03.11.2016-09:07:00   |   Dušan Valent
#Pravek
Tento článok je súčasťou seriálu, ktorého cieľom je prezentovať rozmanitosť pravekého života do podstatne väčšej miery, ako to robí dostupná populárno-náučná literatúra. Ak vás zaujímajú ďalšie články seriálu, kliknite na tento Rozcestník.


Malí, operení fešáci


-


Slávny „T-rex“ terorizoval všetko živé až na úplnom konci druhohôr, pred približne 68 až 66 miliónmi rokov. Tyranosauroidy, ako vedci nazývajú zástupcov širšej skupiny dravých dinosaurov, do ktorej „tyranský jašter“ patril, sa ale vyskytovali už pred približne 167 miliónmi rokov. Inými slovami, tyranosaura delilo od najstarších známych zástupcov jeho evolučnej rodiny viac času, ako nás, ľudí, delí od neho.



Pravda, prvé tyranosauroidy ako napr. čínsky Guanlong (na hornom aj perexovom obrázku), ruský Kileskus alebo anglický Proceratosaurus neboli obrovitými alfa predátormi. Dorastali do dĺžky asi dvoch či troch metrov a vážili toľko ako vlk. To je možno veľa na dravého cicavca, ale nie na dinosaura.

Uvedené malé, archaické tyranosauroidy spolu radíme do čeľade Proceratosauridae. Na hlavách niesli vysoké, ozdobné hrebene z tenkej kosti. Hoci neskoršie, vyspelejšie tyranosauroidy charakterizovali zakrpatené predné končatiny s dvomi prstami, proceratosauridy ich mali dlhé a trojprsté. Skameneliny príbuzného** tyranosauroida (rod Dilong) naznačujú, že im telo pokrývalo primitívne, srsti podobné operenie.

S perím, hrebeňmi, pomerne malými hlavami a dlhými trojprstými končatinami sa proceratosauridy príliš neponášali na ich slávneho severoamerického prasynovca z úplného konca druhohôr. Bližší pohľad na ich kostru však prezradí charakteristické anatomické znaky „dinosaurích tyranov“ . Ide predovšetkým o predĺžené zadné končatiny, zrastené nosové kosti (zosilnili lebku, išlo o prispôsobenie na zvýšenú silu zahryznutia), a predné zuby, ktoré nadobudli v priereze tvar písmena D. Zrejme pomáhali zoškrabovať mäso z kostí.

Vznikli ešte skôr?


-


Hoci proceratosauridy predstavujú najstaršie známe tyranosauroidy, s najväčšou pravdepodobnosťou neboli úplne prvé. Expert na tyranosauroidy paleontológ David Hone napríklad predpokladá, že evolučná línia tyranosauroidov sa od ostatných dravých dinosaurov odčlenila o asi 20 miliónov rokov skôr, pred približne 190 miliónmi rokov. Žiaľ, z obdobia pred 190 až 165 miliónmi rokov sa podarilo objaviť pomerne málo nálezísk dinosaurov, a tak zostáva zväčša neprebádané.



Honeov odhad súhlasí so skutočnosťou, že viaceré nedávne analýzy príbuzenských vzťahov neprisúdili pozíciu najprimitívnejšej vývojovej vetvy tyranosauroidov vyššie zmieneným proceratosauridom, ale inej čeľadi, Coeluridae. Tú zastupovali dva* severoamerické rody spred asi 155 miliónov rokov, dvojmetrový Coelurus (na obrázku hore) s malou hlavou a dlhými prstami a štvormetrový Tanycolagreus. Oba mali štíhle telá a chýbali im akékoľvek ozdobné hrebene. V čase, keď žili, zrejme predstavovali posledné prežívajúce pozostatky starobylej vývojovej línie, primitívnejšej ako proceratosauridy a presne takej, akú by sme čakali niekedy pred 190 miliónmi rokov.

Prví giganti

Vývojová vetva proceratosauridov mala obdivuhodnú životnosť. Prežila zhruba 50 miliónov rokov (a možno viac). Poslední zástupcovia čeľade boli navyše všetko iné, len nie zúbožené výhonky vymierajúcej evolučnej línie.


-

Hoci žili pred 125 až 120 miliónmi rokov, teda v čase zlatej éry gigantických karnosaurov, dokázali narušiť ich desiatky miliónov rokov trvajúcu dominanciu medzi viactonovými dravcami. Zatiaľ poznáme prinajmenšom dva proceratosauridy, ktorým sa to podarilo, oba z Číny - Yutyrannus a o niekoľko miliónov rokov mladší Sinotyrannus. Dorastali do dĺžky 9 až 10 metrov, niesli metrové hlavy a vážili až 1,5 – 2,5 tony. Čo je prekvapujúce, pozostatky rodu Yutyrannus vykazujú napriek značným rozmerom odtlačky operenia, ktoré pokrývalo väčšinu jeho tela (veľké zvieratá, ako napríklad nosorožce či hrochy, súvislú pokrývku tela strácajú) a mohlo byť dlhé až 20 cm. Na druhej strane, keď uvážime, že tvor obýval pomerne chladné lesy s priemernou ročnou teplotou iba 10°C, rozsiahla telesná pokrývka nie je celkom nečakaná.

Veľkých, hoci nie gigantických zástupcov by sme medzi tyranosauroidmi našli už koncom jury. Anglický Juratyrant*** spred 149 miliónov rokov napríklad meral takmer šesť metrov a vážil asi toľko ako grizzly. Paradoxne, približne rovnako starý a zrejme blízko príbuzný portugalský Aviatyrannus dorastal do dĺžky sto... centimetrov.

Tlsté zuby a zrastené rebrá... na bruchu!

Vývoj smerom od najranejších tyranosauroidov k evolučnému vrcholu skupiny, čeľadi Tyrannosauridae (tyranosauridom), sa niesol v duchu niekoľkých trendov. Hlava zvierat sa zväčšovala a medzi očnicami a nozdrami pribúdali ozdobné kostené drsnatiny, malé hrčky či nízke kostené hrebene. Predné končatiny sa zmenšovali, pričom stratili tretí prst. Vývoj priniesol aj ďalšie prispôsobenia prinášajúce zvýšenie sily stisku čeľustí (hlbšia sánka s dostatkom miesta na úpony svalov), ako aj prispôsobenia zubov, aby sa vyrovnali s výslednými silami – zuby vyspelých tyranosaurov sú približne dvakrát hrubšie než zuby iných dravých dinosaurov, napríklad karnosaurov, a zároveň ich rástlo v čeľustiach menej. Zmohutneli tiež zvláštne brušné rebrá, ktoré u tyranosauridov dosiahli takmer rovnakú hrúbku ako rebrá hrudného koša. Neležali paralelne, ale čiastočne sa prekrývali – miestami boli dokonca zrastené! Takto účinnejšie chránili vnútornosti, napríklad pred rohmi rohatých dinosaurov. Všetky tieto evolučné trendy sa v najväčšej miere prejavili u najbližších príbuzných tyranosaura (podčeľaď Tyrannosaurinae). A priam absurdné dimenzie dosiahli u – koho iného ako – druhu Tyrannosaurus rex.

Pazúry ako háky


-


Ako sme si povedali, kým archaické tyranosauroidy charakterizovali dlhé, trojprsté predné končatiny, vyspelí zástupcovia skupiny ich mali zakrpatené a dvojprsté. Akýmsi evolučným prechodom bol v tomto smere Dryptosaurus. Na rodostrome mu patrila priečka kdesi medzi archaickými a vyspelými členmi tyranosaurieho klanu. Jeho predné končatiny tomu zodpovedali. Už boli skrátené (a možno aj dvojprsté, to ale nevieme s istotou), no zostávali mimoriadne silné. Ba čo viac, niesli obrovské pazúry. Vo fosílnom stave merajú 21 centimetrov. Za živa, pokryté vrstvou rohoviny, museli byť väčšie, asi o tretinu.



Dryptosaurus bol stredne veľký tyranosauroid. Meral asi 6,5 až 7 metrov a vážil približne tonu. Zatiaľ je jediným známym tyranosauroidom svojej vývojovej vetvy – čo je spôsobené aj tým, že bol súčasťou veľmi chabo známej dinosaurej fauny východu Severnej Ameriky. Jeho pozostatky sa podarilo nájsť v New Jersey, tisíce kilometrov východnejšie od slávnych nálezísk oveľa lepšie známych rohatých, vtákopyskatých či obrnených dinosaurov – ale aj ikonických tyranosaurov - ktoré si nachádzajú cestu do encyklopédií. Z domoviny dryptosaura poznáme zväčša len nekompletné alebo úlomkovité nálezy, patriace bližšie neurčeným alebo nezaraditeľným vtákopyskatým a obrneným dinosaurom (hadrosaurom a ankylosaurom – niektoré z prvých menovaných ale mohli byť gigantické), prípadne rôzne bližšie neurčené alebo nezaraditeľné tyranosauroidy. Od dinosaurov západu severoamerického kontinentu túto faunu oddeľovalo do obdobia pred asi 72 - 69 miliónmi rokov (kedy postupne ustupovalo) aj šíre vnútrozemné more.

Tyrannosauridae


„Pinocchiovia“

Rozmanitosť dinosaurov sa oproti rozmanitosti pravekých cicavcov v literatúre často podceňuje. A to nezriedka veľmi výrazne (čo je mimochodom jedna z hlavných motivácií pre písanie tejto série článkov o rozmanitosti dinosaurov). Odráža sa to napríklad na počte paleontológmi vyčleňovaných „čeľadí“ - pre prehistorické cicavce ich poznáme viac ako 600, pre dinosaury konzervatívnejšie klasifikácie (napr. Bentova) rozoznávajú len 35. Cicavce však majú obrovskú výhodu, že ich zlatý vek nastal oveľa neskôr, v treťohorách a štvrtohorách, takže máme k dispozícii nepomerne kompletnejší fosílny záznam.

Kto ale sleduje primárnu vedeckú literatúru, vidí, že situácia sa ohľadom dinosaurov v posledných rokoch rýchlo a výrazne mení. Demonštruje to skutočnosť, že mnohé skupiny („čeľade“) dinosaurov sme rozpoznali len v posledných rokoch. Obzvlášť názorným príkladom toho, ako sa nedávno rozrástla známa rozmanitosť rôznych skupín dinosaurov, je práve širšia evolučná rodina tyranosaura.

Okrem hrebeňmi zdobených proceratosauridov (čeľaď vytýčená len v roku 2010), primitívnych celuridov (príslušnosť k tyranosauroidom prvý raz naznačená v roku 2007) a vývojovej línie dryptosaura (unikátnosť rodu už dávno oprávnila vytýčenie čeľade Dryptosauridae, k tyranosaurom sa ale začala radiť až v roku 2005) celkom nedávno tyranské jaštery obohatia ďalšia skupina, Alioramini. Vývoj jej zástupcov ignoroval alebo zvrátil viaceré hlavné vývojové trendy tyranosaurov.


-



„Čerstvo“ vytýčenú skupinu Alioramini zastupovali štíhle (400 - 700 kg), „dlhonosé“ dravce z Ázie, dlhé 6 až 7 metrov. Skupinu zatiaľ zastupujú dva známe rody, mongolský Alioramus a čínsky Qianzhousaurus (vyobrazený), oba spred približne 70 miliónov rokov. Ich lebky boli pomerne nízke a dlhé, zdobené medzi nozdrami a očnicami výraznými kostenými hrboľmi. V úzkych čeľustiach im rástlo nepomerne veľa pomerne tenkých zubov, čo značí odklon od špecializácie na lov pomocou ničivého stisku čeľustí.



Tyranosauridy strednej váhy

Doslovne len pár zástupcov poznáme aj z ďalšej skupiny, vývojovej línie severoamerických albertosaurinov (Albertosaurinae). Jej dvaja známi zástupcovia sú v minulosti synonymizované rody Gorgosaurus (spred 77 až 74 miliónov rokov; vyobrazený) a Albertosaurus (spred 71 až 68 miliónov rokov).


-



Boli to štíhle tyranosauridy s predĺženými nohami a nižšími, kratšími lebkami. Obvykle merali okolo 8 až 9 m a vážili okolo 1,5 tony. Čo je pozoruhodné, hromadné nálezy albertosaura (ale nie gorgosaura) naznačujú, že zástupcovia tohto rodu zrejme žili a lovili v skupinách. Išlo o veľmi pohyblivé tvory, kráčať dokázali rýchlosťou 15 až 21 km/h. Hoci je skupina zastúpená len dvomi rodmi, oba boli svojho času široko rozšírené a pomerne hojné.

Tyranosaurovi najbližší

Čeľaď Tyrannosauridae tvorili tri podskupiny odlišne stavaných dravcov: asi 800-kiloví, veľmi štíhli a „dlhonosí“ zástupcovia Alioramini z Ázie, o čosi mohutnejší a celkovo asi dvakrát ťažší, dlhonohí zástupcovia Albertosaurinae zo Severnej Ameriky, no a napokon to boli najbližší príbuzní samotného tyranosaura, zástupcovia podčeľade Tyrannosaurinae, charakteristickí mimoriadne robustnou stavbou tela a nepomerne veľkými hlavami.


-


Daspletosaurus


Zo západu Severnej Ameriky sme donedávna okrem samotného tyranosaura poznali len jedného ďalšieho tyranosaurina, a to daspletosaura (9 metrov, 2,5 - 3 tony), svojho času považovaného za priameho predchodcu tyranosaura. Jeho pozostatky boli identifikované v súvrstviach starých 77 až 74 miliónov rokov. Nálezy z posledných rokov však ukázali, že západ Severnej Ameriky sa pred 80 až 69 miliónmi rokov veľkými tyranosaurinmi takpovediac hemžil.

Iste, rozšírením a hojnosťou mali navrch albertosauriny. No okrem nich tu bol nie jeden, ale zrejme až tri druhy daspletosaura (zvyšné dva, jeden z kanadsko-amerického súvrstvia Two Medicine a jeden z kanadského súvrstvia Dinosaur Park, sú zatiaľ vedecky neopísané a podľa predbežných analýz príbuzenských vzťahov môžu predstavovať samostatné rody!).



Vďaka nedávnym objavom pribudol taktiež najstarší zástupca tyranosaurinov, 80 miliónov rokov starý Lythronax nájdený v Utahu. Meral ešte „len“ 7,5 m, vďaka mohutnej stavbe tela ale vážil viac ako dve tony. Ďalším novým objavom je o čosi menší a podstatne štíhlejší Teratophoneus spred 77 miliónov rokov, taktiež nájdený v Utahu. Známy je z nedospelého jedinca, ktorý meral 6 m a vážil by asi 700 kg. Teratophoneus mal pozoruhodne krátku lebku, jeho tvárová časť bola až o štvrtinu kratšia ako u albertosaura (len pripomíname, že albertosauriny mali oproti iným tyranosaurom pomerne krátku lebku). Lebka teratofonea bola hlbšia, čo poskytovalo dodatočný priestor pre úpony žuvacích svalov, a teda silnejší stisk čeľustí. Zástupcu tyranosauirinov sa podarilo objaviť aj v rámci arktickej fauny dinosaurov. Bol ním Nanuqsaurus spred 69 miliónov rokov. Išlo o pomerne malého tyranosaurida, meral len zhruba šesť metrov, čo zrejme spôsobila izolácia na pomerne malom, izolovanom kuse pevniny.

Z Nového Mexika pochádza 74 miliónov rokov starý Bistahieversor****, deväťmetrový a 2,5 tonový ekvivalent daspletosaura, oddelený od tohto a ďalších severných tyranosaurinov (resp. tyranosauridov) pohorím – rodiacimi sa Skalnatými horami.

Giganti

Špecialistami na trojtonových a ešte väčších gigantov medzi dravcami boli v tomto článku už spomenuté karnosaury. Tyranské jaštery mali tú smolu, že do tejto veľkostnej kategórie zavítali až celkom na sklonku druhohôr. No za tento krátky čas stihli vytvoriť zrejme najpôsobivejšieho a najvražednejšieho megapredátora všetkých čias. Hovoríme mu Tyrannosaurus rex. A venujeme mu samostatný článok :)



Porovnateľných a zároveň blízko príbuzných (zástupcovia Tyrannosaurinae) gigantov poznáme z Ázie, odkiaľ tyranosaurus pochádzal. 70 miliónov rokov starý Tarbosaurus nájdený v Mongolsku a Číne napríklad meral 10 až 12,5 m a vážil až 5 ton. Najväčšia lebka tarbosaura je dlhá približne 135 cm! Oproti svojmu mladšiemu (?) severoamerickému príbuznému bol o čosi ľahšie stavaný a mal ešte viac zakrpatené predné končatiny.

O čosi starší (74 miliónov rokov) Zhuchengtyrannus je známy len z neúplných pozostatkov hlbokej čeľuste jediného jedinca, ktorý bol podľa všetkého asi 12 m dlhý. Známy je z unikátneho čínskeho súvrstvia, jediného v Ázii, kde sa podarilo objaviť veľkého rohatého dinosaura (Sinoceratops), ktoré sú inak typické pre západ Severnej Ameriky.

Z rovnakého súvrstvia je známy aj nekompletný chrbtový stavec bližšie neurčeného tyranosaurida, ktorý bol prinajmenšom rovnako veľký ako najväčší chrbtový stavec najväčšieho známeho jedinca tyranosaura prezývaného Sue (kostra meria 12 m, chýba jej asi meter z chvosta). Je teda možné, že Tyrannosaurus nebol najväčším tyranosauridom. Či je to naozaj tak, ukážu snáď pokračujúce výskumy zatiaľ málo preskúmaných čínskych tyranosauridov z úplného konca druhohôr...

(nezabudnite na článok o T-rexovi :)

-

Poznámky
*Oba rody zrejme predstavujú najprimitívnejšie tyranosauroidy, podpora pre spoločnú čeľaď ale nie je v analýzach vysoká
**Podľa väčšiny novších analýz príbuzenských vzťahov Dilong nepatril medzi proceratosauridy, hoci to niektoré staršie štúdie naznačovali. Mohol ale vytvárať skupinu (tzv. klad, dajme tomu „čeľaď“) s tu zmienenými európskymi rodmi Juratyrant a Aviatyrannus
***Juratyrant, Aviatyrannus ani niekoľko ďalších vrchnojurksých tyranosauroidov (napr. severoamerický Stokesosaurus) podľa novších výskumov nepatrili medzi proceratosauridov.
****Bistahieversor môže byť o čosi archaickejší, niekoľko analýz ho radí tesne mimo čeľaď Tyrannosauridae. Faktom je, že ak aj je primitívnejší, mnohými prvkami, ako veľkou, vysokou hlavou, je s tyranosaurinmi konvergentný.


Obrázky: Durbed, Renato Santos, Conty, Josep Asensi, FunkMonk, Johnson Mortimer, Steveoc 86
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail