17.12.2016-08:43:00   |   Dušan Valent
#Zbúrané mýty
#Myslenie
#Veda
#Názory
#Zdravie

Korelácia vs kauzalita

Zo štatistík vyplýva pozoruhodný jav, ktorý sa týka prímorských letovísk. Súvislosť medzi konzumáciou zmrzliny a počtom utopených. Čím viac zmrzliny sa predá, tým viac nešťastníkov nachádza smrť v morských vlnách. Zistená korelácia by mohla napríklad znamenať, že zmrzlina spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť. Plavcovi príde ďaleko od pobrežia zle a ak k nemu nestihne doplávať dobrodinec z pobrežnej hliadky... glo-glo-glo.

Pravda, je tu aj možnosť opačnej príčinnej súvislosti. Čo ak pohľad na utopené ľudské telá zvyšuje chuť na zmrzlinu?

Ehm...



V skutočnosti nie je správna ani jedna možnosť. Ani jedna korelovaná hodnota nemá príčinnú súvislosť s druhou. Obe spôsobuje skrytá tretia premenná. Počasie. Keď je teplo a slnečno, viac ľudí si zájde zaplávať. A viac plavcov znamená aj viac utopených. Zároveň si v teple viac ľudí kúpi zmrzlinu. Keď je chladno a daždivo, málokto pláva a málokto má chuť na zmrzlinu.

Ako sme už neraz písali, ľudský mozog „nemá rád“ náhodné javy, a časovú zhodu (alebo časovú následnosť) javov prednostne vyhodnocuje ako dôkaz príčinných súvislostí. Lenže, ako hovorí známe pravidlo:

Korelácia neznamená kauzalitu!

Ľudskou rečou - časová súvislosť javov neznamená, že medzi nimi existuje príčinná súvislosť.


-


Korelácia môže, ale aj nemusí skrývať príčinnú súvislosť. Mnohé korelácie sú dokonca čisto náhodné. Vo veľkých súboroch dát možno objaviť niekedy skutočne bizarné korelácie - niekoľko pozoruhodných príkladov nájdete aj v našom článku.


A hoci obozretnosť ohľadom zámeny korelácie s kauzalitou patrí medzi elementárne základy vedeckej gramotnosti (schopnosť chápať a zhodnotiť výsledky vedeckej práce a porozumieť princípom fungovania vedy), ide zároveň o jeden z hlavných zdrojov dezinformácií pri informovaní o zisteniach vedeckých výskumov.



Postupy nutričných šarlatánov

Mnohé typy štúdií totiž zo svojej podstaty dokážu zistiť len korelácie. Problém je, keď sa ich výsledky médiami a najčastejšie asi samozvanými odborníkmi na výživu (pozor, tým nemyslíme nutričných terapeutov, ktorí majú medicínske vzdelanie) interpretujú ako dôkazy príčinných súvislostí.

Identifikovanie korelácií je užitočnou metódou generovania hypotéz. Ale je to len veľmi nespoľahlivá metóda ich overovania.




-



-



-



Britský lekár a kritik šarlatánov a pseudo-odborníkov na medicínu Ben Goldacre v knihe Bad Science (v slovenčine vyšlo ako Zvrátená veda) pripomína, že „poskytovanie veľmi konkrétnych rád a veľmi konkrétnych tvrdení, citujúc konkrétne údaje a to veľmi autoritatívnym tónom“ je typický prístup „mediálnych odborníkov na výživu“. A vychádza práve z toho, že vedeckými výskumami zistené korelácie sa interpretujú ako dôkazy príčinnej súvislosti (a zvyšok sveta sa potom čuduje, prečo každý z týchto „odborníkov“ tvrdí niečo iné).

Čítajte aj: Ako sa vyznať vo vedeckých štúdiách? Návod pre začiatočníkov


Ignoruje sa ale skutočnosť, že na štúdiami zistené korelácie v populácii môžu vplývať „skryté“ alebo „intervenujúce“ premenné, čo sú veci, ktoré súvisia ako s nameraným výsledkom, tak i vplyvom, ktorý k nemu vedie. Pokiaľ chceme zistiť príčinný vzťah, výskumná práca musí intervenujúce premenné minimalizovať. Vedecky gramotný odborník na výživu by napríklad netvrdil že „konzumácia olivového oleja zmierňuje vrásky“, ale „jeden výskum zistil, že ľudia, ktorí konzumujú viac olivového oleja, majú o čosi menej vrások, no čo z toho vyplýva je nejasné, pretože ľudia s rôznymi spôsobmi stravovania sa môžu odlišovať vo veľkom množstve iných ohľadov“. Goldacre zároveň dodáva: „Lenže takto by ma ako autora stĺpčekov o výžive nikto nenajal.



Korelácie sú podnetom, nie záverom

„Nájdenie korelácií je užitočnou metódou generovania hypotéz, ale je to len veľmi slabá metóda overovania hypotéz,“ pripomína expert na medicínu založenú na dôkazoch Steven Novella. „Inými slovami, ak narazíme na zdanlivú koreláciu, mali by sme ju považovať za hypotézu, nie za záver.“


-



Novella tiež pripomína, že nestačí, ak na nejakú koreláciu náhodne narazí jedna štúdia popri mnohých ďalších koreláciách. Musí ju potvrdiť ďalšia štúdia, ktorá sa špecificky zameria na jej overenia, a to celkom novým súborom dát. Keď sa korelácia medzi faktormi A a B potvrdí, možno pristúpiť k overovaniu potenciálnych príčinných súvislostí (A spôsobuje B, alebo naopak, alebo je na príčine skrytý faktor C, alebo je zhoda čisto náhodná), a to ideálne experimentálnym výskumom, v ktorom možno kontrolovať premenné. Pri skúmaní vplyvu faktora A napríklad zvýšite alebo znížite jeho „dennú dávku“. Ak budeme mať k dispozícii len ďalšie observačné dáta, tie, žiaľ, budú vždy do istej miery vystavené podozreniu z ďalších, skrytých vplyvov.

Kto čas od času nazrie do výskumnej literatúry, môže si všimnúť, že samotní výskumníci vo svojich prácach nezriedka zdôrazňujú (žiaľ, niekedy sa to deje nie vo voľne dostupnom abstrakte, ale vnútri článku, ku ktorému nemá prístup každý, pokiaľ, ehm, nepozná isté fígle), že ich zistenia nie sú dôkazmi o príčinných súvislostiach, ale len zistenými časovým zhodami v trendoch, čiže koreláciami. Samotní autori zároveň vyzývajú svojich kolegov, aby vykonali ďalšie výskumy, v ktorých overia zistenia ich štúdie a prehodnotia či otestujú potenciálne existujúce príčinné súvislosti, ktoré by mohli exitovať v rámci zistenej korelácie.



Nezohľadňovanie odlišnej hodnoty zistení rôznych typov štúdií je jedným z hlavných dôvodov, prečo u laickej verejnosti vzniká dojem, že „vedci tvrdia stále niečo iné“. S istotou sa prezentujú nielen zistenia korelácií, ale niekedy dokonca aj výsledky (akoby boli určite aplikovateľné na ľudí) ešte menej hodnotných typov výskumov, ako sú štúdie na bunkových kultúrach v skúmavke či na hlodavcoch (prečo sú tak často nepoužiteľné sa dozviete aj na konkrétnych príkladoch v článkoch o graviole, kukrumíne či éterických olejoch – ich zistenia sú pritom skôr podnetmi na vykonanie klinických štúdií na ľuďoch).

To sme ale trochu odbočili.

Takže späť k téme. Vlastne k záveru: Keď najbližšie narazíte na bombastický článok o tom, ako je nejaká látka či potravina mimoriadne zdravá alebo nezdravá, overte si, či náhodou nejde len o nafúknutú bublinu opäť raz vychádzajúcu zo štúdie, ktorá zistila obyčajnú koreláciu.


-



-



-



-

Zdrojom zobrazených čudesných korelácií je web Tylera Vigena

Za odborný dohľad autor ďakuje MUDr. Kamilovi Knorovskému.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail