Predchádzajúci diel tohto seriálu sme ukončili polemikou, kto si privlastnil prvenstvo v kategórii najvyššieho dinosaura. Predbežne sme tento štatút prisúdili žirafovitému sauroposeidonovi. Je však celkom možné, že neprávom. Azda ešte väčšiemu zvieraťu patria 110-100 miliónov rokov staré, veľmi nekompletné pozostatky nájdené vo východnom Alžírsku a opísané ako „Brachiosaurus“ nougaredi (do rodu Brachiosaurus zaradené chybne). Zachovaný materiál prezrádza 220-centimetrovú šírku bedier a poldruhametra dlhú bedrovú kosť, čo je o polovicu viac ako mal Giraffatitan. Znamenalo by to (pri zachovaní telesných proporcií) „dinosauriu žirafu“ dlhú okolo 35 metrov. Celková výška tohto záhadného brachiosaurida sa musela pohybovať v rozmedzí 23-25 metrov. To sa rovná hornej hranici najodvážnejších odhadov výšky sauroposeidona!

Ako dve mŕtve veľryby

Vodné prostredie do istej miery oslabuje vplyv zemskej tiaže a dovoľuje svojim obyvateľom narastať do obrovských rozmerov. Preto pravdepodobne najväčšie zviera všetkých čias, vráskavec ozrutný, žije vo vodnom prostredí. Od rypáku po koniec chvosta môžu poniektoré jedince merať vyše tridsať metrov a vážiť okolo 150 ton. Asi 30-krát toľko, čo slon africký. Položme ale dva vráskavce ozrutné pozdĺž seba na pevninu. Čo dostaneme? Zakrátko dve mŕtvoly. Veľké veľryby sa pod váhou vlastného tela na súši jednoducho postupne zadusia.

Lenže 60 metrov mŕtveho mäsa by sme mohli nahradiť jediným živočíchom. Dinosaurom s monštruóznymi rozmermi a rovnako monštruózne zložitým menom – Amphicoelias fragillimus. Tento zver blízky dlhochvostým diplodocidom je známy len z jediného, medzičasom strateného alebo azda zničeného chrbtového stavca. Stavec v kompletnom stave dosahoval výšku 2,7 metra, čiže by prevýšil slona indického. Rozmery a vzhľad celého zvieraťa pomáha odhadnúť porovnanie s príbuznými, a tým pádom podobnými druhmi. Podľa štúdie amerického paleontológa Kena Carpentera tak amficélias za života meral pravdepodobne až okolo 60 metrov a vážil o „niečo“ menej než vráskavec ozrutný – asi 120 ton. Lenže amficélias chodil po suchej zemi tak, ako dnešné slony. Pravdaže, s oveľa impozantnejším dunením.

Na hranici možného

Čo sa v prípade ohromného apficéliasa zdá ojedinelým žartom prírody, mohlo v skutočnosti predstavovať len jeden z mnohých prípadov, keď evolúcia prostredníctvom dinosaurov testovala maximálnu možnú veľkosť, akú dokáže dosiahnuť suchozemské štvornohé zviera. Paleontolológovia majú totiž k dispozícii dôkazy existencie ďalších supertitanov s podobnou veľkosťou. Veľmi nekompletné pozostatky dinosaura pomenovaného Bruhathkayosaurus zatiaľ veľmi slabo preskúmané a opísané, zrejme pochádzajú zo zástupcu titanosaurov väčšieho a ťažšieho (150 ton?) než bol Puertasaurus, ale kratšieho než amficélias.

Predpokladalo sa, že asi 120-110 miliónov rokov (kedysi považované za oveľa staršie) skamenelé odtlačky stôp z Maroka opísané ako Breviparopus možno pochádzajú z ďalšieho zvera tejto veľkostnej kategórie. Napr. Guinnesova kniha rekordov prisudzuje ich pôvodcovi dĺžku takmer 50 m. Lenže takéto odhady vychádzali z údajov o 115 cm dlhom odtlačku stopy zadnej končatiny. Toto číslo však v skutočnosti predstavuje dĺžku stopy prednej a zadnej končatiny dokopy! Na základe tvaru odtlačkov sa usudzuje, že Breviparopus patril medzi žirafovité brachiosauridy. Keďže šírka jeho stopy dosahuje 90 cm s dovnútra prepadnutými okrajmi, jej pôvodná šírka dosahovala asi 115 cm (*vďaka Nimovi Sassanimu za upozornenie na túto skutočnosť). Živé zviera muselo byť asi o 65 % väčšie než v berlínskom múzeu vystavený 22-metrový a pri natiahnutom krku 14 m vysoký Giraffatitan (šírka stupaje meria 68-72 cm, paleontológ Matt Wedel na blogu SV-POW uvažuje, že zaživa merala kvôli mäkkým tkanivám viac, no paleontológ Nima Sassani namieta, že zostavená kostra má prsty príliš naširoko). To znamená dĺžku v rozmedzí 35-40 metrov, výšku vyše 25 metrov a váhu okolo 60-70 ton.

Obrovské stopy

Iné ohromne veľké skamenené odtlačky stôp sauropóda už skutočne zanechalo zviera rozmerov amficéliasa. Sú široké 1,5 m a nachádzajú sa v asi 150 miliónov rokov starých usadeninách pri Francúzskom meste Plagne. Aby odhalil veľkosť ich pôvodcu, paleontológ Matt Wedel odmeral veľkosti stôp zostavených kompletných kostier žirafovitého giraffatitana a územčistého dlhochvostého diplodoka, zástupcov dvoch v tom čase najbežnejších skupín gigantických sauropódov. Ak by bol pôvodca stopy brachiosaurid s proporciami giraffatitana, musel byť takmer 45 m dlhý a 27-30 m vysoký. Ak pôvodca stopy patril do príbuzenstva diplodoka, rovnako ako samotný amficélias, jeho dĺžka musela dosahovať 55-60 metrov.

Aj odtlačky stôp nájdené v spodnokriedových pieskovcoch blízko austrálskeho mesta Broome poukazujú na existenciu giganta dnes nevídaných rozmerov. Najdlhšie sú až 170 cm dlhé a trikrát väčšie ako iné stopy veľkých sauropódov v okolí.

Veľké rozdiely

Problémom pri snahe určiť, ktorý dinosaurus bol najväčší, nie sú len nekompletné nálezy, ale aj skutočnosť, že väčšina pozostatkov týchto supertitanov patrí jedinému jedincovi, a tak netušíme, či išlo na pomery svojho druhu o malé alebo nadmerne veľké zviera. Mnohé jedince giraffatitana napríklad dorastali do dĺžky 18 m. Ale tie najväčšie merali takmer o polovicu viac. Obdobné veľkostné rozdiely badáme aj u ďalších rodov. Mohli znamenať rozdiely medzi populáciami či poddruhmi, ale doložené sú dokonca aj v rámci jedinej čriedy.(azda dokladajúce vekové rozdiely – sauropódy totiž pomaly rástli aj po dovŕšení dospelosti).

Je to fascinujúca predstava, stotonový behemot ako trpaslík svojho druhu. Rovnako fascinuje otázka, ako je možné, že najväčšie sauropódné dinosaury dosiahli takéto rozmery a prevážili najväčšie suchozemské cicavce všetkých čias až 10- až 15-krát. Alebo otázka, ako sa supertitani vyvinuli zo sotva polmetrových čiperných mäsožravcov, behajúcich na dvoch nohách a dokonca skákajúcich ako zajace. V ďalších článkoch na tieto dve otázky nájdete odpovede.



-

Perexový obrázok: Márcio Luiz

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet