22.04.2014-09:46:00   |   Norbert Gaburják, Dušan Valent
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Našťastie ani jeden z nich nie je pravdivý. A môžeme to povedať s istotou. Aspartám je jedno z najdôslednejšie testovaných a skúmaných potravinových aditív. Napriek tomu zostáva jeho údajná škodlivosť jedným z najrozšírenejších mýtov o zdravej výžive.



Dôležité fakty


-


Aspartám je nesacharidové umelé sladidlo. „Metabolizuje sa na kyselinu asparágovú, fenylalanín a metanol. Prvé dve "veci" sú aminokyseliny, súčasť bielkovín, čo sú látky organizmu vlastné a potrebné. Metanol je bežný metabolit,“ hovorí chemik dr. Erik Rakovský z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Rakovský ďalej vysvetľuje, že metanol vzniká v ľudskom tele celkom prirodzene a v mnohých procesoch. „Pre organizmus nie je problém sa ho zbaviť. A nielen to. Jeho bežný príjem napríklad z ovocných štiav je podstatne vyšší ako to, čo je možné získať ako produkt metabolizácie aspartámu.“

Toto sladidlo má prakticky nulovú kalorickú hodnotu a je asi 200-krát sladšie ako cukor. To znamená, že na dosiahnutie podobného stupňa sladkosti ako s cukrom stačia jeho smiešne malé dávky. Z tohto faktu vyplývajú vlastnosti aspartámu, ktoré uľahčujú život diabetikom a osobám, ktoré majú problém s nadváhou. Pomáha aj bežným ľuďom, ktorí športujú a strážia si kalorický príjem, ale občas si dožičia sladký proteínový nápoj a sú radi, že nie je preplnený bielym cukrom a jeho „prázdnymi“ kalóriami.

Poplašné správy vs. výskumy

Proti aspartámu sa (prekvapenie!) nebúria davy organických chemikov, lekárov ani biológov. Pôvodcami a šíriteľmi tvrdení o jeho údajnej škodlivosti sú spravidla známe zdroje poplašných správ, konšpiračných „teórií“ a pseudovedeckých mystifikácií. Tento fakt sám o sebe naznačuje, akú dôveryhodnosť môžeme strašeniu aspartámom prisúdiť.



A čo uistenia o bezpečnosti aspartámu? Vychádzajú z niekoľkých desaťročí testovania a stoviek výskumov. Až na zanedbateľnú hŕstku zrejme falošne pozitívnych výsledkov (ktoré sa pri veľkom počte výskumov zákonite čas od času vyskytnú) resp. chybných analýz (viď nižšie) hovoria jasnou a jednotnou rečou. Množstvá aspartámu, aké bežný človek prijíma v strave a nápojoch, sú celkom bezpečné.

Napríklad, keď bezpečnosť aspartámu vyhodnocoval Vedecký potravinový výbor Európskej komisie, použil viac ako 500 výskumov z rokov 1988 až 2001. Niektoré zisťovali jeho účinky na bábätkách, deťoch, ženách, obéznych dospelých, kojacich ženách, dokonca na zvieratách. Súvislosť medzi aspartámom a bolesťami hlavy, kŕčmi, alergickými reakciami, náladovosťou, či zmenami správania a vnímania sa nepotvrdila.

Štúdie na potkanoch Ramazziniho nadácie síce naznačili spojitosť so vznikom tumorov, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín však pri skúmaní pôvodných dát našiel chyby, ktoré tieto závery zdiskreditovali. Keď úrad v roku 2009 aktualizoval svoje stanovisko ohľadom aspartámu na základe všetkých aktuálne dostupných dát, opätovne nenašiel žiaden náznak karcinogénneho alebo genotoxického potenciálu aspartámu.



Mimochodom, ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú skalopevne presvedčení, že sa u nich prejavili negatívne účinky aspartámu, sa mýlia. Napríklad v tomto výskume sa vedci pozreli bližšie na ľudí, ktorí tvrdili, že ich po konzumovaní aspartámu rozbolí hlava. Keď dotyční počas experimentu vedeli, čo jedli, bolesti hlavy sa objavili u všetkých. Pri dvojito zaslepenom experimente – teda keď počas experimentu testované osoby (ani experimentátori) nevedeli, kto dostáva akú látku, hlásila bolesti hlavy po aspartáme približne tretina zúčastnených. Až 45% však hlásilo bolesti hlavy po požití placeba (jav zvaný nocebo efekt, keď sa po požití placeba dostavujú negatívne účinky, rozoberáme v tretej sekcii tohto článku).

Prispievajú k vzniku obezity?

Zdravotnú nezávadnosť aspartámu môžeme považovať za uzavretú kapitolu. Kontroverzné zostáva čosi celkom iné, a to podozrenie, že náhradné sladidlá (nielen aspartám ale aj sacharín, stévia a iné) v mozgu narušujú asociáciu medzi sladkou chuťou a kalorickým príjmom. Údajne hrozí, že sladká chuť bude kvôli konzumácii umelých sladidiel časom spôsobovať nižšiu sýtosť. Či je tomu naozaj tak, zatiaľ s istotou nevieme (aktuálne zhodnotenie výskumu nájdete tu). Zdá sa však, že ľudia, ktorí vedome pijú nápoje sladené náhradnými sladidlami si túto „úľavu“ nevedome kompenzujú a celkovo prijímajú viac kalórií. V zaslepených výskumoch (nápoje boli ošetrené tak, aby účastníci nevedeli, či pijú nápoj sladený cukrom alebo náhradnými sladidlami) sa toto druhotné navýšenie po pití diétnych nápojov nedostavilo.

Aktualizácia (27. 11. 2015) Podozrenia konečne zhodnotila meta-analýza. Meta-analýzy sa považujú za najspoľahlivejší typ výskumov, pretože poskytujú celkový pohľad na výskumnú literatúru a vychádzajú z desiatok či stoviek prác. Podľa novej meta-analýzy sú údajné negatívne efekty nízkokalorických sladidiel na hmotnosť zistené predovšetkým pri výskumoch na zvieratách, ktoré používajú mimoriadne vysoké dávky týchto látok, pričom aplikovateľosť ich zistení na človeka je otázna. Zhodnotenie výskumov na ľuďoch bolo trochu prekvapivé. Ukázalo sa, že konzumácia nápojov s nízkokalorickými sladidlami bola asociovaná s nižším kalorickým príjmom a znížením telesnej hmotnosti dokonca oproti čistej vode. Ak teda berieme ohľad na spoľahlivosť výskumov (intervenčné štúdie sú spoľahlivejšie ako observačné, výrazne spoľahlivejšie ako štúdie na zvieracích modeloch) a pomerne konzistentné výsledky tých najspoľahlivejších, na základe novej meta-analázy môžeme považovať otázku prakticky za vyriešenú.

Aktualizácia (20. 9. 2014)

Nedávno sa internetom ako lesný požiar prehnala správa, podľa ktorej nový výskum spojil konzumáciu umelých sladidiel s diabetom a obezitou. Izraelskí výskumníci v ňom podávali vysoké dávky umelých sladidiel (aspartám, sacharín, sukralóza) ľuďom, ktorí ich bežne nekonzumujú (týchto dobrovoľníkov bolo "až" sedem a test trval 1 týždeň). Po štyroch dňoch sa u približne polovici z nich začali prejavovať rôzne ťažkosti, ako zvýšená hladina cukru v krvi a zmeny vo fungovaní črevných baktérií.

Ako upozorňuje napríklad profesor medicíny Christopher Gardner, je tu však dôležitý háčik. Použité dávky boli tak vysoké, že sú na hranici povolenej dávky stanovenej americkým Úradom pre bezpečnosť potravín a liečiv - pre človeka zodpovedali konzumácií takmer 15 litrov nápojov sladených umelými sladidlami denne! Na zvyšných dobrovoľníkoch pritom neboli zaznamenané žiadne problémy dokonca ani pri takýchto enormných dávkach.



Ak aj odhliadneme od dávkovania, podľa Stevena Novellu za Yaleovej univerzity je nepravdepodobné, aby tri chemicky tak odlišné látky ako sacharín, sukralóza a aspartám mali identický vplyv na črevnú mikroflóru. Zo samotného výskumu podľa Novellu vyplýva potenciálna rizikovosť sacharínu, pričom "je nejasné, či tieto výsledky platia aj pre sukralózu a aspartám (a tým pádom pre diétne nápoje), a je nejasné, či platia pre ľudí." Suma summarum, dáta výskumu nepodporujú závery, ktoré z neho vyvodzovali média.

-

Obrázok: užívateľ wikimedie LHcheM
Príspevok sme pripravili v spolupráci s NG fitness - zdravo a s rozumom.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail