29.06.2016-08:46:00   |   Juraj Littva
#Záhady a zvláštne javy
#Zem
#Zbúrané mýty
#Dejiny človeka
Zhruba mesiac potom, čo som sa venoval bosnianským „pyramídam“, sa v médiách objavili správy o náleze veľkej kamennej gule, ktorú nenašiel nik iný než Semir Osmanagić, známy to objaviteľ bosnianskych „pyramíd“. K článku je priložené video nemenovanej ruskej televízie (hupsajs!), ktoré dokonca ukazuje zvláštne zafarbený kameň objavený v blízkosti kamennej gule. Keby si dotyčný „výskumník“ čo i len trocha všímal prírodu, vedel by, že ide o prirodzený výsledok zvetrávania, ktoré v kameňoch postupuje od kraja k stredu. Obzvlášť typické je to pre pieskovce:


-


V strede – čiastočne zvetraný pieskovec. Stred je zvetraný najmenej, kraje najviac. Vpravo dole – šnúrka z fotoaparátu a v pozadí moje nohy, pretože neviem fotiť. Nebojte sa, moja fotoprofesionalita sa prejaví aj pri ďalších obrázkoch. Lokalita: Liptovský Ján.




Semir tvrdí, že kamenné gule vytvorila vysoko pokročilá civilizácia, lebo príroda guľaté tvary nevytvára. Zrejme nikdy nepočul o špičkovom high-tech vynáleze zvanom bublifuk, ktorý dokáže stimulovať výskyt vzácneho prírodného fenoménu zvaného bublina. Možno tiež nepočul o hovniváloch, perlorodkách, no len ťažko sa mi verí, že by v živote nevidel Mesiac a Slnko. To, že zmienené veci majú rôznorodý pôvod, je len dôkazom toho, že guľaté veci môžu prirodzene vznikať hneď niekoľkými spôsobmi. Napríklad kamenné gule vznikajú následkom... Viete čo? Zoberme to z opačnej strany.

Nie všetky kamenné gule sú prírodným fenoménom (napríklad kamenné gule v Kostarike boli vytvorené človekom – na nich však možno vidieť stopy po nástrojoch), no ich výskyt prírode je prekvapivo častý:


-


Fotografia preskenovaná z publikácie História geológie na Slovensku, časť 2 (Grecula et al., 2006). Áno, ľudia na fotke sú osobnosti slovenskej geológie.


Ak budete po prírode chodiť s otvorenými očami, možno si ich všimnete aj vy:


-


Prepálená fotka vľavo: zelená šípka ukazuje na polorozpadnuté guľovité teleso. Prepálená fotka vpravo: zelené šípky ukazujú na dve rozpadávajúce sa a jednu celistvú kamennú guľu. Gule sa rozpadávajú kvôli silnému porušeniu horniny. Spomínal som už, že neviem fotiť? Lokalita: Závažná Poruba.




Ako sami vidíte, kamenné gule vypadávajú priamo z horniny, čo koniec-koncov priamo vidieť aj na známej slovenskej lokalite Megonky (napríklad na tejto a tejto fotografii), takže o ich mimozemskom či záhadnom pôvode sa veľmi nedá hovoriť. S objasnením toho, ako vznikajú nám pomôže niekto, kto je oveľa lepší fotograf než ja:


-


Rozpolená kamenná guľa. Autor: Mark Buchanan.


Ako sami vidíte, kamenná guľa má „jadro“ na ktoré je narastený akýsi „obal“. Jej okolie je tvorené bridlicami, ktoré guľu zdanlivo „obtekajú“ následkom deformácie pod tlakom nadložia: tvrdšia guľa tlaku odolala, zatiaľ čo jej mäkšie okolie bolo stlačené a zbridličnatelo, výsledkom čoho je „ohnutie“ vrstiev pozorovateľné v okolí gule. Takže guľa „skamenela“ skôr (alebo „skamenela“ viac) než okolitý sediment, vďaka čomu si spevnený sediment v jej „jadre“ zachoval svoj pôvodný, nezbridličnatený (nestlačený) výzor. Z toho je jasné, že ku vzniku kamenných gulí musí dochádzať potom, čo sa sediment uloží, no pred tým alebo počas toho, ako sa sediment mení na pevnú horninu. Ako vidíte ide o normálny prírodný jav.

Tieto takzvané konkrécie sa v horninách vyskytujú pomerne často, ale nie vždy majú pekný guľovitý tvar. Vznikajú následkom vyzrážania sa chemických látok, ktoré sa prirodzene vyskytujú v podzemnej vode kolujúcej sedimentom. Nabaľujúc sa na „jadro“ (napríklad schránka nejakého živočícha) doslova cementujú jeho okolie, tvoriac okolo neho pevný „obal“.



V ideálnych podmienkach (napríklad v pieskovcoch, v ktorých voda môže ľahko cirkulovať) bude mať teda výsledná konkrécia guľatý tvar. Následne „skamenie“ aj zvyšok horniny, no kvalita jej cementu sa väčšinou od konkrécie líši, a preto má iné mechanické vlastnosti. Vďaka tomu zmeny tlaku v hornine konkréciu pekne oddelia od okolitej horniny a kamenná guľa je na svete. Prirodzenú kamennú guľu tak ľahko odlíšite napríklad podľa toho, že na jej povrchu môžete pozorovať tenké, cibuľovito sa odlupujúce vrstvičky horniny. A presne také môžete vidieť na Semirovich guliach.

Topkám však treba dať uznanie aspoň za to, že vo svojom článku odkázali na starší rozhovor s profesorom geológie Jozefom Michalíkom, ktorý tento fenomén pekne vysvetlil. Vďaka tomu si zachovali aspoň nejakú dôstojnosť a profesionalitu, na rozdiel od takej Markízy či Hospodárskych novín, ktoré len vyrapotali drísty bez snahy o to, aby si čokoľvek overili.

Bizarná to doba, keď je na bulvár viac spoľahnutia, než na „seriózne“ médiá.



Čo dodať na záver? Iba to, že ak vám sa vám niekto vysmieva za to, že nemáte gule, nezúfajte. Choďte do prírody a nejaké si nájdite.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail