09.11.2016-18:44:00   |   Dušan Valent
#Zdravie
#Zbúrané mýty
A presne to je prípad aromaterapie a väčšiny údajných schopností esenciálnych olejov.

Esenciálne oleje, známe aj ako éterické oleje alebo silice, sú mimoriadne prchavé rastlinné kvapaliny charakteristické výraznou vôňou. Termín „esenciálne“ neodkazuje na ich nutričnú hodnotu, ale práve na aromatické prchavé komponenty, ktoré sa považujú za „esenciu“ rastliny.

Rastliny, z ktorých sa získavajú, zväčša nie sú vzácne a metódy výroby umožňujú produkovať tieto oleje účinnejšie a lacnejšie ako kedykoľvek v minulosti. Napriek tomu ceny samotných produktov výrazne vzrástli.

Prečo sú predražené? Kvôli ich popularite v ezoterických kruhoch a medzi zástancami alternatívnej medicíny. Veľké využitie totiž našli v aromaterapii. Napriek názvu (doslovne „liečba vôňou“) sa pri nej esenciálne či iné príjemne voňajúce rastlinné oleje nielen vdychujú, ale aj pridávajú do kúpeľa alebo masírujú do pokožky. Občasne sa dokonca užívajú vnútorne. To sa čas od času ukazuje ako nie práve najlepší nápad, keďže v závislosti od toxicity daného preparátu potom dotyčný môže skončiť... napríklad aj v kóme.



Stará = spoľahlivá? Nie!

Moderné „znovuobjavenie“ aromaterapie sa pripisuje francúzskemu parfumérovi René-Maurice Gattefossému. Ten si vraj v roku 1910 nedopatrením popálil ruku a okamžite nato ju ponoril do niečoho, čo si myslel, že je nádoba s vodou, ale v skutočnosti to bol levanduľový olej. Popálenina sa mu následne údajne zahojila bez jazvy. Prípad je doložený len v podobe anekdoty, a to 27 rokov potom, ako sa mal odohrať – zhodou okolností v Gattefosséovej knihe Aromathérapie: Les Huiles Essentielles, Hormones Végétales, ktorá aromaterapiu propagovala. Čiže dôveryhodnosť na úrovni jedna pani povedala.

Tradícia aromaterapie je oveľa staršia. Dym spaľovaných rastlín s obsahom prchavých vonných látok sa k liečbe používal už v starovekej Číne a Grécku. Na to zástancovia aromaterapie radi poukazujú, ako keby starobylosť metódy podporovala jej účinnosť. V skutočnosti je pre staroveké civilizácie a dávne kultúry typické, že používali množstvo liečebných metód, z ktorých mnohé boli odvodená od povier, a len niektoré mali skutočný účinok. Napríklad používaním odpudivých preparátov sa snažili odpudiť zlých duchov, o ktorých si mysleli, že spôsobujú ochorenia či zápaly.

V histórii sa dokonca nezriedka udržali či stali populárne metódy, ktoré prinášali zanedbateľný úžitok, ale nezanedbateľné škody. Ako napríklad fumigácia vagíny v stredoveku. Používala sa v snahe liečiť infekcie či rakovinu a menštruačné kŕče. Najprv sa varili rôzne byliny v špeciálnej nádobe, z ktorej vyčnievala dlhá rúra. Tá sa zaviedla do ženských intímnych partií, kam vypúšťala horúcu paru. Terapia spôsobovala bolestivé popáleniny, pričom rúra samozrejme nebola nikdy dezinfikovaná, takže viedla k šíreniu infekcií.

Keď berieme do úvahy históriu medicíny, vplyv klamov v uvažovaní a problematiku zisťovania účinnosti liečiv, je jasné, že skutočne nie je problém, aby ľudia bez vedeckých metód výskumu nadobudli a udržiavali si klamlivý dojem o účinnosti údajných liečebných metód bez akéhokoľvek liečebného účinku. Napokon, aj od púšťania žilou sa upustilo nie preto, že sa prišlo na jeho neúčinnosť na aplikované diagnózy (tá sa vtedy ani netestovala), ale že skrátka vyšlo z módy.



Pointa: tvrdenie, že sa nejaký preparát kedysi dávno používal s nejakým účelom neznamená, že bol skutočne účinný.

Stojí na vratkých, anekdotických nohách

Jedným z hlavných dôvodov, prečo si popularitu udržiavali a aj dodnes udržiavajú neúčinné a niekedy celkom nezmyselné až nebezpečné metódy liečby, je spoliehanie sa na anekdoty, príbehy osobnej skúsenosti s liečbou. Tie síce môžu byť podnetom na seriózny výskum a získanie dôkazov, samé o sebe však kvôli mimoriadnej nespoľahlivosti nie sú hodnotným dôkazom. A to v ľubovoľnom počte - nula násobená tisíckou je stále nula.

Nespoľahlivosť anekdot má mnohé dôvody – anekdoty nie sú reprezentatívne, ľudská pamäť je mimoriadne nespoľahlivá, rozprávanie bežne popletie časovú os, dochádza k zámene časovej následnosti s príčinnou súvislosťou, tvrdenia pacientov nekorešpondujú s lekárskymi záznamami... To všetko podrobnejšie rozoberáme v samostatnom článku.

Anekdoty sú typickým hlavným argumentom zástancov neúčinných liečebných metód. A je tak tomu aj pri aromaterapii a rozmanitých údajných účinkoch esenciálnych olejov.

Sú prírodné? Asi ako aspirín alebo antibiotiká

Zástancovia aromaterapie často vyzdvihujú esenciálne oleje, pretože „sú prírodné“. Ak našu stránku navštevujete častejšie, iste viete, že nejde o nič iné ako o naivný apel na prírodu. Tvrdenie, že niečo - akákoľvek látka či nejaký prípravok - je bezpečnejšie, zdravšie či iným spôsobom lepšie len preto, že je to prírodné, je logická chyba (venujeme jej celý článok).

Nielenže „prírodné“ neznamená „lepšie“. Tvrdenie, že esenciálne oleje sú prírodné, je v skutočnosti prinajlepšom diskutabilné. Tieto preparáty sú totiž mimoriadne koncentrované. Jeden z hlavných amerických distribútorov esenciálnych olejov napríklad uvádza, že na vyprodukovanie 15 ml citrónového oleja spotrebuje 75 citrónov. Na 100 g mätového esenciálneho oleja sa pre zmenu spotrebuje zhruba 2,6 kg listov mäty (jedna kvapka oleja je ekvivalentom 25 - 30 šálok mätového čaju!). Na 100 g levanduľového oleja viac ako 1,5 kg kvetov levandule. A na na 100 g esenciálneho oleja ruže desiatky kilogramov listov tejto rastliny.

Zároveň netreba zabúdať, že mnohé dnes používanie lieky pochádzajú z rastlín – najznámejším príkladom je aspirín, ktorý bol izolovaný z vŕbovej kôry. Ale tiež antibiotiká. Alexander Fleming napríklad v roku 1928 identifikoval penicilín v spórach plesne (druh Penicillium chrysogenum; MUDr Maroš Rudnay však upozorňuje, že v prírodnej podobe je takpovediac nanič: „Trvalo niekoľko rokov, kým sa prišlo nato, ako ho vyrábať dostatočné množstvá priemyselne.“). A asi polovica liekov schválených za posledné tri dekády pochádza priamo alebo nepriamo z prírody.



Sú esenciálne oleje bez chémie? Haha

Liečte sa, dezinfikujte, čistite bez chémie. Taký je často opakovaný prísľub spájaný s esenciálnymi olejmi. V skutočnosti sú esenciálne oleje mimoriadne bohaté na tie najrôznejšie chemické látky. Samé o sebe predstavujú zmesi terpénov a terpenových derivátov, pričom obsahujú aj uhľovodíky, alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, monoterpény, monoterpenoly, monoterpénketóny, seskviterpény, seskviterpenoly, seskviterpénketóny, estery, aldehydy, fenoly, fenylestery a mnohé ďalšie. Je v nich chémie a chémie. Ak sa chcete naozaj vyhnúť chémii, nechajte si poradiť od odborníkov.


Vôňa je najpriamejšia cesta k mozgu. No a čo

Zástancovia aromaterapie sa snažia navodiť dojem, že čuch je nadradený iným zmyslom, a aromaterapia účinná, pretože sa informácia odtiaľ do mozgu dostáva najrýchlejšie. Nuž áno, čuchové podnety sa dostávajú veľmi rýchlo do mozgu, ale to aj zvukové, hmatové a vizuálne, rozdiel je milisekundový, a tak prakticky bezvýznamný. Taktiež preháňajú význam spojenia medzi čuchom a limbickým systémom, ktorý spracúva emócie a spomienky. Vône dokážu vyvolať spomienky. Zacítite zázvor, spomeniete si na babkine koláče. To isté dokáže zhliadnutie babkinej fotografie či začutie jej hlasu.

Esenciálne oleje podporujú imunitný systém? Nie

Veľmi rozšírenou tézou zástancov neúčinných doplnkov stravy alebo „liečebných“ metód bez vlastného účinku je, že množstvo ľudí má oslabený imunitný systém, kvôli čomu musia kupovať drahé suplementy alebo podstupovať drahé procedúry, ktoré naň vplývajú (nepripomína vám to paranoidné floskule o tom, ako chcú zástupcovia farmaceutických firiem dosiahnuť, aby sme boli všetci chorí, vďaka čomu by sa im zvyšovali zisky?).

Náš imunitný systém má len zriedkakedy závažnejšie poruchy, napríklad keď hladujeme, podstupujeme intenzívnu chemoterapiu alebo sme vystavení zabijakovi imunity na spôsob vírusu HIV. Toto sú ale život ohrozujúce stavy, nie príležitosti na užitie prípravku stimulujého imunitu,“ pripomína lekár William Meller. „Namiesto toho, aby bol oslabený, oveľa častejšie dnes je, že imunitný systém je nadmerne aktívny.

Ako píšeme v samostatnom článku, keby preparáty podporujúce imunitu fungovali, výsledok by nebol práve želaný – viedli by k poruchám autoimunity (nadmerne aktívny imunitný systém by napádal niektoré typy vlastných buniek) a alergiám.

Zástancami ignorované negatíva

Vo vysokých dávkach sú všetky esenciálne oleje toxické, a to predovšetkým pokiaľ sa prehĺtajú.

Pokiaľ sú v priamom kontakte s pokožkou, aj esenciálne oleje po opakovanom aplikovaní môžu spôsobiť jej scitlivovanie (sú to senzibilizátory), napríklad na svetlo. Na pokožke sa môžu objaviť nežiadané reakcie a zápaly (najčastejšie ich spôsobuje mätový, levanduľový, čajovníkový olej a olej z kanangy vonnej). Napríklad u masérov, ktorí používajú esenciálne oleje, sa podarilo zistiť násobne vyšší výskyt kontaktných dermatitíd (typ zápalu pokožky; celkovo symptómy vykázalo až 23 % zo zúčastnených masérov). Rizikovou skupinou sú predovšetkým malé deti a starí ľudia.



Napriek početným zdokumentovaným prípadom vo vedeckej literatúre, veľmi početná literatúra zástancov aromaterapie vedľajším účinkom esenciálnych olejov nevenuje prakticky žiadnu pozornosť. Aromateraputi navyše vo všeobecnosti nejavia ochotu sa zúčastňovať na výskumoch, ktorých výsledky by mohli uškodiť povesti ich profesie (ako keby sa ich zákaznici riadili vedeckými poznatkami...). A stáva sa, že vo výskumoch zameraných na hlásenie negatívnych účinkov účastníkmi napríklad maséri aromaterapiou spôsobené zápaly nehlásia, pretože za ich príčinu označujú pacientov, a nie esenciálne oleje (užitočné pravidlo hodnotenia výskumov: štúdie založené na samohodnotení účastníkov patria k tým menej spoľahlivým).

Rozhodne nie je dobrý nápad tieto oleje piť inak ako v celkom malých množstvách. Sú známe prípady, keď ľudia po vypití polovice šálky čajovníkového oleja upadli do kómy.

Účinnosť

Gattefossé pôvodne odporučil vdychovať pary niektorých olejov pri chorobách dýchacích ciest. Od tých čias sa však zoznam v aromaterapii používaných olejov rozrástol priam explozívne. A to isté platí pre zoznam diagnóz, ktoré údajne liečia - pribudli také závažné, ako je depresia, reumatizmus, dyspepsia, chronická bronchitída, astma či zlyhanie srdca. A nielenže pribudol húf diagnóz, ktoré éterické oleje údajne liečia, temer každý jeden je vraj účinný nie na jednu či dve, ale veľké množstvo. Bergamotový olej má napríklad účinkovať na akné, depresiu, dyspepsiu, herpes, zrýchlenie hojenia rán, podporu chuti do jedla, redukciu jaziev, na koliku, mastnú pleť, problémy močových ciest či žalúdka, na nadúvanie, nervozitu, parazitov, upokojuje, odstraňuje telesný zápach, úzkosť, zlosť a zúfalstvo.

Zástancovia aromaterapie predkladajú tvrdenia, ktoré zo súboru esenciálnych olejov robia prakticky všeliek (v zmysle, že na každý problém sa nájde prinajmenšom jeden vhodný olejček). Nezaujímajú sa však, či sú tieto údajné účinky podporené výskumami - zaujíma ich zrejme len to, čo o danom oleji napísali iní aromaterapeuti a anekdoty. K tomu všetkému prikladajú netestovateľné tvrdenia o esenciálnych olejoch na „energetické telo“, ich prínos k rovnováhe čakier, harmonizovanie energetických tokov, príspevok k spirituálnemu rastu...

Hodnotenia zistení dostupnej výskumnej literatúry

Podľa hodnotenia dostupných výskumov vedeckým tímom American Cancer Society (Ades a kol., 2009) chýbajú hodnotné dôkazy, že by aromaterapia dokázala predchádzať alebo liečiť akékoľvek ochorenia.

Austrálske ministerstvo zdravotníctva v roku 2015 zverejnilo hodnotenie alternatívnych terapií, ktorého cieľom bolo zistiť, či sa oplatí ich zahrnúť do zdravotného poistenia. Zhodnotenie 20 systematických prehľadov vedeckých výskumov týkajúcich sa aromaterapie došlo k záveru, že sa nepodarilo zistiť žiadne jasné dôkazy jej účinnosti. Správa tiež poukazuje na skutočnosť, že síce existujú nejaké dôkazy naznačujúce jej účinok na depresiu či úzkosť u pacientov trpiacich demenciou, alebo – v spojitosti s masážou – na zmierňovanie bolesti, tieto zistenia priniesli len malé a nekvalitné výskumy.



Profesor komplementárnej medicíny Edzard Ernst a vedecký publicista Simon Singh v knihe Trick or Treatment pripomínajú, že relaxačné účinky aromaterapie spojenej s masážou mali krátke trvanie, čo znamená, že ich terapeutický význam je otázny.

„Zdá sa, že niektoré esenciálne oleje ako čajovníkový olej majú antimikrobiálne vlastnosti,“ pripúšťajú. „No tieto sú oveľa menej spoľahlivé ako účinky konvenčných antibiotík.“ Dodávajú, že z výskumov aromaterapie vyplýva krátkodobý účinok na zníženie stresu, ktorý môže mať pozitívny vplyv na celkovú duševnú pohodu, no pripomínajú: „Neexistujú dôkazy, že aromaterapia dokáže liečiť konkrétne ochorenia.

Ako aromaterapeuti zavádzajú o zisteniach výskumov a ich hodnote

Základným pravidlom hodnotenia vedeckých zistení o nejakom probléme je zohľadňovať celkový obraz výskumnej literatúry, kvalitu jednotlivých štúdií a výpovednú hodnotu jednotlivých typov výskumov (nie je výskum ako výskum). Žiaľ, väčšina ľudí to netuší. Niektorí zástancovia aromaterapie a esenciálnych olejov to zneužívajú, keď sa snažia pôsobiť vedecky a na svojich internetových či knižných stránkach citujú alebo zverejňujú zoznamy vedeckých štúdií, ktoré údajne potvrdzujú účinnosť rôznych používaných olejov. Stačí však kúsok vedeckej gramotnosti, aby človek zistil, že v skutočnosti hrubo zavádzajú.

Zväčša odkazujú na výskumy skúmajúce účinky in vitro - na bunkových kultúrach v skúmavke. Čiže sa netýkajú používania, aké vidíme pri esenciálnych olejoch v praxi – a hlavne - nevypovedajú nič o účinkoch v ľudskom tele.

Výskumy in vitro sú v rámci pyramídy vedeckého dôkazu umiestnené najnižšie (pozri obrázok nižšie). Ich pozitívne zistenia majú význam predovšetkým ako podnety na vykonanie hodnotnejších typov výskumov (v živých organizmoch, čiže in vivo – a teraz už viete, prečo sa voláme, ako sa voláme :). Navyše látky, ktoré sa v týchto výskumoch ukazujú ako nádejné, sa často napokon ukazujú pre reálnu prax nepoužiteľné (keďže in vitro výskumy naznačili nádejné protirakoviné účinky pri tisíckach látok, často nimi argumentujú zástancovia alternatívnej medicíny, keď zastávajú suplementy z rastlín, ktoré tieto látky obsahujú – nehľadiac na koncentráciu - hoci sa tieto látky často napokon ukázali v živých bytostiach z rôznych príčin neúčinné alebo nepoužiteľné, viac o téme v našich článkoch o graviole a kurkume).


-


Pyramída hodnoty rôznych typov vedeckých štúdií.


Ale to zďaleka nie je všetko. Nielenže sa obhajujú nespoľahlivými in vitro výskumami. Inokedy podsúvajú články z nekvalitných či pochybných žurnálov (len to, že sa článok nachádza v databáze Pubmed, neznamená, že je hodnotný, lobbing sem napríklad pretlačil pochybné časopisy venované alternatívnej medicíne), výskumy, ktoré sa nepodarilo replikovať (jeden výskum neznamená nič, treba ho opakovane potvrdiť nezávislými výskumami) a výskumy so závažnými nedostatkami v metodike prevedenia (nezaslepené, bez kontrolnej skupiny, nerandomizované, vykonané na malej vzorke...).

Konkrétny príklad: zástancovia arometerapie radi poukazujú na výskumy, podľa ktorých sú esenciálne oleje účinné proti baktériám rezistentným na antibiotiká (napr. tento). Opäť však ide o výskumy vykonané na bunkových kultúrach. V nich zabíja rezistentné baktérie aj tequila alebo soľ. Stačí v skúmavke dostatočne zmeniť podmienky. Pokiaľ ale nebudeme schopní dosiahnuť obdobnú koncentráciu na mieste infekcie u pacienta, a to bez toho, aby sme ho zabili či vážne poškodili, sú tieto zistenia bezcenné.



Klamlivý marketing

Ako vidieť, väčšine tvrdení zástancov esenciálnych olejov a aromaterapie chýbajú solídne dôkazy. Esenciálne oleje sú napriek tomu mimoriadne výnosným priemyslom. Len v USA dosahujú ich ročné tržby takmer miliardu dolárov - v roku 1995 to bolo podľa Health Foods Business ani nie 60 miliónov.

Príčin tohto úspechu je viac. Ako sme naznačili, propagátori aromaterapie a esenciálnych olejov používajú slizké metódy využívajúce chyby v ľudskom uvažovaní. Zneužívajú apel na prírodu, dôkazy nahrádzajú nereprezentatívnymi a pochybnými anekdotami. Veľkí výrobcovia ako Young Living a doTERRA navyše elegantne obišli obmedzenia, ktoré im nedovoľujú podsúvať zákazníkom klamlivé tvrdenia o účinnosti. A to vďaka sieťovému či viacúrovňovému marketingu (multi-level marketing, MLM), ktorým sú neslávne známe spoločnosti ako Herbalife, a ktorý je prirovnávaný k nelegálnym pyramídovým schémam. Vďaka tomu samotné spoločnosti síce nevyhlasujú klamlivé prísľuby, ale to ani nepotrebujú. Ich produkty predávajú obrovské počty nezávislých distribútorov, ktorí to v záujme osobného zisku ochotne vykonajú.

Záver

MUDr. Maroš Rudnay pripomína, že esenciálne oleje skutočne nachádzajú využitie v zdravotníctve. „Používajú sa na odstraňovanie zápachu vo forme emulzií, ktoré po rozprášení do vzduchu dokážu neutralizovať nepríjemný pach,“ hovorí lekár.

Iste, tieto preparáty obsahujú aj účinné alebo potenciálne účinné zložky, ktoré môžu nájsť využitie pri vývoji liekov. To však neznamená, že sú účinné pri aplikácii, aké odporúča aromaterapia. Práve preto sa medicínske publikácie v posledných desaťročiach zameriavajú predovšetkým na samotné chemické zložky esenciálnych olejov, ale nepreberajú esenciálne oleje ako také.

Nemáme dobré dôkazy na podporu používania esenciálnych olejov pre zdravotné účely,“ sumarizuje expertka na medicínu založenú na dôkazoch Harriet Hallová. „Existujú klinické výskumy, ktoré podporujú niektoré z údajných účinkov, ale tieto sú obvykle zle navrhnuté, nekontrolované a nepresvedčivé.“

Asi sa nedá zakončiť článok lepšie ako slovami psychologičky Lynn McCutcheonovej: „Hoci toto všetko znie, ako keby som bola silne proti esenciálnym olejom, nie je to pravda. Pokiaľ je vám príjemné pridať si pár kvapiek do kúpeľa alebo si ich občas nechať vmasírovať do chrbta, nech sa páči. Problém nie je pach týchto voňavých látok, ale smrad, ktorý tiahne z nepodložených tvrdení, ktoré ich obklopujú.“

-

Za odborný dohľad a cenné pripomienky autor ďakuje farmaceutke Lenke Piváčkovej PhD. a MUDr. Marošovi Rudnayovi. Za dodatočné konzultácie je vďačný historičke Evine Steinovej PhD.

Ďalšie ako linkované zdroje:
Ades T. B. (ed.): American Cancer Society Complete Guide to Complementary and Alternative Cancer Therapies (2nd ed.). 2009
Hert, J.: Alternatívní medicína a léčitelství: Kritický pohled. 2010
Meller, W. Evolution Rx: A Physician's Guide to Harnessing Our Innate Capacity for Health and Healing. 2009.
Sing, S. a Ernst, E.: Trick or Treatment? Alternative Medicine on Trial. 2008
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail