01.07.2018-11:15:00   |   Roland Oravský
#Zdravie
#Zaujímavosti
V 20. storočí sa nám podarilo výrazne znížiť smrtnosť na infekčné ochorenia. Pre porovnanie na začiatku 20. storočia predstavovala smrtnosť na infekčné ochorenia v USA 797 na 100 000 obyvateľov, ku koncu 36 na 100 000 obyvateľov. (1)


1. Neglerióza

Naegleria fowleri, parazitický prvok, ktorý doslova „žerie“ mozgové tkanivo. Vyskytuje sa v stojatých vodách, jazerách či bazénoch, ktoré nie sú ošetrované chlórovými prípravkami. Pri kúpaní v takejto vode prechádza cez nos k zakončeniam čuchového nervu. Tento nerv je priamo spojený s mozgom a parazit sa k nemu „vyšplhá“ po nerve. Následne vyvolá prudko a rýchlo prebiehajúci zápal mozgu a mozgových blán, ktorý sa prejaví do približne 5 dní od infikovania. Medzi príznaky patrí bolesť hlavy, teplota, nevoľnosť, rôzne neuropsychiatrické prejavy, ako napr. halucinácie, epileptické záchvaty a iné. Pacienti zomierajú do niekoľkých dní. Udáva sa smrtnosť okolo 97%. Iba 4 zo 143 pacientov v USA do roku 2016 prežili túto smrteľnú infekciu. (2)

V 60. rokoch 20. storočia usmrtila 16 mladých ľudí, ktorí sa boli kúpať v bazéne v Ústi nad Labem (do roku 1995 to predstavovalo desatinu všetkých známych obetí tejto choroby).

Ochorenie je vzácne a šanca, že sa nakazíte je malá. Vhodnou prevenciou je dvakrát popremýšľať, než sa človek rozhodne okúpať v neznámom jazere v nepravidelne čistenom bazéne.


2. Waterhouse-Friderichsenov syndróm

Komplikovaný názov rýchlo prebiehajúcej, často smrteľnej, meningitídy, ktorá je spojená so zlyhaním nadobličiek a krvácavými prejavmi. Ak máte v pláne vyhľadať si v googli pacientov, pripravte sa na drsné obrázky. Syndróm môže vyvolať viacero baktérií, najčastejšie Neisseria meningitidis (niekedy nazývaný „meningokok“). Syndrómu sa niekedy hovorí aj „meningitis sine meningitis“, čo v preklade z latinčiny znamená „meningitída bez meningitídy“. Ochorenie prebieha tak rýchlo, že pacient zvykne zomrieť ešte pred rozvojom zápalu mozgových blán. Od rozvoja príznakov po smrť zvyčajne neprejde viac ako jeden deň. Bez okamžitej antibiotickej liečby a zvládnutím zlyhávajúcich orgánov je prognóza mizivá. (3)

Meningokoka môžete získať napríklad na diskotéke v nejakom klube. Nie je zriedkavé, že sú hospitalizovaní mladí pacienti aj deti, hoci treba podotknúť, že nie vždy dochádza k rozvoju syndrómu; častejšie sa meningokoková infekcia prejaví „len“ zápalom mozgových blán.


3. Hemoragické horúčky

Skupina vysoko nákazlivých a často smrteľných vírusových ochorení. Patrí sem vírus Eboly či Marburgský vírus. Povedať, ktorý z nich je horší, je nemožné. Našťastie sa nijaký zo spomínaných vírusov nevyskytuje na území Slovenska (jediný vírus vyvolávajúci hemoragickú horúčku, ktorý sa u nás občas vyskytne, nie však až tak často smrteľný, je Hantavírus).
O Ebole už väčšina verejnosti aspoň počula „vďaka“ epidémii v rokoch 2013-2016, ktorá sa šírila z Afriky a prenikla aj na územie Európy a USA. Len v týchto rokoch bola zodpovedná za viac ako 11 000 úmrtí. (4) Prejavy spomínaných vírusových ochorení sú podobné. Horúčka, krvácavé prejavy až rozvoj šoku a zlyhanie orgánov, to všetko v pomerne krátkom čase.

Marburgský vírus bol prvýkrát popísaný v roku 1967 pri prepuknutí v nemeckých mestách Marburg a Frankfurt nad Mohanom. Zomrelo 7 pacientov z 31 nakazených, čo je 23 % smrtnosť. Horšie na tom dopadli obyvatelia Angoly v rokoch 2004-2005 kedy smrtnosť predstavovala 90%. (5) Demokratickej republike Kongo o pár rokov predtým bola smrtnosť okolo 83 %.
Vírusy tejto skupiny patria medzi obávané možné biologické zbrane. Sovietsky zväz počas studenej vojny aktívne skúmal vírusy a dokonca raz došlo aj k úmrtiu kvôli jeho úniku vo vojenskom laboratóriu (6).



4. Pandémia chrípky

Chrípka nás každoročne navštevuje v zimných mesiacoch pravidelnejšie ako ranná stolica (u niektorých, žiaľ, doslova). Hoci každoročne spôsobuje množstvo úmrtí, väčšinou u starších pacientov alebo pacientov s poruchou imunity, ľudia v produktívnom veku ju vnímajú ako nepríjemné bolesti kĺbov a kostí s kašľom a teplotou, ktorú je potrebné „vyležať“. Málokto v produktívnom veku si slovo „chrípka“ stotožňuje s rýchlo prebiehajúcim smrteľným ochorením.

Vírus chrípky každoročne mutuje. Preto sa vyvíjajú stále nové a nové vakcíny. Raz za čas dôjde k takej závažnej zmene génov (nazývanej antigénový shift), ktorá spôsobí, že sa vírus stane vysoko nákazlivý a prejavy infekcie sú rýchlo prebiehajúce, ktoré vedú až k zlyhaniu orgánov (často k respiračnému zlyhaniu) a smrti. Takéto zmeny vznikajú raz za 10 a viac rokov. Posledná takáto veľká mutácia nastala pred 9 rokmi a začala sa šíriť z Mexika. Táto pandémia tzv. „prasacej chrípky“ bola zároveň prvá chrípková pandémia 21. storočia. Udáva sa, že v prvom roku pandémie bola príčinou možno aj viac ako pol milióna úmrtí celosvetovo, pričom až 80 % boli pacienti vo veku pod 65 rokov. (7)

Čo je stále nič v porovnaní s legendárnou pandémiou tzv. španielskej chrípky z rokov 1918 až 1920. Za tento krátky čas spôsobila smrť 50-100 miliónov ľudí, čo vtedy predstavovalo 3-5% svetovej populácie, pričom infikovaná bola asi tretina svetovej populácie. Zomierali hlavne deti a mladí dospelí. (8)

Je len otázka (krátkeho) času, kedy sa objaví nová pandémia. Ostáva nám dúfať, že podobné katastrofy, ako pred 100 rokmi, sa nám vyhnú ešte na veľmi dlhú dobu.


5. Sopľavka

Infekčné ochorenie nepárnokopytníkov prenosné aj na ľudí je známe už od staroveku. Počas 1. svetovej vojny, kedy sa používali kone v bitkách, sa Nemci pokúsili využiť pôvodcu ochorenia – baktériu Burkholderiu mallei – ako biologickú zbraň. Dnes sa so sopľavkou v Európe už prakticky nestretneme. Človek sa môže nakaziť vdýchnutím kontaminovaného prachu alebo aerosolu, pri akútnej forme dochádza k rýchlemu rozvoju horúčky, celkovej nevoľnosti, sepsy a bez liečby následne k zlyhaniu orgánov do niekoľkých dní.

USA skúmala baktériu v 40. rokoch 20. storočia ako možnú biologickú zbraň. Niektoré zdroje uvádzajú, že Sovietsky zväz použil baktériu v 80. rokoch počas vojenského konfliktu v Afganistane. (9)


6. Botulizmus a tetanus

Alebo ochorenie klobásového toxínu, pretože človek sa infikuje konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Bez liečby spôsobuje smrť asi v 50 % prípadov. Na vine je baktéria Clostridium botulinum, ktorá produkuje špeciálny neurotoxický botulotoxín (áno, presne to, čo si niektorí vpichávajú do kože na vyhladenie vrások), ktorý vyvoláva ochrnutie nervov. Smrť nastáva kvôli postihnutiu dýchacích svalov s následnou zástavou dýchania, často za plného vedomia.

Tetanus spôsobuje baktéria z rovnakej skupiny – Clostridium tetani. Táto baktéria produkuje iný neurotoxín, tzv. tetanotoxín, ktorý vyvoláva silné kŕče, ktoré niekedy až abnormálne ohnú človeka. Smrť nastáva opäť pri plnom vedomí kvôli zástave dýchania pri kŕčovitom stiahnutí dýchacích ciest. Vďaka povinnému očkovaniu už len málo lekárov pamätá časy, kedy zomierali novorodenci na novorodenecký tetanus. Pozerať sa niekoľko dní na malé deti, ktoré sa napínajú v kŕčoch, a ktorých malé telíčka sa abnormálne stáčali, muselo byť strašné. Smrtnosť u ťažkej formy tetanu sa uvádza okolo 60 %. (10)


Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:

1 – Armstrong G et al. Trends in infectious disease mortality in the US during the 20th Century 1999. JAMA 1999;281(1):61-66 dostupné na https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/768249
2 - https://www.cdc.gov/parasites/naegleria/general.html
3 - https://www.wikiskripta.eu/w/Waterhouse%C5%AFv-Friderichsen%C5%AFv_syndrom
4 - https://www.cdc.gov/vhf/ebola/history/2014-2016-outbreak/index.html
5 - https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMp058115
6 - https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3497034/
7 - https://www.cdc.gov/flu/spotlights/pandemic-global-estimates.htm
8 - https://www.cdc.gov/features/1918-flu-pandemic/index.html
9 - https://ojrd.biomedcentral.com/articles/10.1186/1750-1172-8-131
10 – Beneš Jiří. Infekční lékařství. 2009. Galen. Praha. str. 273-276
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok