21.02.2014-10:00:00   |   Norbert Gaburják
#Názory
#Veda
S tým musím maximálne nesúhlasiť. Vidíme zlepšovanie životnej úrovne na celom svete: menej kriminality (1), menej vojen a konfliktov, úbytok chudoby (2), neustále napredovanie medicíny, zlepšovanie celkového zdravia a dlhovekosť ľudí (3), taktiež kontinuálne znižovanie úmrtnosti detí (veková kategória do 5 rokov) (4).

Ľuďom – hlavne starším sa logicky zdá, že doba je horšia, pretože už nie sú mladí, roky svojho života strávili v práci a dni ich najväčších dobrodružstiev a zážitkov sú už pravdepodobne za nimi. Napokon, svet vyzerá v retrospektíve ružovejšie. Je to klasický jav a bežný od nepamäti ľudstva. Snáď každá generácia sa sťažuje na mládež vyrastajúcu v časoch jej dospelosti. Celkový negatívny obraz zveličuje aj čoraz modernejšia technológia, ktorá umožňuje, aby sa o zle, ktoré vo svete ešte ostalo, všetci ľahšie dozvedeli, čo môže u starších generácií, ktoré na takúto informovanosť nie sú zvyknuté, vyvolávať zbytočné obavy.



Zistili ste, že ste sa v niečom mýlili? Gratulujem!

Pretože ste sa práve stali lepším človekom. Ak sme si uvedomili vlastnú chybu, znamená to, že sme sa naučili niečo nové. Sme o trochu múdrejší a rozhľadenejší než naše staré ja. Väčšina ľudí nenávidí, keď ich niekto opraví alebo naruší im obraz o svete tým, že prezradí, že niečo, čomu pevne veria, nie je pravdivé (telekinéza nefunguje, ľudská aura neexistuje, pyramídy nepostavili ufóni – get over it). Naučme sa tento pocit milovať. Dozvedieť sa niečo nové je jedna z najkrajších vecí, aké môže človek zažiť. Za pár minút môže získať poznatok o niečom, na čom sme ako ľudská rasa pracovali stovky rokov, pričom nám bolo udelené to úžasné privilégium narodiť sa do doby, keď je tento poznatok k dispozícii. Chuť sa učiť niečo nové, stále sa zlepšovať a ísť cez prekážky za novými výzvami – to je to, čo ľudstvo posúva dopredu. Ak by sme boli tvrdohlaví a nemali by sme ako ľudská rasa dravú chuť stále napredovať, ešte stále by sme prebývali niekde v jaskyniach a jedli surové, tepelne neupravené jedlo.

Teraz budem parafrázovať jednu po emocionálnej stránke veľmi silnú príhodu profesora Richarda Dawkinsa z jeho študentských čias (5):

Raz ich na škole v UK navštívil profesor z USA, ktorý priniesol ukázať niektoré nové výskumy. Všetci študenti po prednáške ticho mlčali, pretože názory a prednášky ich terajšieho profesora boli zdemolované dôkazmi a faktami, ktoré odprezentoval tento Američan. Ale prvý vstal a ohlásil sa práve ich profesor. Začal radostne kričať a tlieskať. Hoci sa celých 15 rokov (väčšina jeho profesionálnej kariéry) mýlil, vybehol na pódium a začal ďakovať človeku, ktorý ho vyviedol z omylu. V tom jeho vlastný potlesk podporilo jasajúce študentské publikum, ktoré bolo svedkom niečoho skutočne výnimočného.



Väčšina ľudí by bola na mieste britského profesora možno zdrvená, možno v tichom šoku z pomyslenia, že sa tak dlho mýlili, možno by ich vlastná pýcha a hrdosť donútili odmietnuť prezentované fakty a naďalej trvať na tom, že pravdu majú stále oni. Tento pán profesor sa však dokázal radovať z toho, že zistil niečo nové, vďaka čomu sa mohol jeho výskum neskôr uberať tým správnym smerom.

Veda a krajší zajtrajšok

Veda nám umožňuje vidieť svet inak. Realita tvorí tie najkrajšie príbehy, ktoré sú nádherné a poetické aj preto, že sú pravdivé. Fakt, že sa väčšina atómov v našom tele (okrem vodíku, ten vznikol krátko po veľkom tresku) zrodila v procese nukleárnej fúzie vo vnútri hviezdy, ktorá v okamihu smrti tieto atómy „odovzdala“ vesmíru, je jedna z najúžasnejších vecí, aké som mal možnosť sa počas svojho zatiaľ krátkeho života dozvedieť. Každý atóm kyslíka, ktorý ste dnes vdýchli, každý atóm uhlíka, ktorý bol dnes vo vašom obede alebo ktorý je vo vašej pokožke či srdci, bol kedysi vytvorený vo hviezde.

Richard Feynman, jeden z veľkých hrdinov fyziky 20-teho storočia, rád spomínal príhodu, ako mu jeho priateľ umelec hovoril, že on vidí krásu kvetiny lepšie a vie si ju viac vychutnať než vedec. Na to Feynman reagoval, že oceniť krásu kvetiny dokáže aj on, lenže vďaka vede navyše vie, že kvetina si svoju krásnu farbu „vyvinula“ aby dokázala pritiahnuť hmyz, ktorý ju opelí, čo znamená, že hmyz dokáže vidieť farby a že vo vnútri každej bunky kvetu sa odohrávajú komplikované procesy. Krása neexistuje len na veľkostnej škále centimetrov, pripomína Feynman, môže existovať aj hlbšie a všetky tieto poznatky vnímanie krásy kvetu len zveľaďujú. Slávny fyzik nevidel dôvod, prečo by ju mali uberať.





Okrem nového pohľadu na svet nám veda priniesla všetky technológie, komfortnejší, dlhší a zdravší život. Vážme si našu jedinečnú schopnosť používať vedu a prejavme jej viac rešpektu a dôvery, ktorú si zaslúži. Nie slepej viery, ale dôvery, ktorá je vybudovaná na storočiach praktických a pozorovateľných výsledkov, ktoré zmenili svet k lepšiemu. Začnime najprv od seba. Každý z nás má v rukách moc niečo zmeniť. Zamilujme sa do vedy a užime si našu krátku, krásnu a jedinečnú jazdu, ktorej hovoríme život nato, aby sme spoznávali úžasné tajomstvá tohto sveta a aby sme vybudovali krajší zajtrajšok pre budúce generácie. A nechali po nás svet aspoň o kúsok lepší.

-

Zdroje:
1. http://seedbed.com/feed/the-world-is-getting-safer/
2. http://www.bbc.co.uk/news/magazine-24835822
3. http://www.infoplease.com/ipa/A0005140.html
4. http://en.wikipedia.org/wiki/Child_mortality
5. http://mxplx.com/Meme/1770/
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail