Na porovnanie: veľkosť niektorých dnešných šeliem (priemerné hodnoty):
vlk – hmotnosť 50 kg, výška v kohútiku 80 cm,
slovenské hnedé medvede – hmotnosť 300 kg, výška v kohútiku 0,9 m
tiger sibírsky – hmotnosť 250 kg, výška v kohútiku 1,1 m
medveď ľadový - hmotnosť 500 - 700 kg, výška v kohútiku 1,4 m

Poznámka: nižšie uvádzame odhadované rozmery najväčších známych jedincov



7. Najslávnejší šabľozubec
Výška v kohútiku 1,2 m, dĺžka tela 2,2 m, hmotnosť 450 kg

Hoci sa Smilodon často označuje menom šabľozubý tiger, v skutočnosti nebol s tigrom ani inými veľkými mačkami dneška blízko príbuzný. V mnohých ohľadoch sa od nich líšil, napríklad mohutnejšou stavbou tela, kratšími nohami, svalnatejšou šijou a predovšetkým až 30 cm dlhými, šable pripomínajúcimi tesákmi. Zviera sa od dnešných levov a tigrov odlišovalo aj spôsobom lovu. Korisť po krátkom šprinte strhlo na zem silnými labami a hmotnosťou vlastného tela znehybnilo. Potom masívne svaly smilodontovej šije zaborili jeho doširoka roztvorenú papuľu do krku koristi, ktorá krátko po preťatí tepien uhynula. Smilodon vymrel relatívne nedávno, iba pred asi 7-tisíc rokmi. Obýval Južnú aj Severnú Ameriku, väčšie rozmery dosahoval jeho juhoamerický druh.

6. Ako vlk na steroidoch
Výška v kohútiku 1,4 m, dĺžka tela 2,8 m, hmotnosť 500 kg
Pred 40 miliónmi rokov obývali strednú Áziu obrovité, nemotorné bylinožravce ako Protitan. Vyzerali ako bezrohé nosorožce, no mohli dorásť do väčších rozmerov. Ak by žili dnes, v dospelosti by si na ne netrúfol žiaden dravec. Začiatkom treťohôr si však životom nemohli byť istí ani giganti. Po svete pobehovali krvilačné príšery ako Mongolonyx. Stavbou tela pripomínali vlky na steroidoch, no nemali s nimi nič spoločné. Na ich nohách by ste im totiž namiesto láb našli kopytá. Išlo o dravé prakopytníky mezonychidy. Mongolonyx bol z nich najväčší. Na rozdiel od vlkov, vražedné tesáky mu nevytŕčali z hornej čeľuste, ale z dolnej.



5. Najúspešnejší dravec treťohôr
Výška v kohútiku 1,5 m, dĺžka tela 3 m, hmotnosť 500 kg

Mongolonyx patril medzi posledných zástupcov dravých prakopytníkov. Časy ich najväčšej slávy sa skončili už dávno pred jeho vznikom, pred 50 miliónmi rokov. Nahradili ich blízki príbuzní pravých šeliem, archaické dravce zvané kreodonty. Neboli práve rýchle ani bystré – v lebke im ležal iba malý mozog, pričom došľapovali na celé chodidlo podobne ako medvede. Mačkovité a psovité šelmy naproti tomu došľapujú iba na prsty. Keďže hyenodonty nedokázali predné končatiny vytočiť tak, aby im pomáhali pri love, všetku prácu pri zabíjaní koristi vykonávala prerastená hlava. Napriek týmto nedostatkom kreodonty svojho času predstavovali najúspešnejšie dravé cicavce sveta. Rod Hyenodon napríklad vznikol pred 42 miliónmi rokov a prostredníctvom 40 druhov osídlil celú severnú pologuľu a Afriku. Niektoré jeho druhy neprerástli súčasného vlka, iné by zahanbili aj najväčšie levy a tigre. Hyenodon vymrel až po 26 miliónoch rokov úspešnej existencie.

4. Najväčší šabľozubec
Výška v kohútiku 1,4 m, dĺžka tela 2,6 m, hmotnosť 550 kg

Autor: Shuhei Tamura
Všetka pozornosť populárnej literatúry sa koncentruje na „šabľozubého tigra“ smilodonta preto, že mal v pomere k lebke najdlhšie tesáky zo všetkých mačkovitých šeliem. V inej oblasti – veľkosti, mu však prvenstvo medzi mačkovitými šelmami nepatrí. Uchmatol mu ho jeho „prastrýko“ Machairodus. Táto mohutná beštia spočiatku dorastala do veľkosti leva. V tejto podobe sa pred 5 miliónmi rokov rozšírila po celej severnej pologuli a v Afrike. Ako napredoval jej vývoj, niektoré druhy* sa výrazne zväčšili. A to až do takej miery, že bežne lovili praveké chobotnatce a bezrohé nosorožce. Došlo taktiež k relatívnemu predĺženiu predných končatín, takže zviera zníženými bedrami evokovalo hyenu. Tesáky machairoda síce nedosahovali takú dĺžku ako u smilodonta, no z tohto dôvodu boli oveľa menej krehké.

3. Psovité medvede
Výška v kohútiku 1,65 m, dĺžka tela 3 m, hmotnosť 700 kg

Pred asi 25 až 10 miliónmi rokov obývali severnú pologuľu svorky tzv. hemicyonidov. Tieto dlhonohé, behavé šelmy pripomínali mimoriadne mohutné vlky, no nepatrili do ich príbuzenstva. Išlo o podskupinu medveďov. Na rozdiel od súčasných „macov“ nenašľapovali na celé chodidlo – to je spôsob pohybu charakterizujúci relatívne pomalé živočíchy - ale iba na prsty. Hoci väčšina dosahovala rozmery dnešných vlkov, poniektoré rody, ako Hemicyon a predovšetkým severoamerický Phoberocyon, sa z tohto priemeru vymykali.

2. Medveďopsy
Výška v kohútiku 1,8 m, dĺžka tela 3,3 m, hmotnosť 800 kg
Neskoré treťohory boli v skutku pozoruhodným obdobím. V čase, keď sa darilo medveďom, ktoré vyzerali ako vlky, sa vyskytovala aj skupina vlkom príbuzných bytostí amficyonidov (perexový obrázok). Tie pre zmenu v mnohých znakoch pripomínali medvede – mali mohutné telo, predné končatiny s nezasúvateľnými pazúrmi a okrem toho došľapovali na celé chodidlo. V iných znakoch sa od medveďov líšili. Ich dlhý ohybný chrbát, chvost a na skákanie uspôsobené zadné končatiny pre zmenu evokovali mačky. Akoby to nebolo málo, kosti lámajúcim chrupom sa ponášali na vlky. Na rozdiel od psovitých medveďov hemicyonov sa korisť nesnažili uštvať, ale schmatnúť ju po krátkom šprinte zo zálohy. Najväčší z nich, dlhonohý Pseudocyon, rozmermi s odstupom tromfol najväčšie dnešné medvede.

1. Žrút chobotnáčov
Výška v kohútiku 1,7 m, dĺžka tela 4 m, hmotnosť 1200 kg

Pred asi 11 miliónmi rokov, dávno po vymretí posledných zástupcov rodu Hyenodon, prežíval len jediný, posledný rod kreodontov, Megistotherium. Na rozdiel od hyenodonta, ktorý vďaka podlhovastej lebke trochu pripomínal vlka, hlava megistotéria tvarom a pomerom veľkosti voči telu viac pripomínala hlavu medveďa. Vlastne celé zviera pripomínalo medveďa s tým rozdielom, že dosahovalo väčšie telesné rozmery a malo štíhlejšiu postavu. Napriek tomu, že lebka megistotéria dosahovala v porovnaní so zvyškom tela menšie rozmery ako u iných kreodontov, u veľkých jedincov mohla merať takmer 70 cm. To je takmer dvaapolkrát viac ako meria lebka tigra. Ba čo viac, úlomkovité nálezy z Pakistanu a Egypta naznačujú existenciu s lebkou dlhou 80 až 90 cm a výškou v kohútiku okolo 1,7 m. Tieto rozmery indikujú zviera schopné loviť najväčšie vtedajšie bylinožravce, napríklad prachobotnáče gomfotériá veľké ako indický slon.



Koho sme opomenuli a prečo

Americké krátkopyskaté medvede Arctodus a Arctotherium (výška v kohútiku do 1,8 m, hmotnosť do 1,5 tony) - v minulosti sa často zobrazovali ako rýchlonohé dravce. Podľa posledných výskumov ich dlhé končatiny neboli vhodné na lov koristi, ani na rýchly beh. Boli skôr maratónci, ktorí nelovili, ale odháňali od koristi iné dravce.

Ursus m. tyrannus (prehnané odhady: výška v kohútiku do 2 m, hmotnosť 1,7 tony; reálnejšie odhady na základe proporcií hnedého medveďa: výška v kohútiku 1,3 m, hmotnosť okolo 600 kg) – známy je zo 48-centimetrovej lakťovej kosti. Niektorými zdrojmi je považovaný najväčšieho známeho medveďa. V minulosti sa myslelo, že išlo o poddruh mäsožravého ľadového medveďa. Podľa novších zistení mal bližšie ku všežravým hnedým medveďom.

Andrewsarchus (výška v kohútiku 2 m, hmotnosť 1 tona) – známy z 83 cm dlhej lebky a často považovaný za najväčšieho dravého cicavca všetkých čias. Pôvodne sa totiž zdalo, že patril medzi dravé prakopytníky mezonychidy. Podľa nových poznatkov mal bližšie k všežravým, diviakom podobným párnokopytníkom entelodontom a hrochom. Pomerne malé tesáky potvrdzujú, že bol všežravec.

Sarkastodon (výška v kohútiku 1,1 m, hmotnosť 500 - 800 kg) – rod známy len z mohutnej lebky. Rôzne zdroje uvádzajú až dvojmetrovú výšku a hmotnosť okolo dvoch ton. Vzhľadom na telesnú stavbu jeho najbližších príbuzných, ako bol Patriofelis, sú tieto údaje nereálne, pretože mal zrejme krátke nohy a podlhovasté telo podobné cibetke.

-

Poznámka: článok používa termín šelma v širšom význame, v zmysle mäsožravého cicavca, a nie ako názov taxónu Carnivora
Ďalšie poznámky:
* najväčšie druhy M. giganteus a M. kabir sa niekedy vyčleňujú do rodu Amphimachairodus

Obrázky: public domain, užívateľ wikimédie Coluberssymbol, Shuhei Tamura

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet