02.10.2015-11:46:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Pravek
#Kuriozity
Či velociraptor, ktorý vôbec nevyzeral tak, ako ho zobrazili Jurský park a nedávno (!) Jurský svet.

Posledne sme poukázali na najzaujímavejšie kontrasty či prekvapivé zvraty, k akým došlo v priebehu evolúcie dinosaurov. V našom rebríčku sme tým pádom vynechali viaceré skutočne čudesné dinosaury. Tie si predstavíme dnes.



Čestné uznanie: Skrútený roh


-


Medzi najhojnejšie veľké bylinožravce západu Severnej Ameriky patrili ku koncu druhohôr, pred asi 80 až 65 miliónmi rokov, dinosaury s rohatými hlavami. Obvykle sa usudzuje, že tieto tvory veľké ako nosorožce až slony svoje rohy používali na obranu pred veľkými dravcami, ako boli napríklad tyranosaury. Ibaže rohy mnohých foriem rástli takým spôsobom, že sa na obranu príliš nehodili. Napríklad necelých päť metrov dlhý Einiosaurus mal nosový roh stočený dopredu a dodola. Predpokladá sa preto, že slúžili skôr ako ozdoby alebo pri vzájomných súbojoch medzi samcami rovnakého druhu. Einiosaurus mal aj ďalšie zvláštne znaky, napríklad dva ostne vyrastajúce z kostenej obruby hlavy. Rod sa vyskytoval pred asi 74 miliónmi rokov na území dnešnej Montany.

7. Načo sú mi ruky?!


-


Kým územie dnešnej Severnej Ameriky terorizovali koncom druhohôr tyranosaury, najväčšími dravcami južných pevnín (a Európy) boli abelisauridy s krátkymi, vysokými hlavami a nepatrnými prednými končatinami. Hoci je pre zakrpatené „ruky“ najčastejšie terčom posmeškov tyranosaurus, biomechanické štúdie ukázali, že jeho dvojprsté ramená boli mimoriadne silné. Hoci veľkosťou zodpovedali ruke dospelého človeka, T-rexov biceps bol dostatočne silný, aby zdvihol dvoch dospelých mužov. A to je výkon, pred ktorým by zbledol závisťou aj mladý Arnold Schwarzenegger. Abelisauridy boli na tom celkom inak. Ich predné končatiny neboli len celkom krátke, ale aj prakticky zbytočné. Vyspelé formy ako Carnotaurus mali tak drasticky skrátené predlaktie, až to vyzeralo, že im prsty vyrastali priamo z lakťa. No a päťmetrový Aucasaurus spred asi 83 miliónov rokov na svojich kýptikoch prsty dokonca takmer úplne stratil.



6. Dva rady tŕňov, dve plachty


-


Územie dnešnej Južnej Ameriky obývali pred 125 – 110 miliónmi rokov amargasaury, dlhokrké dinosaury pomerne malého vzrastu. Predpokladá sa preto, že uprednostňovali husto zarastené džungle, kde by im väčšie rozmery prekážali. „Pomerne malý vzrast“ znamená, že vážili asi toľko, čo nosorožec. Amargasaurus meral od papule po koniec chvosta iba 10 metrov. Kým jeho väčších príbuzných chránila pred dobiedzajúcimi dravcami enormná veľkosť, amargasaurus musel byť schopný sa aktívne brániť. A to zrejme skutočne dokázal. Kým na chrbte mal predĺžené a rozdvojené tŕne stavcov, ktoré za života zrejme niesli dve kožené plachty, tŕne stavcov na krku boli ešte dlhšie a ostrejšie. Je preto možné, že slúžili na obranu.


-



5. Kopije namiesto krídel


-


Niektoré operené dinosaury počas svojho vývoja nadobúdali vtákom podobné znaky do takej miery, že ich vedci istý čas považovali za nelietavé vtáky. Práve to je prípad tzv. alvarezsauridov. Objavy primitívnych zástupcov tejto skupiny však napokon potvrdili, že išlo o „nevtáčie“ dinosaury. Alvarezsauridy ako napríklad 60 cm dlhý rod Shuvuuia sa objavili koncom druhohôr, pred asi 90 miliónmi rokov. Predstavovali akési miniatúrne obdoby pštrosov. Mali mimoriadne dlhé nohy a v priebehu vývoja čoraz menšie hlavy a dlhšie krky. Pravda, na rozdiel od pštrosov stále mali dinosaurovitý, kosťami vystužený chvost. Najväčšou zvláštnosťou sú však ich predné končatiny. Tie boli síce silné a mohutné, no zároveň mimoriadne krátke. A jednoprsté. Vyzerali ako krátke kopije. Paleontológovia predpokladajú, že pomáhali pri hrabaní, napríklad narušovaní termitísk alebo vzájomných súbojoch.

4. Dino-veverička


-


Pri slove dinosaurus si väčšina ľudí predstaví dlhokrkých gigantov, krvilačného tyranosaura alebo príšery s rohmi, panciermi či kostenými platňami. Skrátka, všetko iné, len nie ako veverička veľké zviera žijúce na stromoch. Vo vývojovej vetve, ktorá v konečnom dôsledku vyústila v Jurským parkom preslávených velociraptoroch a vtákoch, sa objavili aj viaceré takéto formy. Niektoré mali vďaka dlhým perám na nohách v podstate štyri krídla. Paradoxne, iné, ako Epidexipteryx, dlhé perie na predných končatinách stratili. Epidexipteryx bol v skutku drobný. Iba vďaka dlhým perám na chvoste meral asi 25 cm. Žil pred približne 160 miliónmi rokov, teda o asi 10 miliónov rokov skôr ako „prvý vták“ archeopteryx. Predĺženým tretím prstom predných končatín zrejme vyťahovali spod kôry stromov larvy hmyzu.



3. Megapichliač na pleci


-


Pred 150 až 175 miliónmi rokov sa darilo evolučných bratrancom obrnených dinosaurov, stegosaurom (Stegosauria). Evolúcia ich neobdarila nepreniknuteľným pancierom. Ich zástupcovia, ako napríklad dobre známy severoamerický Stegosaurus, mali namiesto panciera ozdobné kostené platne, striedavo rastúce v dvoch radoch od krku po chvost. Na konci chvosta ich nahradili dva páry asi metrových tŕňov. Hoci je stegosaurus často považovaný za typického predstaviteľa skupiny, v skutočnosti predstavoval kuriozitu. Väčšina jeho príbuzných vyzerala odlišne. Mali malé platne a oveľa viac ostňov, ktoré sa tiahli od špičky chvosta až po bedrá. Častokrát ich doplňoval dlhý tŕň na pleci. Ten niekedy dosahoval impozantné rozmery, ako v prípade 4,2-metrového a asi 800 kilogramového gigantspinosaura. Jeho 160 miliónov rokov staré pozostatky sa podarilo objaviť v Číne.

2. Kostená ofina


-


Ozdoby hláv rohatých dinosaurov dosiahli v priebehu ich krátkej, ale búrlivej evolúcie (čeľaď Ceratopsidae je obmedzená na posledných 15 miliónov rokov druhohôr) ohromnú pestrosť. Niektoré formy mali dva dlhé rohy nad očami a krátky nad nosom, u iných rástol dlhý roh len nad nosom, no ďalšie dva, štyri až šesť vyčnievalo z kostenej obruby. U vývojovej línie, ktorá sa začala vyššie zmieneným rodom Einiosaurus, napokon nosný roh zanikol a nahradila ho veľká kostená hrča (u rodu Pachyrhinosaurus). Azda najpodivnejším ale aj najextravagantnejším z rohatých dinosaurov bol nedávno objavený Kosmoceratops. Tomu smerovali dlhé nadočnicové rohy nie dopredu, ale do strán (takže zrejme neslúžili na obranu, vzájomné súboje, ale hlavne ako okrasa), pričom zo zadnej hrany goliera mu dopredu prevísalo osem kostených „jazykov“ . Z nosného rohu mu zostal iba akýsi hrboľ. Kosmoceratops žil pred asi 76 miliónmi rokov a meral asi 5 metrov.



1. Yi


-


Nielenže má celkom nedávno objavený Yi qi*, najkratšie meno zo všetkých dinosaurov. Taktiež je podľa nás najbizarnejším dinosaurom všetkých čias. Ďalší z čoraz pestrejšej palety operených dinosaurov starších ako „prvý vták“ archeopteryx ukázal, že malé stromové dinosaury dobíjali oblohu aj nečakanými stratégiami. Kým formy ako Microraptor kĺzali vzduchom (a možno aj skutočne aktívne lietali) ako dvojplošníky pomocou štyroch krídel – dvoch na predných a dvoch na zadných nohách -, iné druhy evokovali netopiere. Namiesto krídel tvorených perím mali medzi prstami predných končatín a trupom natiahnutú kožnú membránu. Ba čo viac, tá bola vystužená zvláštnou kosťou vyrastajúcou zo zápästia, ktorá bola dlhšia ako jeho prsty s predlaktím dohromady. Yi qi sa vyznačuje aj ďalšími zvláštnosťami. Podobne ako jeho príbuzný Epidexipteryx, z prstov predných končatín mal najdlhší ten vonkajší. Jeho sánka sa mierne stáčala dodola, pričom zuby, predovšetkým tie v sánke, smerovali dopredu. Prekvapujúca je aj skutočnosť, že hoci mal evolučne veľmi blízko k prvým vtákom, telo mu pokrývalo jednoduché, srsti podobné perie.




Poznámky
Áno, do zoznamu by sa hodil aj deinocheirus, AKA „čudesný, kačky imutujúci pštrosí dinosaurus s chrbtovou plachtou a rozmermi t-rexa“. A megapazúrový terizinosaurus. Oboch sme si však predstavili minule;)

* takto znie jeho celé – rodové (Yi) a druhové (qi) - vedecké meno

Ilustrácie: Victor Trajano, Nobu Tamura, Conty, Michael B.H., Mariana Ruiz, Gastón Cuelo, Emily Willoughby
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok