vedeckej komunite prevalí, že tvoje výsledky sú podvod, tak si vo vede skončil.“

Zmanipulované výskumy

Iste, paranoja sama o sebe nie je žiadnym dôkazom. A dôkazy o kúpení akéhokoľvek vedeckého konsenzu chýbajú. Na druhej strane, sfalšované výskumy samozrejme existujú. A týkajú sa aj tém, ktoré konšpirátori obľubujú.

Ako keď Andrew Wakefield dostal od advokátskej firmy 50-tisíc libier, aby vyšetril deti, ktorých rodičia plánovali kampaň proti trojitej vakcíne MMR. Wakefieldov výskum vykonaný na drobnej vzorke pacientov (12 detí) a neskôr preukázaný za podvod, spojil autizmus s vakcínou MMR** a výrazne napomohol rozpútať masívnu protiočkovaciu hystériu. Tá dodnes pretrváva napriek tomu, že desiatky ďalších štúdií, uskutočnených na oveľa väčšej vzorke pacientov, žiadnu spojitosť medzi MMR a autizmom nenašli (a nie, všetky nefinancovali farmaceutické spoločnosti). Opakovane sa v nich zistilo, že v porovnaní s neočkovanými deťmi autizmus nie je bežnejší u detí, ktoré boli očkované vakcínou MMR a jeho prejavy vo väčšine prípadov nenastupujú bezprostredne po očkovaní.

Iný notoricky známy previnilec z klamlivého manipulovania výskumov je Gilleas-Eric Seralini. V roku 2012 publikoval výskum***, podľa ktorého konzumácia geneticky modifikovaných potravín spôsobila u laboratórnych potkanov obrovské nádory. Hrozivé fotky obleteli internet a dodnes po ňom virálne kolujuú. „Táto rasa potkanov je veľmi náchylná na nádory mliečnych žliaz, pokiaľ má neobmedzený prísun potravy,“ upozorňuje dietológ Tom Sandes, ktorý taktiež poukazuje na mimoriadne podozrivé štatistické metódy, ktorými Seralini dospel k výsledkom. Vzniklo podozrenie, že štandardným testom by sa žiaden rozdiel medzi zvieratami kŕmenými bežnou a geneticky modifikovanou kukuricou nepreukázal. Overiť sa to však nedá, pretože Seralini odmietol vydať primárne dáta svojho výskumu. A to je prejav donebavolajúcej vedeckej nepoctivosti. Tak či onak, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín závery Seraliniho výskumu jednoznačne zamietol. Urobil tak na základe nezávislých testov v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Holandsku, ktoré výsledky kontroverznej štúdie nepotvrdili.

Dôvera, ale nie slepá

Snaha upútať zmenila internet a čiastočne aj mainstreamové média (o tých „alternatívnych“ nehovoriac) na smetisko fantastických, až celkom nezmyselných tvrdení a senzácií. V spleti konšpiračnej paranoje zostáva tým najpevnejším bodom, o ktorý sa možno oprieť, práve veda. Tá sa už v princípoch svojho fungovania snaží eliminovať skresľujúce vplyvy, ktoré by mohli získavanie nových poznatkov ovplyvniť. Jednou z metód, ktoré pomáhajú dopátrať sa k čo najobjektívnejším informáciám a odhaliť chybnú metodiku výskumu, logické prešľapy vo vyvodzovaní záverov a mnohé iné problémy, je tzv. peer review, odborné recenzovanie štúdií anonymnými odborníkmi pred ich publikovaním. Iste, tento proces nie je dokonalý a nezaručuje stopercentnú platnosť výsledkov. Proces odbornej recenzie môže zlyhať a nezachytiť všetky „muchy“ výskumu (v prípade niektorých výlučne internetových periodík sa tak deje vcelku často). Ani v prípade vedy preto nie je na mieste slepá dôverčivosť.

Aj bez vedomého podvodu však môžu byť kvôli povahe náhodných javov a tzv. publikačnému skresleniu k pozitívnym zisteniam publikované falošne pozitívne výsledky. Preto výsledky jedného výskumu samé o sebe nič neznamenajú, kým ich nepotvrdia ďalšie, nezávislé štúdie.

Vedecká gramotnosť

Našťastie, urobiť si predstavu o kvalite a spoľahlivosti tej ktorej vedeckej štúdie často nie je príliš zložité. Za svoju spoľahlivosť totiž veda vďačí niekoľkým kľúčovým postupom. Používa štatistické nástroje, ktoré pomáhajú vyhnúť sa nástrahe nepochopenia náhodných sekvencií, kontrolné skupiny a náhodné vzorkovanie, aby sa závery nevyvodzovali z nekompletných a nereprezentatívnych dát. Okrem toho používa „slepých“ pozorovateľov (napr. lekár podávajúci testovaný preparát ani pacient nevedia, či je podaná látka placebom alebo testovaným liečivom) aby nedošlo k ovplyvňovaniu výsledkov. Inými slovami, ak dva výskumy skúmajú to isté a ich výsledky si napriek tomu, že ani jeden nebol sfalšovaný protirečia, pravdepodobne došlo k nedôslednosti pri prevedení výskumu alebo vyvodzovaní záverov (kapitolou samou o sebe je skutočnosť, že tlač výsledky vedeckých prác často zveličuje alebo dokonca úplne prekrúca). Na to, kde konkrétne sa stala chyba, môže poskytnúť odpoveď kritický pohľad na metodiku prevedenia - boli oba výskumy dôsledne zaslepené, randomizované? Bola použitá kontrolná skupina a adekvátne štatistické metódy? Bol výskum vykonaný na dostatočne veľkej vzorke subjektov?

Vedecká gramotnosť, teda schopnosť chápať a zhodnotiť výsledky vedeckej práce a porozumieť samotným princípom fungovania vedy, nielenže (slovami NdG Tysona) ochráni pred šarlatánmi, ktorí by zneužili našu nevedomosť, ale taktiež zaženie paranoju týkajúcu sa zásadných otázok modernej spoločnosti, ktoré sú z pohľadu vedy síce jednoznačne zodpovedané, ale z pohľadu laickej verejnosti naďalej kontroverzné. Falšovanie a podvody totiž dokážu veľmi účinne zasiať semienko pochybností, ktorých sa potom môže chytiť laická verejnosť. Vyvolajú hystériu, ale neotrasú vedeckým konsenzom.

Ideologické zaslepenie môže viesť vedcov, aby hájili opak toho, čo zistili výskumy ostatných ich kolegov. Ale bude ich len hŕstka. A peniaze korporácií naozaj potenciálne dokážu „kúpiť“ niekoľko výskumov a niekoľkých vedcov, ale určite nie všetky výskumy a nie všetkých vedcov.

-

Poznámky:
*Priemysel na výrobu potravinových doplnkov vykonštruoval sám pre seba dobročinnú verejnú image, ktorá však nie je nijak podopretá faktami... Vitamínový priemysel je taktiež legendou vo svete ekonomiky vďaka jednému z najodpornejších dosiaľ zdokumentovaných kartelových stanovení cien. V priebehu 90. rokov boli tí najväčší previnilci donútení zaplatiť najvyššiu uloženú pokutu v dejinách práve – celkovo 1,5 miliardy amerických dolárov.

**Trojitá vakcína MMR proti osýpkam, mumpsu a rubeole sa podáva deťom vo veku 12 - 15 mesiacov. To je približne rovnaký vek, v akom sa začínajú prejavovať príznaky autizmu. V niektorých prípadoch sa preto zákonite autizmus prejaví bezprostredne po očkovaní, čo u mnohých rodičov spúšťa logický klam zvaný post hoc ergo propter hoc, teda zámenu časovej následnosti s príčinnou súvislosťou.

***Seralini toho vyparatil viac. V roku 2009 napríklad použil dáta vysúdené od firmy Monsanto nato, aby štatistickými postupmi poukázal, že menovanou spoločnosťou geneticky modifikovaná kukurica mohla byť jedovatá. Krátko po publikácii týchto tvrdení sa však ukázalo, že Seralini použil celkom nevhodnú štatistickú metódu. Ibaže namiesto toho, aby sa zo svojej prvej obrovskej blamáže poučil, zopakoval ju.

-

Poďakovanie: Za cenné pripomienky k článku autor ďakuje dr. Petrovi Bothovi, Petrovi Isteníkovi, MUDr. Kamilovi Knorovskému a dr. Erikovi Rakovskému

Obrázky: public domain, užívateľ wikimédie LHcheM, Glen Edelson, mojemedicina.cz

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet