03.04.2014-10:26:00   |   Dušan Valent
#Zem
#Záhady a zvláštne javy
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty

Preplnená archa


-

Pred 17. storočím o celosvetovej potope nepochybovali duchovní ani prírodovedci. Potom sa situácia zmenila. Zemepisci objavovali nové a nové typy živočíchov, čím Noemovu archu zakrátko preplnili. Poznatky o faunách cudzích krajín navyše ukázali, že sa zvieratá v nedávnej minulosti určite nešírili z jedného miesta – miesta vylodenia archy po potope. Napokon, prečo by do Austrálie dokráčali koaly a wombaty, ale nedoleteli by tam vrabce (ľudia ich do Austrálie zavliekli až koncom 19. storočia)?

Prírodovedci skúmajúci geologický záznam sa predstáv o globálnej záplave držali o čosi dlhšie. No už po prvotných výskumoch usadených hornín pod tlakom svojich objavov upustili od tradičnej predstavy o jedinej takejto katastrofe.



27 cyklov svetových záplav?

Francúzsky zoológ a paleontológ Georges Cuvier si začiatkom 19. storočia všimol, že v niektorých oblastiach sa nachádzajú horninové sledy obsahujúce viacero súvrství usadených hornín. A každé jedno súvrstvie obsahuje odlišné skameneliny, pozostatky samostatného spoločenstva dávnych organizmov. Cuvier, ktorý odmietal prvotné evolučné myšlienky rovesníka Lamarcka, záhadu vyriešil tak, že pozostatky považoval za dôkaz predbiblických potôp, samostatných svetov, ktoré Boh stvoril a zničil pred udalosťami z knihy Genesis.

Prírodovedec Alcide D'Orbigny pristupoval podobne k horninám juhozápadných Álp. Vo vrstvách, ktoré dnes geológovia datujú do obdobia jury, napočítal celkovo 27 cyklov stvorenia a potopy.

Vtedy, v polovici 19. storočia, si európski geológovia uvedomili, že následnosť skamenených fáun je v ktoromkoľvek úseku geologického záznamu príliš dlhá a zložitá nato, aby sa dala vtlačiť do hŕstky tisícročí, teda veku Zeme podľa doslovného výkladu Biblie.

Naivné snahy

Biblickí literalisti (ľudia, ktorí trvajú na doslovnej pravdivosti Biblie) majú dodnes rovnako hmlistú predstavu o povahe geologického záznamu, ako pred stopäťdesiatimi rokmi. Dokazuje to spôsob, akým sa začiatkom druhej polovice minulého storočia pokúsili vysvetliť geologický záznam v rámci predstáv o jedinej celosvetovej potope, na ktorej stále trvajú. Zhruba storočie potom, ako geológovia a paleontológovia pochopili jeho zložitú stavbu, začali bez akéhokoľvek terénneho výskumu, dokonca očividne bez akéhokoľvek štúdia výskumných prác, ktoré sú geologickému záznamu venované tvrdiť, že v jeho „vyšších“ vrstvách nachádzame iné druhy preto, že vyspelejšie živočíchy (cicavce, vtáky), dokázali pred potopou úspešnejšie unikať ako plazy a obojživelníky, ktoré nachádzame v hlbších vrstvách. Ťažké schránky morských bezstavovcov pre zmenu skončili v tých najspodnejších vrstvách.



Čo hovoria na toto vysvetlenie experti, ktorí strávili život skúmaním skamenelín a horninových sledov? „Tento model sa snaží vysvetliť karikatúru, zjednodušený náčrt v knižkách pre deti, nie akýkoľvek skutočný stratigrafický sled,“ upozorňuje americký geológ a paleontológ Donald Prothero.


-



Boli by dôkazy

Geológovia ako Donald Prothero upozorňujú, že globálna záplava by v geologickom zázname zanechala charakteristický skalný podpis. Ako je to možné? Ak by sa odohrala, postupná zmena z vysokoenergického, turbulentného vodného prostredia na pokojné by vytvorila podobné usadeniny, aké tieto prostredia zanechávajú aj dnes, ale vo väčšom merítku.

„Model celosvetovej potopy predpokladá jednoduchú, celosvetovo rozšírenú vrstvu hrubozrnného štrku a piesku, na ktorej by ležala celosvetová vrstva ílovcov,“ upozorňuje Prothero. Nič také neexistuje. Geologický záznam, hoci značne neúplný, je namiesto toho plný rozličných vrstiev. A ich charakteristiky jasne poukazujú na prostredie, v ktorom vznikli.

V geologickom zázname teda nevidíme len striedanie odlišných fáun, ale aj postupné striedanie odlišných prostredí vzniku: hlbokomorské, plytkomorské, pobrežné, riečne, púštne... každé prostredie možno vďaka charakteristickým usadeninám, ktoré zanechávajú, identifikovať. Aj prostredie dávnych záplav.

Kedže mnohé vrstvy v horninových sledoch nesú stopy po dlhodobom rozpade pred pochovaním mladšími vrstvami (napr. jav zvaný paleokras - praveké krasové útvary) aj bez datovania (a odhliadnuc od obsahu skamenelín a dôkazov o striedaní prosredia vzniku) s istotou vieme, že nevznikli pri jednorázovej udalosti, ale postupne, v priebehu miliónov rokov.



Tisíce fáun vedľa seba?

Nemohli by živočíšne a rastlinné spoločenstvá geologického záznamu byť oddelené len v priestore, nie v čase? Určite nie. Odlišných, samostatných fáun je toľko, že by ste pre ne skrátka nenašli dostatok miesta. Navyše, nebolo by možné ich celkom izolovať tak, aby nedochádzalo k premiešavaniu druhov (napríklad pre vtáky, „vtákojaštety“ pterosaury, lietajúci hmyz alebo peľové zrná s doletom stoviek kilometrov, je to určite nemožné). To isté platí pre tisícky plytkomorských fáun, geologický záznam ktorých je podstatne kompletnejší ako záznam suchozemských živočíšnych spoločenstiev.

Katastrofické roztrhanie?

Obhajcovia mýtu o celosvetovej potope radi poukazujú na údajnú zhodu medzi ich predstavou o priebehu tejto katastrofy a dôkazmi o pohybe kontinentov, konkrétne o rozpade superkontinentu Pangea. Predstavujú si katastrofické roztrhanie kontinentov, ktoré vzápätí do ich súčasnej polohy uháňali rýchlosťou desiatok kilometrov za hodinu. Pravda, takéto pohyby kontinentálnych blokov sú celkom nereálne - vznikajúce teplo by pevniny zrejme úplne roztavilo a ak nie, zanechalo by to množstvo dôkazov v podobe rozsiahlej, celoplošnej metamorfózy (premeny) hornín. Žiadne také nie sú.

Biblickí literalisti celkom zabúdajú, že presne tie isté typy dôkazov, aké svedčia o existencii a rozpade Pangey, svedčia aj o existencii prinajmenšom šiestich starších superkontinentov, v ktorých sa spojili všetky svetové pevniny - Ur, Kenorland, Kolumbia, Pannotia, Rodinia, Nuna. No ich existencia už nezapadá do mytológie doby bronzovej, ktorej veria.

Pôvod mýtov o katastrofických záplavách

Na jednej strane geologický záznam ani malou indíciou nenaznačuje, že sa odohrala celosvetová potopa. Na strane druhej možno nájsť príbehy o katastrofických záplavách rozšírené v mnohých kultúrach naprieč celým svetom. Ako si tento zdanlivý kontrast vysvetliť? Geológ David Montgomery sa o problematiku živo zaujíma a upozorňuje, že mnohé kultúry v Afrike, ktoré sa stýkajú s pravidelnými záplavami, žiadne katastrofické báje o potopách nemajú. Montgomery si okrem toho všimol, že rôzne katastrofické záplavy regionálnych rozmerov zanechávajú v miestnych obyvateľoch takú hlbokú stopu, že o nich rozprávajú celé tisícročia. Montgomery konštatuje: „Ak je váš svet dosť malý, každá potopa je svetová.“



Podozrivý prístup

Iste, geologický záznam zachytáva aj záplavy, sú však relatívne malé, lokálne. O celosvetovej potope mlčí. Vytrhávanie výrokov vedcov z kontextu tak, aby sa zdalo, že tvrdia pravý opak toho, čo naozaj a prekrúcanie faktov (napr. tvrdenie, že všetky vrstvy geologického záznamu mohli vzniknúť náhle preto, že pri sopečných erupciách vulkanické horniny niekedy náhle vytvárajú usadeniny s množstvami vrstiev) je to jediné, čím sa biblickí literalisti posledných 150 rokov obháňajú. Keď sa skutoční vedci snažia dokázať hypotézy, postupujú celkom inak.

Ako v prípade teórie platňovej tektoniky, evolučnej teórie, bizarného fenomému horizontálneho presunu horstiev po pevnine na mnohé kilometre a mnohých iných hypotéz či teórií, venujú obrovské množstvo času terénnemu a laboratórnemu výskumu. Ak sa nazbiera dostatočné množstvo faktov, ktoré hypotézu potvrdia, napokon dôjde k jej univerzálnemu prijatiu. Tento aspekt, jeden z poznávacích znakov skutočnej vedy, u biblických literalistov nenachádzame.

-

Zdroje:
Prothero, D.: What the Fossils Say and Why It Matters. Columbia University Press, 2007.
Prothero, D., Dott, R.: Evolution of the Earth. McGraw-Hill Science/Engineering/Math, 2009.
University of Washington. "New book explores 'Noah's flood': Says Bible and science can get along." ScienceDaily. ScienceDaily, 14 August 2012.

-

perexový obrázok: reddit.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail