13.02.2014-10:53:00   |   Dušan Valent
#Kuriozity
#Pravek
Krokodíly (Crocodylomorpha) obvykle považujeme za archetyp „žijúcej skameneliny“, teda živočíšnej skupiny, ktorá sa v priebehu desiatok miliónov rokov prakticky nezmenila. Ako sa presvedčíte v nasledovných riadkoch, opak je pravdou. (Mimochodom, ako sme už písali v tomto článku, nie je to iba prípad krokodílov. Pod drobnohľadom sa celá predstava o nemennosti „živých skamenelín“ ukazuje ako mýtus.)


-


Hesperosuchus

Morský top-predátor


-

Prvé krokodíly, ako americký Hesperosuchus, pripomínali prvotné dinosaury. Neskôr, po miliónoch rokoch ďalšieho vývoja, však potomkovia hesperosucha zaliezli do vôd. Z niektorých sa stal postrach riek a jazier, iné nabrali kurz oceán, ako napríklad prakrokodíly z podskupiny Thalattosuchia. Slané vody brázdili pred 190 až 110 miliónmi rokov. Postupne sa zriekli obojživelného spôsobu života, o čom svedčí skutočnosť, že ich končatiny nadobudli pádlovitý tvar. Vyvinuli sa z nich plutvy. Jeden z neskorších rodov, Dakosaurus (na obrázku útočí na rybovitého ichtyosaura), mal plutvu aj na konci chvosta. Päťmetrový dakosaurus vďaka silným žuvacím svalom a až 10 cm dlhým zubom predstavoval vrcholového predátora podobne ako dnes kosatky dravé.



Späť na súši

Zlatá éra krokodílov nastala koncom druhohôr. A nielen preto, že vznikli dvanásťmetroví riečni titani ako severoamerický Deinosuchus a severoafrický Sarcosuchus. Iné prakrokodíly, tzv. notosuchiany (skupina Notosuchia), si to namierili na súš. A veľmi úspešne. Podobne ako dinosaury a prvotné krokodíly zo začiatku druhohôr, kráčali na vzpriamených končatinách. Azda ešte pozoruhodnejšie boli evolučné zmeny, ktoré sa im odohrali v papuli. Kým plazom v čeľustiach rastie obvykle iba jeden univerzálny typ zubov, viacerým notosuchianom sa chrup diferencoval.

Pásy panciera


-

Notosuchiany patrili koncom druhohôr medzi najbežnejšie veľké suchozemské stavovce vo viacerých oblastiach južnej pologule. Z Brazílie pochádzajú napríklad pozostatky dvojmetrového rodu Armadillosuchus. Ako naznačuje jeho názov (armadillo = pásavec), pásmi stvrdnutej, na pancier premenenej kože pripomínal pásavce. A nielen to. Tento všežravec bol podľa všetkého hrabavý. Asi trikrát menší, no ešte lepšie obrnený bol madagaskarský Simosuchus (perexový obrázok). Vďaka masívnej postave trochu pripomínal opancierovaného bylinožravého alebo všežravého buldoga.


-




-

Kroko-mačka, kroko-zajac

Dnešnú Afriku obýval pred asi 105 miliónmi rokov polmetrový „mačací krokodíl“ Pakasuchus. Išlo o pohyblivého suchozemského dravca s dlhými nohami a krátkymi čeľusťami. Jeho chrup pripomínal cicavčí ešte viac ako ten armadillosucha. Zuby v zadnej časti čeľustí vyzerali celkom ako stoličky, pred nimi rástli zuby podobné črenovým zubom. Tak ako šelmy aj Pakasuchus mal veľké očné zuby. Podľa všetkého žil podobným spôsobom života ako dnešné mačky a lovil drobné cicavce, malé plazy a ak sa mu pošťastilo, možno aj mláďatá dinosaurov.




-

Iný extrém modifikácie chrupu pravekých krokodílov nachádzame u asi 1 m dlhého „zajačieho krokodíla“ z rodu Yacarerani. Predné zuby mal predĺžené a vysunuté dopredu tak, že pripomínali rezáky zajaca. Zuby v zadnej časti čeľustí boli mierne zahrotené - umožňovali spracovať tuhú rastlinnú potravu. Fosílne nálezy samice s vajcami naznačujú, že zástupcovia tohto rodu pre svoje znášky vyhrabávali v zemi dlhé hniezda. Jeho približne 90 miliónov rokov staré pozostatky sa podarilo objaviť v Bolívii.

Kroko-kačka, kroko-diviak


-

O čosi skôr, pred asi 105-100 miliónmi rokov, žil na území dnešného Nigeru 70-centimetrový Anatosuchus. Jeho široká papuľa pripomínala zobák kačky! Na rozdiel od kačky však anatosuchus v tlame skrýval rady ostrých zubov.

Ďalšia juhoamerická kuriozita sa volá Notosuchus. Bol to 1,5 m dlhý krokodíl spred zhruba 85 miliónov rokov. Predstavoval akúsi obdobu dnešných diviakov – okrem mäsitých líc mal prasaťu podobný svalnatý rypák, možno dokonca krátky chobot.

Opustime konečne skupinu Notosuchia a pozrime aj na iné vývojové vetvy pravekých krokodílov. Kuriózne formy totiž vznikli aj medzi ich krátkonohými obojživelnými druhmi.

Palacinkové tváre


-


Aegisuchus

Široké, ale hlavne mimoriadne dlhé a ploché čeľuste mal „palacinkovitý krokodíl“ Laganosuchus žijúci na území dnešnej severnej Afriky pred asi 95 miliónmi rokov. Svoje bizarné ústrojenstvo zrejme používal ako pascu na ryby. Ležal na dne s otvorenou papuľou a keď mu do rany vplávala ryba, okamžite čeľuste zacvakol. Laganosuchovi rástli iba maličké zuby, telo však mal rozmerné, až šesťmetrové.

V rovnakom čase a na rovnakom mieste žil podobný plochohlavý Aegisuchus. Žiaľ, poznáme ho z veľmi nekompletných pozostatkov, zachovali sa len časti mozgovne a lebečnej klenby. Aj z týchto skromných skamenelín je však jasné, že zviera dosahovalo enormné rozmery. Lebka v kompletnom stave merala 2,1 až 2,9 m, celé telo v závislosti od telesných proporcií, ktoré zatiaľ nie sú známe, 15 až 22 metrov. To znamená, že ide o najväčšieho známeho prakrokodíla. Oči tohto tvora nesmerovali do strán ani dopredu, ale priamo dohora.



Čeľuste s klami

Po boku veľkých plochohlavých krokodílov žil šesťmetrový Kaprosuchus (perexový obrázok). Ani on nepatril medzi notosuchiany. Napriek tomu však lovil predovšetkým alebo takmer výhradne na súši. V zabíjaní koristi mu pomáhali dlhočizné zubiská, ktoré pripomínali kly. Je pozoruhodné, že jeho očnice smerovali čiastočne dopredu. Vďaka tomu sa zorné polia jeho očí čiastočne prekrývali a umožňovali mu lepšie odhadovať vzdialenosti pri love.


-



Krokodíl s kopytami

Suchozemské krokodíly sa vo fosílnom zázname objavujú aj po vymretí dinosaurov, teda začiatkom treťohôr. Vtedy, pred asi 65 až 50 miliónmi rokov, zostávali cicavce napriek búrlivej evolúcii (až na hŕstku výnimiek) pomerne malé a nenápadné. Najväčšími suchozemskými zvieratami sveta boli až dvojmetrové nelietavé vtáky, pätnásťmetrové hady a... krokodíly, ako napríklad severoamerický a európsky Pristichampsus.

Telo tohto tvora pokrýval odolný pancier, pričom dlhé, na beh prispôsobené končatiny na prstoch niesli kopýtkam podobné pazúry. S trochou zveličenia tak možno povedať, že išlo o krokodíla s kopytami. Mimochodom, zviera zrejme skutočne dokázalo cválať. Na rozdiel od dnešných kopytníkov pristichampsus aktívne lovil, jeho zuby dokonca pripomínali dravé dinosaury. A nielen zuby, taktiež jeho chvost viac pripomínal chvost dravých dinosaurov ako dnešných krokodílov.

Nedávno vymreté

Pozoruhodné krokodíly žili aj neskôr. Pred ôsmymi miliónmi rokov obýval povodie Amazonky gigantický, až 13 metrov dlhý kajman Purussaurus. Žil obojživelne. Posledný zo suchozemských krokodílov, až 5 m dlhý rod Quinkana, vymrel v Austrálii iba pred 40-tisíc rokmi. Je možné, že k jeho záhube prispeli prví ľudskí obyvatelia kontinentu.



-

Doplnené 7. 2. 2017


Obrázky: CaptMondo, Nobu Tamura, Smokeybjb, Dmitry Bogdanov, Todd Marshall, Henry P. Tsai, Carol Abraczinskas
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail