20.06.2016-00:25:00   |   Radoslav Janoštiak
#Zbúrané mýty
#Zdravie
#Longformy
Je to pochopiteľné, pretože ide o zdravie a bezpečnosť každého jednotlivca a každý má právo vyjadriť svoj názor. Na druhej strane, veľká väčšina ľudí má minimálne znalosti o tejto technológii. Navyše emócie, ktoré téma GMO vyvoláva, často nemajú nič spoločné s rozumným zhodnotením tejto problematiky.

Emócie nám v priebehu evolúcie poskytovali nástroj na bleskurýchle rozhodovanie, keď nebol čas na uvažovanie nad dôsledkami. Avšak dnes, keď nemusíme každý deň dávať pozor na to, aby nás nezožral predátor, je viac než vítané, aby sa k slovu dostal rozum. Pozrime sa teda bez emócií na fakty o GMO zasadené do širších súvislostí.



Horizontálny prenos génov medzi nepríbuznými organizmami je bežný

Prvým z veľkých argumentov proti GMO je, že sú neprirodzené. Základom GMO technológie je horizontálny prenos génov medzi organizmami, a to niekedy (hoci nie najčastejšie) aj medzi nepríbuznými a evolučne vzdialenými druhmi ako napríklad medzi rastlinami a baktériami či medzi cicavcami a vírusmi. Mnoho ľudí je presvedčených, že takýto prenos nemôže priniesť nič pozitívne.

Ako však definujeme prirodzené a neprirodzené? Povedzme, že to, čo je prirodzené, prebieha v prírode bez zásahu človeka. Asi nikto nebude namietať, že vertikálny prenos génov tj. klasická dedičnosť z rodičov na potomkov, je úplne prirodzený. Na tejto dedičnosti génov je založená evolúcia. A čo horizontálny prenos génov? Je menej intuitívny a tým pádom sa zdá, že je menej prirodzený. Avšak aj keď je horizontálny prenos génov zriedkavejší, vyskytuje sa a v priebehu evolúcie k nemu došlo nespočetne krát. (Takto získané repetitívne sekvencie ako SINEs a LINE tvoria približne 50 % ľudského genómu, pozn. recenzenta).

Práve vo vnímaní prirodzenosti je problém. Vďaka popkultúre vzniká presvedčenie, že kombináciou génov z evolučne vzdialených skupín organizmov nevyhnutne vznikajú monštrá filmov a komiksov (zámerne som sa vyhol použitiu slova mutanti, pretože každý organizmus môže byt označený za mutanta, keďže mutácie sú základ evolúcie). Navyše, učebnicové príklady poukazujú, že dokonca aj krížením príbuzných druhov vznikajú neplodní jedinci, ako napríklad mul (kôň a osol).

Je pravda, že horizontálny prenos génov je častejší u baktérií. No najnovšie výskumy ukazujú, že horizontálny prenos génov má významný vplyv aj na evolúciu vyšších organizmov. Štúdia z roku 2015 identifikovala 149 génov v ľudskom genóme, ktoré boli získané v priebehu evolúcie horizontálnym transferom od baktérií, húb či rias. Tieto gény kódujú proteíny, ktoré hrajú dôležitú funkciu v rôznych metabolických dráhach a imunitnom systéme.

Výskumy tiež naznačujú, že výsledky horizontálneho génového transferu môžeme vidieť v každodennom živote. Enzýmy AB0 systému ľudských krvných skupín boli získané od baktérií. A syncitín, proteín extrémne dôležitý pre vývin a fungovanie placenty, je pre zmenu požičaný od vírusov.

Výmena génov medzi rôznymi ríšami organizmov sa deje aj bez zásahu človeka a je teda v princípe prirodzená. Ba čo viac, tieto gény poskytujú nositeľovi evolučné výhody. Génové inžinierstvo teda len našlo spôsob, ako urýchliť a zacieliť inak náhodné, ale úplne prirodzené procesy.



Koniec koncov, ľudia urýchľovali evolúciu a menili organizmy po tisícročia pomocou šľachtenia. Stačí si porovnať pôvodné a šľachtené verzie rôznych poľnohospodárskych plodín, ktoré každý považuje za prirodzené. Dnešné verzie týchto potravín sú produktom drastickej selekcie človekom, v dôsledku ktorej sú plody väčšie, s väčším množstvom živín alebo rastliny schopné zniesť nehostinnejšie podmienky bez zníženia úrodnosti. Pekným príkladom takýchto zmien sú dnešné paradajky či kukurica.


-



No keď porovnáme GMO a verzie, z ktorých boli GMO pripravené, väčšinou markantné rozdiely nenájdeme. Ako príklad uvediem prvú GMO plodinu, ktorá bola povolená na ľudskú konzumáciu – paradajku FlavrSavr (pričom v tomto prípade nebol použitý žiadny gén z cudzieho organizmu, ale gén, ktorý paradajka už obsahovala, len bol obrátený naopak).


-



V neposlednom rade, nezabúdajme, že odmietanie čohokoľvek preto, že to nie je prírodné či prirodzené, teda, tzv. apel na prírodu, je dobre známou logickou a agumentačnou chybou (čoskoro si na ňu bližšie posvietime, pozn. red.).

Bezpečnosť nadovšetko

Druhý typ námietok proti GMO varuje, že sú nebezpečné pre konzumáciu a môžu vyvolať zdravotné komplikácie. Čo hovoria dôkazy? GMO boli a sú intenzívne testované. Pozrime sa, čo hovoria nezávislé výskumy.

V Európe je legislatíva upravujúca GMO nastavená veľmi prísne, preto Európska únia len v minulom desaťročí investovala 200 miliónov eur do výskumu bezpečnosti konzumácie a environmentálnych dopadov GMO. Správa mapujúca jeho zistenia uvádza: "Hlavný záver, ktorý vyplýva z úsilia viac ako 130 výskumných projektov, ktoré sa udiali v priebehu 25 rokov a zahrňovali 500 nezávislých výskumných skupín znie, že biotechnológie, a to najmä GMO plodiny, nie sú samé osebe riskantnejšie ako napríklad konvenčné kríženie rastlín."

Aj správa Americkej asociácie pre vedecký pokrok (2013) hovorí jasne: výsledky viac než 130 výskumných projektov, pokrývajúcich 25 rokov a zahŕňajúcich viac než 500 nezávislých výskumných tímov nepreukázali žiadne riziko konzumácie biotechnologicky upravených potravín v porovnaní s potravinami získanými konvenčnými šľachtiteľskými metódami.

Táto správa hodnotila výskumy zamerané na dlhodobý vplyv konzumácie geneticky modifikovaných zemiakov, sóje, ryže či kukurice a preukázala, že tieto potraviny sú nutrične absolútne ekvivalentné nemodifikovaným potravinám.



K rovnakému výsledku dospeli aj štúdie financované Svetovou zdravotníckou organizáciou, Americkou medicínskou asociáciou, Americkou akadémiou vied a ďalších, resp. prakticky všetky relevantné odborné asociácie z relevantných vedných odborov.

A čo celkom nedávne výskumy? Uvedené závery potvrdilo aj zhodnotenie takmer troch dekád observačných dát 100 miliárd kusov dobytka kŕmeného GMO plodinami. Začiatkom tohto roka bola v prestížnom magazíne National Academy of Sciences, Engineering, and Medicine zverejnená viac ako 400-stranová štúdia vypracovaná tímom nezávislých expertov z rôznych vedných odborov. Aj jej závery potvrdili vedecký konsenzus ohľadom GMO. „V niektorých prípadoch dokonca vedú k niektorým environmentálnym benefitom, ako je redukcia používaných pesticídov a zvýšenie biodiverzity. Prípady úniku génov GM plodín do prírody sú vzácne a neboli preukázané žiadne škody,“ uviedli autori. Mimochodom, na celkovú redukciu používania pesticídov, a to až o 37 %, u GMO plodín poukázala ďalšia nedávna veľká meta-analýza (zistila tiež zvýšenie úrody o 22 %) zverejnená v PLOS ONE.

Žiaľ, ani jednoznačný vedecký konsenzus neuspokojí chronických odporcov GMO. Pozrime sa teraz na pár príbehov GMO plodín, ktoré demonštrujú, do akej miery anti-GMO nátlakové skupiny prekrúcajú fakty.


-


Rétorika anti-GMO aktivistov je prakticky totožná s rétorikou odporcov očkovania. Navyše, v jednom aj druhom prípade sú štandardnou "výbavou" svetonázoru konšpirátorov.


1. Havajská papája

V polovici 90. rokov 20. storočia sa na havajských papájových plantážach začal šíriť vírus, ktorý prenášali vošky a napádal a decimoval papájové rastliny. Havajskí farmári skúšali rôzne konvenčné metódy boja proti tejto epidémii, ale nič nepomáhalo. Zdalo sa, že je všetko stratené, až kým vedci z Cornell University neprišli s nápadom zakomponovať do genómu papáje neškodný vírový gén pre obalový proteín.

Transfer pôsobil ako akési očkovanie a výsledok bol, že papáje boli imúnne voči infekcii týmto vírusom. Následné testovanie nepreukázalo žiadne negatívne následky pestovania a konzumácie takto upravenej papáje, pretože ľudia konzumovali papáju napadnutú týmto vírusom bežne a navyše rastlinné vírusy nie sú schopné napádať živočíšne bunky. Preto bolo pestovanie a konzumácia GMO papáje schválená.



Anti-GMO nátlakové skupiny (pozor, nejde o združenia relevantných expertov, poznámka red.) neboli spokojné a začali boj. Svoj prvý argument proti GMO papáji založili na absolútne nesprávnej interpretácii výskumu jednej dánskej vedeckej skupiny, ktorá ukázala, že 6 aminokyselín z 250 daného vírusového proteínu sa podobalo na jeden alergén. Tá istá výskumná práca však zároveň ukázala, že daná časť nie je alergénna.

Samozrejme anti-GMO skupiny vybrali to, čo sa im hodilo a ignorovali zvyšok výskumu. Navyše, japonskí výskumníci potvrdili, že konzumácia GMO papáje nenesie žiadne riziká a ukázali, že konvenčné vírusom napadnuté papáje obsahujú 8-krát viac tohto proteínu, pričom ľudia ich konzumovali bez akéhokoľvek problému.

Po 15 rokoch výskumu, ktorý nepreukázal žiadne riziká, anti-GMO skupiny stále neboli spokojné. Argumentovali napríklad tým, že japonské výskumy boli ovplyvnené lobby z USA, čo mali potvrdzovať prepisy z WikiLeaks (samozrejme výmysel, vo WikiLeaks komunikácii medzi USA a Japonskom nebola žiadna zmienka o GMO), ďalej uvádzali, že RNA (ribonukleová kyselina) z daného vírusového génu môže ovplyvniť ľudskú DNA (deoxyribonukleová kyselina) a že proteín môže viesť k HIV či hepatitíde (odhliadnuc od toho, že je to úplný nezmysel, nevysvetľovali, že papája, ktorá bola napadnutá týmto vírusom a mala 8-krát väčšiu koncentráciu daného proteínu, je pre konzumáciu úplne bezpečná).

A kráľovským argumentom bolo, že nezávislé štúdie vraj boli podplatené firmou Monsanto (biotechnologická spoločnosť), pričom ale zabudli spomenúť, že peniaze z predaja tejto papáje šli havajským farmárom a nie Monsantu.

Asi najviac za vlasy pritiahnutý argument bol, že táto papája je špeciálne nebezpečná pre osoby s tmavou farbou pokožky. Nakoniec napriek všetkému zvíťazil racionálny pohľad a GMO papája sa udržala na trhu.

2. (Ne)Bezpečnosť Bt-toxínu

Ďalším príkladom pokrytectva a absolútnej neznalosti u anti-GMO nátlakových skupín je príbeh Bt-toxínu. Bt-toxín je produkt baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý je veľmi efektívny pri zabíjaní hmyzu ale úplne neškodný voči stavovcom (vďaka rozdielom v metabolizme stavovcov a bezstavovcov). Táto baktéria a jej toxín bol teda obľúbenou zložkou pesticídov a dokonca ani environmentálni aktivisti v ňom nevideli žiaden problém, pretože nebol umelý, ale sa vyskytoval bežne v prírode.



Avšak akonáhle sa zrodila myšlienka zakomponovať gén pre Bt-toxín do hospodárskych rastlín, environmentalisti sa vzbúrili. Bolo irelevantné, že ten istý toxín sa používal desiatky rokov, a to bez akýchkoľvek problémov. V 90-tych rokoch teda vstúpili na trh geneticky modifikované zemiaky, kukurica či bavlna, ktoré mali v sebe gén pre produkciu toxínu a nemuseli byť postrekované. Výskum preukázal, že tento toxín je identický s tým, ktorý produkuje Bacillus thuringiensis a že ovplyvňuje jedine hmyz, ktorý ho skonzumuje. Ale ako správne tušíte, anti-GMO nátlakovým skupinám to nestačilo.

Prvou námietkou bolo, že tieto rastliny spôsobia, že hmyz nadobudne odolnosť voči Bt-toxínu, čo môže spôsobiť problémy. A ten istý toxín z pesticídov túto odolnosť nevyvolá? Jednoducho povedané, smiešne. Ďalšou námietkou bolo, že množstvo toxínu v týchto rastlinách je 1000-krát vyššie než v konvenčných pesticídoch. Na prekvapenie, interný výskum nátlakovej organizácie Greenpeace zistil, že práve naopak, koncentrácia Bt-toxínu v GMO rastlinách je oveľa nižšia než v pesticídoch. A tak šmahom čarovného prútika začali tvrdiť, že táto koncentrácia je neefektívna a preto by sa nemala vôbec používať – nízka na zabíjanie škodlivého hmyzu, ale dosť vysoká na to, aby spôsobila zdravotné ťažkosti človeku? Bez komentára...

Ako zlatý klinec programu, oponenti GMO vyrukovali s tvrdením, že aj tí farmári, ktorí používajú pesticídy založené na Bt-toxíne, sa k tomu uchyľujú ako ku krajnému riešeniu. Avšak skutočnosť je taká, že odporúčaná aplikácia je plošné a dôkladné postrekovanie každé 4 - 7 dní. Navyše, ovocie a zelenina sa môže konzumovať už v ten istý deň, ako boli týmto biopesticídom postriekané. A keďže tento postrek obsahuje živé baktérie, tie na plodoch prežívajú a tiež sa množia. V mnohých prípadoch bolo zdokumentované, že baktérie v daných potravinách sú práve tie, ktoré boli použité v pesticídoch a produkovali Bt-toxín.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že GMO rastliny produkujúce Bt- toxín sú o mnoho čistejšou alternatívou oproti konvenčnému postreku biopesticídmi (GMO – jediný proteín vs Bt-sprej – živé baktérie, pridané látky v sprejoch).

A koniec koncov, ak by som chcel použiť metódy konšpirátorov – je možné, že anti-GMO aktivisti sú podplatení pesticídovou lobby, aby chránili ich biznis...?

3. Zlatá ryža ako liek na nedostatok vitamínu A

Pre západnú populáciu je relatívne jednoduché prijímať dostatočné množstvo vitamínov z pestrej stravy. Avšak v niektorých oblastiach je to dosť problematické. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie trpí nedostatkom vitamínu A 250 miliónov ľudí. Každý rok kvôli tomuto deficitu 250 až 500 tisíc detí oslepne a polovica z nich dokonca umrie. Toto sa deje najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, kde je hlavným zdrojom potravy ryža. Avšak ryža je veľmi chudobná na beta karotén, z ktorého telo syntetizuje vitamín A.

Vlády v týchto krajinách sa problém snažia riešiť podávaním dvoch tabletiek s vysokým obsahom beta karoténu do roka – čo je očividne nedostačujúce. Preto sa vedci zo Švajčiarskeho technologického inštitútu rozhodli, že zakomponujú gén pre beta karotén do genómu ryže a takto upravenú ryžu budú distribuovať do krajín juhovýchodnej Ázie, aby tak pomohli riešiť nedostatok vitamínu A v strave.

Samozrejme, tento nápad sa nepáčil anti-GMO skupinám. Keďže šlo o humanitárny projekt, nemohli ale použiť klasické argumenty typu, že je GMO plodina jed, a začali tvrdiť, že táto ryža neobsahuje dostatok beta karoténu, čo v začiatkoch tohto výskumu bola pravda. Ako alternatívne riešenie navrhovali pestovanie plodín bohatých na beta karotén (chudobní ľudia nemajú kde pestovať tieto plodiny), podávanie vyššie spomenutých vitamínových kapsúl, či pridávanie vitamínu A do bežných potravín ako cukor či múka. Samozrejme, žiaden z týchto prístupov nevyriešil problém nedostatku vitamínu A.

Po niekoľkých rokoch vedci vyvinuli ryžu, ktorá obsahovala 20x viac beta karoténu a 50 g tejto ryže dokázalo pokryť 60 % dennej odporúčanej dávky vitamínu A. Anti-GMO skupiny, ale použili takú istú taktiku ako v prípade Bt-toxinu a vyhlásili, že táto ryža obsahuje príliš veľa beta karoténu a nadmerný príjem vitamínu A môže spôsobiť vývinové defekty. Zabudli však spomenúť, že telo premení len toľko beta karoténu na vitamín A, koľko potrebuje. Navyše, ak anti-GMO skupiny odporúčajú pridávanie vitamínu A do bežných potravín, relevantná otázka znie, nebude mať tento umelo pridávaný vitamín A rovnako škodlivý efekt? Klasický príklad dvojakého metra anti-GMO populistov.

Anti-GMO aktivisti následne tvrdili, že zlatá ryža je akousi finančnou schémou a vedci chcú na nej len zarobiť. Avšak výskumníci zodpovední za výskum od začiatku deklarovali, že semená budú distribuované zadarmo, takže anti-GMO tábor sa tohto argumentu musel vzdať. Samozrejme, ďalšie argumenty proti boli založené na bezpečnosti konzumácie ako aj bezpečnosti samotného génového transferu, a tak ani po 15. rokoch výskumu nie je táto ryža schválená pre konzumáciu.

Z toho všetkého jasne vyplýva, že GMO odporcom nejde ani tak o nezávislé testovanie, ako skôr o to, aby sa takto upravená ryža nikdy nedostala do rúk chudobných ľudí z juhovýchodnej Ázie. Aj za cenu miliónov oslepnutých a mŕtvych detí.

Na záver si dovolím pridať svoj osobný názor. Vedci zaoberajúci sa biotechnológiami* sa snažia vylepšiť plodiny, aby mali vyššiu výživovú hodnotu, aby boli odolnejšie voči parazitom, a teda aby sa nemuselo používať toľko pesticídov alebo aby boli odolnejšie voči klimatickým vplyvom. Myslím, že biotechnológie budú extrémne dôležité už v blízkej budúcnosti, keď klimatické zmeny na našej planéte budú sťažovať pestovanie bežných plodín a ľudská populácia bude narastať, pričom zdroje na jej nakŕmenie sú obmedzené.

Bude dôležité, aby sa dopestovalo čo najviac plodín za použitia čo najmenšieho množstva zdrojov – biotechnológie sú nástroj, ako to dosiahnuť.

Argumenty anti-GMO nátlakových skupín nie sú založené na žiadnych dôkazoch. Neexistuje žiadna kvalitne prevedená a nezávisle potvrdená štúdia, ktorá dokazuje akýkoľvek negatívny vplyv konzumácie geneticky upravených plodín na zdravie zvierat a ľudí. Argumenty týchto skupín (alebo rôznych konšpirátorov, ktorí ich ochotne preberajú) sú založené na prekrúcaní výsledkov vedeckých štúdií a tam, kde žiadne štúdie dostupné nie sú, svojimi alarmujúcimi vyhláseniami apelujú na emócie a šíria strach. Ich cieľom nie je objektívne informovať, ale naopak zahltiť bežných ľudí informáciami a spoliehať sa na ich nevedomosť a skutočnosť, že si tvrdenia neoverujú.

Navyše, je veľmi jednoduché odmietať všetky vylepšenia potravín z pohodlia domova v krajine, kde máme relatívny dostatok všetkého. Avšak ako by odporcovia GMO reagovali v prípade, keď by im šlo o život a génové inžinierstvo by im ho dokázalo zachrániť? Možno na to nemusia navštíviť juhovýchodnú Áziu. Možno sa stačí spýtať ľudí trpiacich cukrovkou, ktorým inzulín produkovaný geneticky modifikovanými kvasinkami a baktériami denno-denne pomáha prežiť.

-

Autor pracuje ako biológ na Yalovej univerzite v USA.

Za recenziu článku redakcia ďakuje genetikovi Petrovi Lenártovi z Masarykovej univerzity v Brne.

Poznámky:
* biotechnológie sa nezaoberajú len geneticky modifikovanými plodinami, sú extrémne dôležité aj kvôli inzulínu LINK a iným látkam významným pre medicínu, ako aj napríklad pre široké uplatnenie enzýmov v pracích práškoch atď. (pozn. recenzenta)

Dodatok redakcie: Dezinformácie a sfalšované výskumy o bezpečnosti GMO

Ako už naznačil dr. Janoštiak, argumenty aktivistických skupín proti dlhodobému a jednoznačnému vedeckému konsenzu o bezpečnosti GMO potravín, resp. proti GMO potravinám ako takým, kopírujú rétoriku používanú na obhajobu iných pseudovedeckých presvedčení.

Tieto tvrdenia spoliehajú na nevedomosť ich prijímateľa, ich základom je apelovanie na emócie (napr. ilustrácie GMO potravín so zapichnutou striekačkou, hoci taký postup nemá s GMO nič spoločné), logické a argumentačné klamy (apel na prírodu, apel na falošnú autoritu - hŕstky vedcov, ktorí GMO potraviny odmietajú, pričom však ich sféra odbornosti je celkom odlišná ako genetika či molekulárna biológia, a tak sú ako autority irelevantní), a hlavne ignorovanie veľkej väčšiny výskumov a selektívne vyberanie hŕstky problematických štúdií nehľadiac na skutočnosť, že kvôli náhodným javom a tzv. publikačnému skresleniu sa pri stovkách výskumov akejkoľvek inak bezpečnej látky či plodiny vždy vyskytne hŕstka malých výskumov, ktorých výsledky budú naznačovať nejednoznačný výsledok, či opak toho, čo väčšina. Pravda, celkom sa ignoruje, že nezávislé replikovanie takýchto štúdií ich výsledky nepotvrdzuje a že často ide o podvody (viď nižšie).

Ako na niekoľkých príkladoch demonštroval dr. Janoštiak, inokedy sa výsledky výskumov prekrúcajú. Alebo sa konkrétnym plodinám vyčíta, že nemajú vlastnosti, ktoré však ani nikdy nemali mať - napríklad sa argumentuje, že niektoré GMO plodiny neprinášajú vyššiu úrodu, hoci účelom ich modifikácie bola v skutočnosti vyššia odolnosť napríklad voči suchu, a teda v konečnom dôsledku dramatická redukcia strát v rokoch neúrody.

Konšpirátorský argument, že výskumy alebo samotní vedci sú "kúpení" taktiež pokryvkáva (tak isto ako v prípade rakoviny). Nielenže vychádza z naivnej nevedomosti, aké obrovské počty výskumníkov a vedeckých inštitúcií by museli byť "kúpené". Hlavne zabúda, že ani tabakový priemysel, alkoholový priemysel či naftársky priemysel, o toľko bohatšie od démonizovaného Monsanta (pozor, netvrdíme, že obchodné postupy tejto spoločnosti sú celkom v poriadku), nedokázali otriasť vedeckým konsenzom o tom, že fajčenie a pitie alkoholu spôsobuje rakovinu, resp. že spaľovanie fosílnych palív významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Ignorovanie jednoznačného vedeckého konsenzu, ktorý vzišiel zo stoviek a stoviek výskumov je jedna vec. Druhou je sebaisté argumentovanie hŕstkou výskumov, ktoré si často získali masívnu mediálnu pozornosť, ale trpeli závažnými nedostatkami v metodike či dokonca boli sfalšované (Seraliniho potkany, viď sekciu "Zmanipulované výskumy" v tomto článku, alebo séria Infasceliho štúdií). A hoci boli z periodík, ktoré ich publikovali, následne stiahnuté, a hoci ich výsledky nepotvrdili ďalšie výskumy a niekedy išlo o podvody, zostávajú súčasťou argumentácie mnohých samozvaných odborníkov na zdravie a zdravú výživu, a samozrejme desiatok webov propagujúcich nutričnú pseudovedu akéhokoľvek typu (pomôcka: ak bude súčasťou argumentovania proti GMO meno Seralini, druhá strana sa topí vo vedeckej negramotnosti).

Zdroje
Všeobecné
Lodish H., Berk A., Kaiser CA., et al., 2016, Molecular Cell Biology, 8th Edition, New York, W.H. Freeman and Company
Richard Dawkins, 2009, The Greatest show on Earth: Evidence for Evolution, Free Press, Transworld
Charles Darwin, 1859, On the Origin of Species

Horizontálny génový transfer
Bruening, G., and J. Lyons. 2000. The case of the Flavr Savr tomato. California Agriculture 54(4): 6–7.
Crisp, Alastair, Chiara Boschetti, Malcolm Perry, et al. 2015. Expression of multiple horizontally acquired genes is a hallmark of both vertebrate and invertebrate genomes. Genome Biology 16(1): 50.
Dunning Hotopp, J.C., M.E. Clark, D.C. Oliveira, et al. 2007. Widespread lateral gene transfer from intracellular bacteria to multicellular eukaryotes. Science 317(5845): 1753–6.
Keeling, P.J., and J.D. Palmer. 2008. Horizontal gene transfer in eukaryotic evolution. Nature Reviews Genetics 9(8): 605–18.
Schönknecht, G., A.P. Weber, and M.J. Lercher. 2014. Horizontal gene acquisitions by eukaryotes as drivers of adaptive evolution. Bioessays 36(1): 9–20.
Mi S., Lee X., Li X-P., et al., 1999. Syncytin is a captive retroviral envelope protein involved in human placental morphogenesis. Nature 403 (785-789) doi:10.1038/35001608

Bezpečnosť GMO
http://www.aaas.org/news/statement-aaas-board-directors-labeling-genetically-modified-foods
http://www.who.int/foodsafety/areas_work/food-technology/faq-genetically-modified-food/en/
www.geneticliteracyproject.org/wp-content/uploads/2013/10/Nicolia-20131.pdf
https://www.geneticliteracyproject.org/2013/08/27/glp-infographic-international-science-organizations-on-crop-biotechnology-safety/
https://www.animalsciencepublications.org/publications/jas/articles/92/10/4255

Papája
naldc.nal.usda.gov/download/33613/PDF
www.aphis.usda.gov/brs/aphisdocs2/96_05101p_com.pdf
http://www.ars.usda.gov/research/publications/publications.htm?SEQ_NO_115=259996
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21819140
https://debunkingdenialism.com/2013/07/06/anti-gmo-activist-roseanne-barr-gmos-caused-papaya-ringspot-virus/
http://hawaiitribune-herald.com/sections/news/local-news/papaya-gmo-success-story.html
http://www.slate.com/articles/health_and_science/science/2015/07/are_gmos_safe_yes_the_case_against_them_is_full_of_fraud_lies_and_errors.html

Bt-toxín
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1622792/
http://pmep.cce.cornell.edu/chemnews/1995/jun-95.html
www.greenpeace.org/india/Global/india/report/2007/9/final-contempt-of-court-sept.pdf
http://www.nature.com/nature/journal/v328/n6125/abs/328033a0.html
https://www.testbiotech.org/sites/default/files/How%20much%20Bt%20toxin%20produced%20in%20MON810_Greenpeace.pdf
www.erudit.org/livre/pacrim/2005/000211co.pdf
https://www.epa.gov/pesticides
blogs.discovermagazine.com/collideascape/files/2014/01/GMOsuicidemyth.pdf
http://www.readbag.com/valentbiosciences-docs-pdfs-learning-center-lc-dipel

Zlatá ryža
www.goldenrice.org/PDFs/The_GR_Tale.pdf
http://www.who.int/nutrition/topics/vad/en/
http://www.greenpeace.org/seasia/ph/press/releases/genetically-engineered-golden-2/
http://www.goldenrice.org/Content1-Who/who4_IP.php
http://www.nature.com/nbt/journal/v23/n4/full/nbt1082.html
http://umm.edu/health/medical/altmed/supplement/betacarotene
http://ajcn.nutrition.org/content/89/6/1776.long

Záver
Baeshen NA., Baeshen MN., Sheikh A., et al., 2014. Cell Factories for Insulin Production. Microb Cell Fact. 13:141
Kamionka M., 2011. Engineering of Therapeutic Proteins Production in Escherichia coli. Curr Pharm Biotechnol. 2011, 12(2):268-274

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail