Koncom januára Kolumbia hlásila asi 25 tisíc prípadov nákazy vírusom Zika. Vzhľadom na to, že sa príznaky ochorenia objavia len asi u každého piateho nakazeného, sa skutočný počet infikovaných odhadoval na 125 tisíc. Keďže v krajine v súvislosti s ochorením nikto nehlásil mikrocefáliu, objavili sa úvahy, či v prípade Brazílie a hlavne jej severovýchodu nezohráva úlohu v náraste výskytu mikrocefálie nejaký zatiaľ neidentifikovaný genetický alebo environmentálny faktor.



Koncom minulého týždňa sa internetom rozšírila správa skupiny argentínskych lekárov (Red Universitaria de Ambiente y Salud/Médicos de pueblos fumigados), ktorá tvrdí, že za nárastom výskytu mikrocefálie v Brazílii nestojí vírus Zika, ale práve larvicíd Pyriproxyfén. Áno, používanie (v prípade Južnej Ameriky neraz aj prehnané) takýchto látok v boji so všadeprítomnými poľnohospodárskymi škodcami či prenášačmi ochorení môže byť problematické, ale je Pyriproxyfén v tomto prípade skutočne vinný?

Na podporu tvrdenia, že Zika by mohla spôsobovať mikrocefáliu, máme v rukách už niekoľko dôkazov (napríklad pozitívny nález RNA Zika vírusu pomocou RT-PCR testov v krvi, či plodovej vode alebo získanie kompletného genómu Zika vírusu z mozgového tkaniva potrateného plodu). Na druhej strane, na podporu tvrdenia, že na vine je práve Pyriproxyfén, argentínski lekári (zatiaľ) neponúkajú nič viac ako pozorovanie časovej následnosti – v druhej polovici roku 2014 totiž Pyriproxyfén nahradil predtým používaný larvicíd Temephos, voči ktorému si komárie larvy vybudovali odolnosť (mimochodom, Temephos je výrazne toxický, ide totiž o organofosfátový pesticíd ovplyvňujúci činnosť nervového systému).

Avšak samotná časová následnosť nedokazuje príčinnú súvislosť (takéto uvažovanie je logickou chybou).



Úrady v Rio Grande Do Sul (najjužnejší brazílsky štát) od soboty 14. 2. 2016 dočasne pozastavili používanie Pyriproxyfénu, čo niektorí považovali za „víťazstvo“ a potvrdenie, že nie Zika, ale práve Pyriproxyfén stojí za mikrocefáliou (a že Zika je len vládny hoax...). Škoda, že im uniklo, že v tomto štáte sa Pyriproxyfén používa iba výnimočne a že za celý čas, čo v Brazílii zúri epidémia Ziky, bol odtiaľ potvrdený „iba“ jeden prípad mikrocefálie.

Brazílske federálne ministerstvo zdravotníctva na tento zákaz reagovalo vydaním vyhlásenia, kde sa spomína, že:
- žiadne epidemiologické štúdie zatiaľ nenaznačili možnosť spojenia medzi používaním Pyriproxyfénu a mikrocefáliou
- všetky používané larvicídy (ako Pyriproxyfén) sú odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a podliehajú prísnemu testovaniu podľa WHOPES, a takisto sú schválené brazílskou ANVISA (Národná agentúra pre zdravotnícky dohľad)
- v súčasnosti neexistujú žiadne dôkazy pre podporu tvrdenia, že za mikrocefáliu môže Pyriproxyfén, zatiaľ čo v prípade Ziky je takých dôkazov k dispozícii niekoľko (prítomnosť vírusu v krvi, tkanivách, či plodovej vode) a takisto, mikrocefáliu hlásia aj zo štátov, kde sa Pyriproxyfén nepoužíva
- ministerstvo odporúča takéto larvicídy používať iba v prípadoch, keď nie je možná iná ochrana (napríklad fyzická) zdrojov pitnej (stojatej) vody

Správu WHO o Pyriproxyféne nájdete TU.



Čo je Pyriproxyfén?
Pyriproxyfén je tzv. IGD pesticíd (insect growth disruptor). Narúša hormonálnu reguláciu rastu spôsobom veľmi špecifickým práve pre hmyz, používa sa na ošetrovanie rôznych druhov poľnohospodárskych plodín a je odporúčaný aj Svetovou zdravotníckou organizáciou na použitie pre ochranu zdrojov pitnej vody v snahe zabrániť šíreniu sa mnohých vážnych ochorení, akými sú napríklad malária či horúčka Dengue.

Výskum na zvieratách nepreukázal žiaden vplyv Pyriproxyfénu na ich vývoj či rozmnožovanie, a to ani pri vysokých dávkach až 100 miligramov na kilogram živej váhy zvieraťa podávaných každý deň (ekvivalentom u človeka by bol príjem asi šiestich gramov denne). Podľa WHO je povolený denný príjem 100 mikrogramov na kilogram živej váhy, čo by napríklad pre 60 kilogramov vážiacu Brazílčanku znamenalo príjem 6 miligramov. WHO neodporúča v prípade zdrojov pitnej vody používať viac ako 10 mikrogramov na liter, takže taká „ukážková“ žena by pitím vody prijala denne asi 20 mikrogramov Pyriproxyfénu. Mikrogram je milióntina gramu, miligram tisícina – a teda jednoduchý výpočet povie, že by taká Brazílčanka v podstate prijímala 300x menej než je povolený limit. Otázkou ale je, aké množstvo Pyriproxyfénu obsahuje pitná voda v Brazílii, čo je jedna z vecí, ktorú Médicos de pueblos fumigados mohli vo svojej správe zodpovedať a nespravili tak.

Záver
Je smutné, že nepodložené „strašenie“ Pyriproxyfénom a odrádzanie od jeho používania v rámci boja proti komárom môže mať veľmi zlý dopad na zdravie (nielen) Brazílčanov – riziko úmrtia či vážnych komplikácií nielen u malárie, horúčky Dengue, ale aj u ďalších komármi šírených ochorení, ktorým sa dalo predísť, môže ohroziť desiatky, či stovky tisíc ľudí.



Uvidíme, či Médicos de pueblos fumigados dokážu v budúcnosti v prípade Pyriproxyfénu a mikrocefálie prísť s presvedčivejšími a preukázateľnejšími argumentmi. Ich dôveryhodnosť však naštrbuje fakt, že táto skupina má pomerne ďaleko od objektívnej, serióznej vedeckej inštitúcie. Je známa napríklad podporou anti-GMO postojov, ktoré nenachádzaju v radoch príslušných vedeckých odborov prakticky žiadnu podporu, a to pomocou skompromitovaných výskumov, ktoré boli ďalšími výskumami vyvrátené.

-

Poznámka: perex článku je redakčný

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet