02.02.2015-01:13:00   |   Peter Lenárt
#Zbúrané mýty
#Veda

Ľudia nie sú ako myši

Študovať dedičnosť ľudského správania je podstatne komplikovanejšie ako robiť to isté u zvierat. V prípade zvierat ponúka moderná genetika širokú paletu možností. Klasickým prístupom je napríklad selektívne kríženie a taktiež (v dnešnej praxi bežná) možnosť „vypnúť“ gény podozrivé z nejakej funkcie. Žiadna z týchto a mnohých ďalších metód sa u ľudí z etických ako aj praktických dôvodov nedá využiť. Výskum dedičnosti ľudského správania sa preto musí spoliehať na experimenty s trochu menšou výpovednou hodnotou. Zlatým štandardom je samozrejme výskum dvojčiat, sleduje sa aj výskyt vzorcov správania v rámci rodiny. U jedincov s neobvyklými vzorcami správania sa pre zmenu analyzujú pre nich špecifické mutácie. A slovo majú aj asociačné štúdie, ktoré sa snažia zistiť závislosť medzi istým typom správania a istou „sekvenciou DNA“.



Ako fungujú (bežné) štúdie na dvojčatách

Štúdie na dvojčatách vo všeobecnosti sledujú niečo, čo sa nazýva konkordancia. Konkordancia nie je nič iné ako číslo, ktoré dostaneme, keď vydelíme počet dvojčiat, ktoré sledovaný znak majú, celkovým počtom dvojčiat. Keď následne uvažujeme, že jednovaječné dvojčatá majú prakticky na 100 % rovnakú genetickú informáciu a u dvojvaječných je to len 50 %, dokážeme pomerne jednoducho vypočítať, aký je vplyv genetickej zložky na daný znak (presnejšie - na varianciu daného znaku v rámci populácie).

Problém tohto prístupu spočíva v tom, že najbežnejšie používaný, takzvaný ACE model, ráta len s aditívnymi účinkami génov. Inak povedané, všetky účinky génov, ktoré interagujú inak ako „jednoduchým sčítaním“, nie sú započítané. Štúdie tohto typu môžu podhodnocovať vplyv genetickej zložky.

Napriek tomu množstvo štúdií na dvojčatách preukázalo, že významná miera dedičnosti existuje u obrovského množstva znakov vrátane inteligencie či homosexuality, ale napríklad aj sklony k alkoholizmu či k depresii.

Genetická zložka vplývajúca na dedičnosť inteligencie sa v rôznych štúdiách odhaduje na 40 až 70 percent, štandardne sa však uvádza hodnota okolo 50 %. U homosexuality bola napríklad švédskou štúdiou z roku 2008 na vzorke 3826 párov dvojčiat odhadnutá heritabilita 34 - 39 %.

V posledných dňoch sa na sociálnych sieťach šírilo niekoľko článkov, ktoré tvrdili niečo v zmysle „našli sme jednovaječné dvojčatá, ktoré nemajú rovnakú sexuálnu orientáciu, čo je dôkazom, že homosexualita nie je dedičná“. Ako vyplýva z predchádzajúceho odstavca, takéto jednovaječné dvojčatá bez problémov nájdete. No tvrdiť, že táto skutočnosť vyvracia možnosť, že je homosexualita do istej miery geneticky podmienená, je absolútnym nepochopením toho, ako štúdie na dvojčatách fungujú. Konkordancia 100 % je ohľadom správania aj u jednovaječných dvojčiat veľmi vzácna (a u homosexuality určite takéto čísla nedosahuje). Navyše, do úvahy treba brať ďalší fakt: keďže ide o veľmi citlivú informáciu, niektorí jedinci môžu o svojej orientácii z rôznych dôvodov klamať.




-



Čo hovoria asociačné štúdie?

Štúdie na dvojčatách síce môžu do istej miery povedať, nakoľko je daný znak ovplyvnený aditívnymi účinkami génov, no nedokážu povedať nič o tom, aká je molekulárna podstata dedičnosti daného znaku. Asociačné štúdie to však do istej miery dokážu, resp. dokážu nájsť úseky DNA nejakým spôsobom spojené s daným vzorcom správania (alebo iným fenotypom). To môže poslúžiť ako východiskový bod pre určenie presných molekulárnych mechanizmov.

Napríklad minuloročná štúdia na 908 homosexuálnych bratoch preukázala existenciu dvoch markerov asociovaných s homosexualitou, konkrétne ide o pericentromerickú oblasť chromozómu osem a už v minulosti identifikovaný marker Xq28. Asociačná štúdia z roku 2011, zaoberajúca sa dedičnosťou inteligencie, pre zmenu preukázala, že inteligencia je z veľkej miery dedičná, no táto dedičnosť je daná veľkým množstvom génov malého účinku.

Ako to vlastne je?

Podľa výsledkov celého radu výskumov sú homosexualita aj inteligencia signifikantne ovplyvnené genetickou zložkou. U homosexuality sa predpokladá do istej miery X-viazaná dedičnosť, zjednodušene povedané, dedičnosť po materskej línii. Homosexuálni muži majú totiž často homosexuálnych príbuzných z matkinej strany, no nie z otcovej strany.

Na chromozóme X sa nachádza aj už spomínaný „genetický marker homosexuality“ Xq28. Samozrejme, dedičnosť homosexuality je pravdepodobne veľmi komplexná záležitosť, keďže okrem chromozómu X bol implikovaný aj chromozóm 8 a epigenetické faktory. Bez ohľadu na všetky tieto nejasnosti sa však dá skonštatovať, že homosexualita je výrazne ovplyvnená génmi.



Dedičnosť inteligencie je genetickými faktormi ovplyvnená ešte viac ako homosexualita. Napríklad notoricky známa Minnessottská štúdia na dvojčatách vychovávaných oddelene tvrdí, že 70 % rozdielov vo výkonoch pri IQ testoch je daných geneticky. Väčšina iných štúdií ukazuje trochu nižšie čísla držiace sa niekde okolo hodnoty 50 %. Napriek tomu sú zistené čísla vysoké. Navyše, treba si uvedomiť, že sa keď sa povie „inteligencia je daná z 50 % vplyvom génov“ nemyslí sa tým inteligencia ako taká. Myslí sa len rozdiel v inteligencií medzi jednotlivými ľuďmi. Nikto nepochybuje o tom, že ľudia majú podstatne vyššie IQ ako napríklad šimpanzy dané výhradne geneticky.

Inými slovami, inteligencia je do výraznej miery ovplyvnená aditívnymi účinkami veľkého počtu génov. To však neznamená, že výchova nemá zmysel. Inteligencia totiž nie je geneticky daná na 100 %. Aj keby bola, stále by bol významný fakt, že inteligencia sama o sebe neurčuje aký úspešný bude človek v živote. Na úspechu, šťastí a iných aspektoch života sa samozrejme podieľa množstvo iných faktorov, ktoré sú výchovou určite ovplyvniteľné.




Autor študuje genetiku na Masarykovej univerzite

-

Obrázky: pixabay.com, užívateľ portálu Flickr Queereaster
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail