17.04.2015-09:08:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Pravek
#Kuriozity

Koreanosaurus

Dinosaury s vtáčím typom panvy (Ornithischia) sa objavili už pred 230 miliónmi rokov ako malé bylinožravce s dlhými zadnými končatinami a malými hlavami. A kým z niektorých postupne vznikli opancierované ankylosaury, hrubohlavé pachycefalosaury či rohaté ceratopsy, iné zostávali štíhlymi bežcami, akýmisi dinosaurími obdobami gaziel a sŕn. Behavý spôsob života vyvvrcholil v 50- až 200-kilových dryosauridoch spred 180 - 80 miliónov rokov. Dryosauridy vyzerali ako zložené z dvoch odlišne veľkých zvierat – na dlhočizné nohy a statné bedrá sa napájal útly trup s drobnými prednými končatinami.




-



No a potom tu, v záplave malých a stredne veľkých dvojnožcov, máme čiernu ovcu. Koreanosaura. Ten bol štvornohý. Štvornohý spôsob života sa pritom objavuje až u vyspelejších a hlavne niekoľkonásobne väčších vtákopanvých dinosauroch. Prípadne takých, ktorým sa akosi rozrástla hlava (predkovia rohatých dinosaurov). Nič z toho neplatí pre koreanosaura. Tento malý, asi poldruhametrový tvor je pozorouhodný aj z iného hľadiska. Sedimentologické a tafonomické výskumy miesta nálezu jeho skamenelín naznačujú, že bol hrabavý. Hrabal si nory podobne ako jeho (dvojnohý) americký príbuzný Oryctodromeus.


-



"Nový" Spinosaurus


-


Málokto čakal nález tak kompletnej kostry tak veľkého dinosaura na Britských ostrovoch. Ba čo viac, kostra vyzerala ako podivná kombinácia krokodíla (hlava) a dravého dinosaura. A nezabudnime na 30-centimetrový pazúr na palci! Správne, zatiaľ nehovoríme o spinosaurovi, ale jeho menšom, staršom prastrýkovi z rodu Baryonyx. Objav baryonycha v polovici osemdesiatych rokov odhalil existenciu na rybolov špecializovaných dravých dinosaurov. A práve do tejto skupiny očividne patril taktiež začiatkom 20. storočia objavený Spinosaurus zo severnej Afriky. Z neúplnej kostry asi 15-metrového (nedospelého!) jedinca spinosaura, ktoré vykopal nemecký paleontológ Erns Stromer, však nebolo jasné, ako zver vyzeral. Očividne to bol prerastený dravý dinoaurus. A poriadne čudný. Z chrbta sa mu týčila takmer dvojmetrová, kosťami vystužená plachta. Niektorými znakmi na kostre pripomínal baryonycha, a tak sme si pár dekád spinosaura predstavovali ako jeho prerastenú verziu s plachtou, a tak ho zachytil aj Jurský Park III. A potom (minulý rok) sa ukázalo, že spinosaurus síce patril medzi príbuzných baryonycha, no dramaticky sa od neho líšil telesnými proporciami – mal komicky krátke zadné končatiny. Izotopové analýzy zubov, ako aj plné, nie duté kostí končatín svedčia o tom, že išlo prevažne o vodného živočícha a nie dinosauriu obdobu grizlyho, ktorý striehne pri brehu a pazúrmi loví ryby.


-





Therizinosaurus


-


Z malých operených dravých dinosaurov zo skupiny Maniraptora vznikli niekedy v polovici druhohôr vtáky. A taktiež rôzne skupiny „tradičných“ dinosaurov, ktoré však vyzerali rozhodne netradične. Jednou z nich boli napríklad terizinosauridy ako rod Therizinosaurus spred asi 70 miliónov rokov. Z obludy sme dlhé roky poznali len takmer metrové, sploštené pazúry, sprvu považované za rebrá nadrozmernej morskej korytnačky. Identitu a vzhľad ich nositeľa pomohli vyriešiť až nálezy záhadných bylinožravých segnosauridov. Hoci segnosauridy evokujú skôr prvotných zástupcov dlhokrkých bylinožravcov zo skupiny Sauropodomorpha, prechodné formy ako Beipiaosaurus, či neskôr Falcarius potvrdili, že sa vyvinuli z vtákovitých dravcov, a dokonca že ich zohrieval kabát z peria. Väčšie a neskoršie „segnosaury“ pre zmenu kostrou pripomínali pozostatky terizinosaura (okrem pazúrov sa neskôr našli aj ďalšie kosti končatín) do takej miery, že si paleontológovia uvedomili ich blízky príbuzenský vzťah. Terizinosaurus nebol nič iné ako jeden zo segnosauridov, a keďže bol objavený skôr, „segnosauridy“ paleontológovia premenovali na terizinosauridy. Možnosť odvodiť celkový vzhľad terizinosaura od blízko príbuzných rodov pre zmenu ukázala, že nevyzeral vôbec ako jeho predkovia z radov dravých dinosaurov, ale zároveň vôbec ako dlhokrké bylinožravce sauropodomorfy (pozri nižšie). Bol to asi štvortonový bylinožravý kolos podobný moriakovi, ktorý kráčal po zadných nohách a spásal rastliny vyššie ako dnešné žirafy.


-




-

Záhadný dvojnohý gigant

Prvé bylinožravé dinosaury behali na zadných nohách. Niektorým, konkrétne zástupcom skupiny Sauropodomorpha, sa v priebehu vývoja predlžoval krk a zväčšovali telesné rozmery. Napriek tomu mnohé sauropodomorfy, ako napíklad príbuzní široko rozšíreného plateosaura, kráčali len a len po dvoch končatinách. Pazúrnaté predné končatiny tieto tvory nedokázali vytočiť tak, aby sa dali používať pri chôdzi. Takéto tzv. obligátne dvojnožce ako Massospondylus alebo vyobrazený Sellosaurus merali okolo 5 až 10 metrov. Vyše poldruhametrová stehenná kosť a ďalšie pozostatky nájdené v južnej Afrike však naznačujú, že v skupine dlhokrkých dvojnožcov vznikli formy, ktoré boli oveľa, oveľa väčšie. Možno dokonca išlo o najväčšie dvojnohé živočíchy všetkých čias. Na základe rozmerov nájdených kostí sa pre nového, zatiaľ nepomenované dinosaura predpokladá telesná dĺžka okolo 15 - 16 metrov a hmotnosť okolo dvadsať ton. Pred 210 milónmi rokov, keď tento gigant žil, sa vývoj dinosaurov ešte len rozbiehal. To znamená, že bol azda najväčším zvieraťom sveta.


-






-

Brachytrachelopan

Dlhý krk patrí medzi najúspešnejšie adaptácie dinosaurov. Dokazuje to úspech dlhokrkých sauropodomorfov, ktoré od obdobia pred 220 miliónmi rokov do úplného konca druhohôr patrili medzi najhojnejšie veľké bylinožravce - nerátajúc útlm na severnej pologuli z konca druhohôr. Spočiatku sa asi tridsať miliónov rokov darilo aj dvojnohým formám ako plateosaurus a sellosaurus, neskôr však prevládli výlučne štvornohé rody so stĺpovitými končatinami. Ich archetypom je napríklad anglický Cetiosaurus spred asi 165 miliónov rokov (obrázok vpravo hore). Do tohto základného rámca evolúcia postupne priniesla rôzne obmeny.


-

Napríklad absurdne predĺžený krk, na ktorý sa stali špecialistami čínske rody ako Erketu, Mamenchisarus, Omeisaurus a Euhelopus (vyobrazený) spred 160 až 130 miliónov rokov. Paradoxne, na opačnom konci sveta sa evolúcia sauropodomorfov uberala presne opačným smerom. Dlhý krk im prakticky zanikol. Ukážkovým príkladom je pomerne malý, asi desaťmetrový Brachytrachelopan. Prečo ho vývoj pripravil o tak užitočný vynález, ako bo dlhý krk? Paleontológovia sa nazdávajú, že brachytrachelopan sa špecializoval na spásanie vegetácie vo výške 1 až 2 metre. Túto vegetačnú úroveň v iných končinách spásali platňochrbté stegosaury či dvojnohé vtákopanvé kamptosaury, ktoré na území dnešnej Južnej Ameriky v tom čase chýbali. A tak ich brachytrachelopan napodobnil - ako spôsobom života, tak dĺžkou krku.



-



-

Miragaia

Platňochrbté stegosaury typické malými hlavami a dlhými ostňami na chvoste patrili pred asi 180 až 150 miliónmi rokov medzi hojné stredne veľké bylinožravce. Ako "stredne veľké bylinožravce" u dinosaurov označujeme tvory s rozmermi nosorožcov až slonov. Keď si paleontológovia už-už zvykli na rôzne extravagantnosti v usporiadaní či veľkosti ich tŕňov (viď. čínsky rod Gigantspinosaurus), z Portugalska prišiel objav rodu Miragaia. Tento nový stegosaurid na rozdiel od svojich príbuzných nevynikal ostňami či plaťňami ale... krkom. Akoby sa snažil imitovať dlhokrké sauropódy!


-






-

Deinocheirus

Keď pred zrhuba 50 rokmi poľskí paleontológovia navštívili Mongolsko, vykopali tam gigantické, 2,4 m dlhé predné končatiny. Niesli tri prsty s veľkými, zahnutými pazúrmi, pričom z ich stavby jednoznačne vyplývalo, že neslúžili na chôdzu, ale patrili dvojnohému dinosaurovi. Dostal meno Deinocheirus. Ako vyzeral? Bol to gigantický krvilačný predátor, azda 20 metrov dlhý? Niektorí paleontológovia si to skutočne mysleli, väčšina však poukázala na podobnosti medzi novým nálezom a prednými končatinami pštrosom podobných ornitomímosaurov (na obrázku je Struthiomimus). A tak sme si majiteľa záhadných maxi-papŕč niekoľko desaťročí predstavovali ako prerasteného dino-pštrosa. A mýlili sme sa. Nové, kompletnejšie pozostatky ukázali, že síce skutočne patril medzi pštrosovité dinosaury, no evolúcia sa s ním poriadne pohrala. Na chrbte niesol vysoký hrb či kosťami vystuženú plachtu, pričom jeho hlava s tupým, rozšíreným zobákom viac evokovala kačku ako pštrosa. Tak či onak, potvrdili sa predpoklady, že išlo o nesmierne veľké zviera. Deinocheirus zaživa dosahoval dĺžku okolo desať až dvanásť metrov, čím sa mohol rovnať samotnému tyranosaurovi.


-



-

Poznámka: účelom článku nie je vybrať najbizardnejšie dinosaury, ale poukázať na (podľa autora) najzaujímavejšie kontrasty či prekvapivé zvraty, k akým došlo v priebehu ich evolúcie. Preto sme niektoré skutočne čudesné dinosaury tentoraz opomenuli. Venujeme im však vlastný článok.

Obrázky: Masurs, Nobu Tamura, Aaron Gustafson, Dmitry Bogdanov, Jaime Headden/Matt Martyniuk, Ghedo, Michael B. H., fair use
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok